Dňa 8. júla 2026 vystúpi na Pohoda festivale legendárna britská kapela The Cure. Pred pár mesiacmi sme so synom cestou do škôlky stretli fanúšičku tejto skupiny, inak susedu z našej štvrte, a tak mi nedalo, pýtam sa: „Tak ako, ideš na Pohodu? Tento rok tam budú aj Cure.“ Jej odpoveď ma pobavila, parafrázujem: Viem, Cure bude vždy Cure, ale nejdem. Keď… Smith vyzerá ako babička.
Má pravdu, no aj tak si myslím, že vzhľad hviezdy by pri zvažovaní, či ísť alebo neísť na koncert, nemusel hrať prím.
Robert Smith. Foto: Wikimedia
Hlavný organizátor festivalu Michal Kaščák sa podľa slov, ktoré uvádza vo video-rozhovore Jany Močkovej z Denníka N z 29. apríla 2026 s názvom Hanbil som sa, keď som musel The Cure odpovedať na otázky o Ficovi The Cure snažil zohnať od začiatku, odkedy začali pozývať „veľké kapely“.
Kaščák, sám osebe známy slovenský hudobník, vyzdvihol, že líder kapely The Cure si množstvo vecí manažuje sám, údajne sa ukázalo, že si naštudoval čo-to aj o samotnej Pohode, aj o krajine, v ktorej sa festival koná. Kaščák o kapelníkovi The Cure povedal: „Robert Smith nielenže sleduje to, aký festival to je, že si kurátoruje vlastný deň, ale sleduje aj situáciu v krajine, aká panuje, dostal som list asi pätnástich otázok, ktoré vyobracali Slovensko odpredu-odzadu, ktoré som musel ako organizátor alebo promotér toho koncertu The Cure odpovedať. A ten agent mi povedal, že poznáme sa roky, poznám tvoje názory, sme v podstate dobrí známi s agentom The Cure, urobili sme spolu viacero vecí v minulosti, a on mi povedal, že je mu to ľúto, ale naozaj mi musí prejsť zoznam týchto otázok. Boli to naozaj veľmi zaujímavé otázky, väčšinou sa týkali politickej situácie.“
„Čo presne ho zaujímalo?“ pýta sa moderátorka.
Kaščák odpovedá: „Zaujímal ho napr. náš vzťah k Ukrajine, náš vzťah k Európskej únii, ako ja vidím budúcnosť Slovenska, ako sa mi staviame k tomu, že kto vlastne na Slovensku vládne, ako vidíme našu energetickú pripravenosť na festival… Proste boli tam normálne sofistikované otázky, a musím povedať, že ma to pozitívne prekvapilo, lebo nie je nič príjemné na to odpovedať, […] ale prekvapilo ma, nakoľko pripravený bol, nakoľko mal prehľad o Slovensku, a to, že ho to zaujímalo, je podľa mňa super správa, lebo ten človek si dáva záležať na tom, kde hrá.“
„Veľmi zaujímavé,“ konštatuje moderátorka Jana Močková, „že vlastne chcel si overiť, že sa nebude musieť v budúcnosti… nieže hanbiť, ale dávať v budúcnosti ruky preč od toho, kde hral.“
„Presne tak,“ pritakáva Kaščák.
Video je dosť dlhé a Kaščák dodáva: „Ako je vôbec možné, že krajina urobí taký zásadný obrat v priebehu takého krátkeho času, a je vnímaná ako niekto, kto sa snaží slúžiť ruským záujmom, rozbíjať Európsku úniu, a ktorý je vlastne k svojim vlastným susedom tak neuveriteľne krutý, to sa veľmi ťažko vysvetľuje…“
Takže u nás sa udial zásadný obrat k horšiemu? Slúžime ruským záujmom? Rozbíjame Európsku úniu? A sme k susedom krutí? Škoda, že Kaščák to nerozmenil na drobné, no je pomerne ľahké domyslieť si, čo tým chcel asi povedať.
Nie, nebudem sa tu rozpisovať v duchu tzv. ačohentizmu, len jedna vec: Ak je Robert Smith naozaj taký principiálny, prečo sa tento rok na svojom turné zastaví aj doma v Spojenom kráľovstve? Podľa kolektívneho článku denníka The Times z vlaňajška s názvom Polícia denne vykoná tridsať zatknutí pre urážlivé internetové správy (Police make 30 arrests a day for offensive online messages [2]) to so slobodou slova v monarchii dvakrát ružovo nevyzerá, aj keď by farba rúžu na perách Roberta Smitha mohla naznačovať čosi iné. Slovensko má veľa problémov, to je pravda, ale tridsať zatknutí denne za slovné prejavy, pokiaľ viem, neevidujeme.
