Donald Trump, Si Ťin-pching na archívnej snímke, október 2025. Foto: Rawpixel
Donald Trump na terajšom stretnutí so Si Ťin-pchingom čelí lídrovi, ktorý je trpezlivý, vnímavý a ambiciózny. Zatiaľ čo najlepším spôsobom, ako ochrániť autonómiu Taiwanu, je zabezpečiť, aby Si nikdy nedostal signál, že trpezlivosť už nie je potrebná, Trumpova nedbalosť by však mohla mať opačný účinok.
STANFORD – Súčasný summit v Pekingu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom má nabitý program: od vojny s Iránom a jadrových zbraní až po clá a umelú inteligenciu. Si takmer určite spomenie aj Taiwan, hoci len preto, aby ukázal ohľadom toho svoju neústupnosť (inflexibility).
Na pochopenie jeho postoja sa však netreba so Si Ťin-pchingom stretnúť osobne. Návšteva Národného múzea Číny na Námestí nebeského pokoja – najmä výstavy Cesta k omladeniu, ktorá zaznamenáva vzostup a vládu Komunistickej strany Číny – môže pôsobiť ešte viac presvedčujúco.
Si Ťin-pching priviedol Stály výbor politbyra na Cestu k omladeniu v roku 2012, len niekoľko týždňov po prevzatí moci; výstavu použil ako kulisu pre svoje vyhlásenie, že najväčším „čínskym snom“ je „veľké omladenie čínskeho národa“. Si Ťin-pching v roku 2018 rozšíril výstavu o honosnú prístavbu venovanú jeho vlastným úspechom: celé poschodie s vojenskými diorámami, modelmi vojnových lodí i raketových odpaľovacích zariadení a ukážkami čínskeho technologického majstrovstva počnúc od hlbokomorských ponoriek až po výrobu polovodičov.
Toto rozšírenie názorne ukazuje, ako najmocnejší čínsky vodca od čias Mao Ce-tunga vidí svoje miesto v dejinách. Aby sme však pochopili toto posolstvo, musíme najprv zvážiť, čo tam absentuje. Hoci Si Ťin-pching považuje „znovuzjednotenie“ s Taiwanom za základný kameň vízie národného oživenia, kladie ho do „jadra základných záujmov Číny“ (ako nedávno poznamenal hovorca ministerstva zahraničných vecí), ostrov sa na výstave vôbec nespomína.
Siho rozšírenie obsahuje sériu fotografií zobrazujúcich, ako najvplyvnejší čínsky vodca po Maovi Teng Siao-pching prinútil Britov v roku 1997 odovzdať Hongkong. Nedošlo k žiadnej invázii, neboli vypálené žiadne výstrely. Namiesto toho Teng Siao-pching zabezpečil britskú kapituláciu tým, že sústredil mocnú prevahu a udržal pevný postoj.
Si Ťin-pching má v úmysle uplatniť podobnú stratégiu na Taiwane. Najpravdepodobnejším krízovým scenárom nie je náhla invázia, ale spomalená nátlaková kampaň s cieľom zahrdúsiť ostrov. Čína by napríklad mohla vyhlásiť „zónu dodržiavania colných predpisov“ okolo Taiwanu, ktorá by vyžadovala, aby sa obchodné lode pred vstupom do taiwanských prístavov zaregistrovali v pevninských prístavoch. A mohla by rozšíriť svoje vojenské cvičenia okolo ostrova, čím by normalizovala prítomnosť vojnových lodí v oblasti a vytvorila niečo ako postupnú kvázi blokádu.
Čína by tiež mohla vyvíjať tlak na nadnárodné spoločnosti, aby preklasifikovali Taiwan na čínsky domáci trh, čím by jedna zmluva po druhej