Aj napriek tomu, ako vysoko vyzdvihuje Kaščák hudobníkovu pripravenosť, je ťažké si na základe spomínaných otázok čo i len predstaviť, že by pán Smith naozaj len nekĺzal po povrchu. Ako som už naznačil, škoda, že nevieme, na čo všetko sa pýtal. Škoda, že nevieme, čo všetko mu pán Kaščák o našom štáte povedal, no pochybujem, že by sa hudobník v záujme objektivity stal nezaujatým študentom slovenských dejín, ako aj súčasnej kultúrnej a politickej situácie.
Pravdou zostáva, že ani my si nemôžeme vytvoriť názor na pána Smitha, hlavného, ak nie výhradného textára skupiny The Cure, len z útržkov. Môj postoj ku kapele The Cure je skôr pozitívny, no niektoré Smithove texty sú neskutočne… pochybné. To ale neznamená, že za vyše štyri desaťročia na scéne nevytvoril aj čosi hlbšie. Vytvoril! Pochopiť ho však nie je možné na základe posluchu hudby, ba nie je to možné ani len skrze povrchné čítanie všetkých jeho textov, a to hovorím o štrnástich štúdiových albumoch, ako aj desiatkach, nazvime to, nezaradených piesní.
Prečo také smelé tvrdenie z mojej strany? Mal som totiž tú česť oboznámiť sa s jeho textami do najhlbšej hĺbky a prekladať ich, keď ma o to požiadal môj dobrý kamarát a zároveň skalný fanúšik The Cure, a to z poverenia tvorcu i správcu slovenskej stránky tejto slávnej skupiny (na ktorej sa moje preklady dajú nájsť). Na základe zadania som začal texty študovať, načítal som si materiály o kapele, a neraz som musel nahliadnuť aj do zdrojov, na ktoré sa Smith v piesňových textoch priamo či nepriamo odvoláva. Určite o kapele neviem tak veľa ako skalní, no moja textová analýza bola, trúfam si povedať, solídna.
Ak dovolíte, pár úryvkov z dielne The Cure:
„Vzrušuješ ma, to ti poviem,
okále a nôžky po zem.
Nič mi ale nepovedz,
tvoje lži ma netrápia –
v mojich očiach si len vec.
Úsmev vraví, že máš v hlave,
štýlovo ma zvádzaš stále,
pretvárku však prekuknem.
Kraviny mi nepovedz –
v mojich očiach si len vec.
Ale vlastne… nevadí,
nulovo tu namietam,
lebo je mi celkom fuk,
že ma chytáš práve… tam.
Dobre vedz, že si len vec!
Ako na to, dobre vieš,
chcem ťa, keď ťa vidím tiež,
že si pery oblizneš…
Nechcem sa však zaviazať,
neskúšaj ma držať, vedz –
v mojich očiach si len vec.
Ale vlastne nevadí,
nulovo tu namietam,
lebo je mi celkom fuk,
že ma chytáš práve… tam.“
(Skladba Object z albumu Three Imaginary Boys, 1979)
„Hahahaha-hehehe,
prebúdzam sa v strašnej tme
aj s pachuťou hnevu kdesi vzadu v ústnej dutine,
na stenu ju vypľuvnem, do úst ďalšiu vykašlem,
a žiletkou, možno dvomi, naostrenou jedine,
načisto si kožku zderiem, načisto sa doškriabem.
Mejkap dám si z čerstvej krvi,
nech som ako frajer prvý.
Urob aj ty podobne…
Tiež sa nalíč čerstvou krvou
a poď za mnou, kde to žije,
kde je sranda
blízka psine…
Sebecký jak choré psisko, čo odmieta nové kúsky,
po sexe už nezabrešem ako tvorček priamo božský,
no s koreňmi vyšklbem ti tie ryšavé husté vlásky
a nechám ťa žiariť prúdom, bliki-volty, bliky-ampi,
a pamäti zachovám ťa, uctím v mŕtvom svetle lampy.“
(Skladba Shake Dog Shake z albumu The Top, 1984)
„Žiadam, chcem mať stále viac,
všetko to, čo nemám dodnes,
všetko,
pravdupovediac,
žiadostivosť nemá koniec.
Plány robím na mnohé dni,
strašne som však neposedný,
na dnes sa mi máli tiež –
zajtra chcem viac, rozumieš?
Viacej chľastu, snov i spánku, viacej fetu – to je nič!
Viacej klamstiev, väčší rozum, viacej lásky, väčší chtíč,
strach i srandu, bolesť novú, väčšie rici a tiež cici,
požadujem úsmevy, viac hviezdičiek na ulici.
Chcem, chcem, nič sa nedeje,
nemám viacej nádeje,
nemám dlhšiu budúcnosť,
nedostanem času dosť,
nedostanem času dosť,
nedostanem času dosť.“
(Skladba Want z albumu Wild Mood Swings, 1996)
A teraz pár úryvkov z tých hlbších textov:
„No vekom si ma prerástla,
dnes o čosi stálejšia,
z nás dvoch faktom najbližšia,
všetko mäkké, čo ma hrialo, pery, všetko nevinné,
dopichá ma do útechy,
čo si visí ponížene,
keď dievča známe priestor dáva
celkom novej zrelej žene.
Tak rád som, že si prišla,
že ti z mysle nespadlo,
jak razili sme hlavou múry,
keď dozrieval december,
veď šťastie veľa nevidí,
keď strm sa rúti na peruti
nášho smiechu, tomu ver,
a figúru z parketu
skrášlil som si v predstavách, nekonečnom odetú.“
(Skladba Last Dance z albumu Disintegration, 1989)
„Tvojím bohom je len strach,
že si iba hmotná schránka,
čo sa zmení iba v prach.
Tvojím bohom je len strach,
nebude v tom isto viac,
iste je to iba tak.
Tvojím bohom je len strach,
odchodu sa desíš až…
Že sa ani nenazdáš…
Bojíš sa aj dýchať voľne,
strach máš, že raz odídeš,
bojíš sa aj zmeny zas,
navždy, ba i nateraz.
[…]
Tvojím bohom je len strach,
že si iba hmotná schránka,
čo sa zmení iba v prach.
Tvojím bohom je len strach,
nedesí ťa nič už viac,
len pozemské všetko, tak.
Tvojím bohom je len strach,
odchodu sa desíš až…
Že sa ani nenazdáš…
Bojíš sa aj vybrať voľne,
že nebudeš konať vzorne,
že predstierať musíš zas
navždy, ba i nateraz.
Tvojím bohom je len strach,
[…]
Na chvíľu to pocíť zas,
čo máš vnútri tentoraz,
precíť všetko zaživa
a prečo si snaživá.
Precíť, ako vzbĺkne to,
vzpruží ťa to naisto,
že si, pravdupovediac,
iba schránka a nič viac.
Hýbateľ sa nekoná,
nieto v nebi zákona.
Myseľ otvor v behu dní,
na čas ale zabudni,
a zomrieť si sebe dovoľ,
a tvoj boh je,
boh je len…“
(Nezaradená skladba Your God is fear, 2004)
A do tretice pieseň o synovi, ktorého nikdy nemal, pretože sa s priateľkou (a neskôr manželkou, inak údajne celoživotnou láskou) dohodli, že deti mať nebudú, lebo nechcú na nevinného človeka preniesť bremeno bytia:
„Kiežby som raz pocítil tú odovzdanú detskú náruč,
dal by som ja za tú čistú a úprimnú dôveru
všetko, čo mi život núka, naozaj všetko, takveru.
Chcel by som ho vidieť spať, pravdu spoznať v plnosti,
zovrieť rúčku v svojej dlani, vypočuť si, ako dýcha,
a sledovať, keď sa budí, nahliadnuť mu do očí,
za synovskej lásky trochu všetko by som vymenil.
On je moje srdce predsa, moja duša spriaznená,
z mojej krvi, z mojich kostí – to už čosi znamená,
stelesňuje všetku nádej, všetky moje modlitby,
sny, čo azda na skutočnosť premeniť sa mohli by,
aj keď sa to dávno zdá, hrozne dávno zdá sa to…
Vystihnúť tak jeho úsmev, počuť jeho hlasný smiech,
chcel by som ho privinúť, nech je bližšie pri mne, nech,
a pocítiť jeho náruč, odovzdanú dôveru,
dal by som, čo život núka, naozaj všetko, takveru.
On je moje srdce predsa, moja duša spriaznená,
z mojej krvi, z mojich kostí – to už čosi znamená,
stelesňuje všetku nádej, všetky moje modlitby,
sny, čo azda na skutočnosť premeniť sa mohli by,
aj keď sa to dávno zdá, hrozne dávno zdá sa to…
[…]
Chlapca tohto nepoznám ja,
a spoznať sa nedá už,
nespoznám ho ani neskôr, keď raz z neho bude muž…
Sledovať tak, keď sa budí, nahliadnuť mu do očí,
všetko by som za to dal, nikdy ho však nezočím…“
(Nezaradená skladba A boy I never knew, 2018)
Neboj sa Robert, teda Bob. Na Slovensku to nie je až také zlé. Držíme krok so Západom a už aj u nás, na proruskom Slovensku, sa napr. za negatívne názory na homosexuálnu propagandu ostrakizuje, či vyhadzuje zo zamestnania. Sám som toho dôkazom, Robert. Neboj sa, Bobby, pokojne príď a poriadne to tu rozbaľ! Neboj sa, babi, na Slovensku to nie je až také zlé.
Internetové zdroje:
[1] Močková, J. 2026: Kaščák: Hanbil som sa, keď som musel The Cure odpovedať na otázky o Ficovi, Denník N, 29. 4. 2026, dostupné na internete:
https://www.youtube.com/watch?v=po_tNThIg1g
[2] Parker, Ch., Smart Y., Willoughby, G. 2025. Police make 30 arrests a day for offensive online messages, dostupné na internete:
https://archive.ph/bdEqK#selection-1535.0-1535.58
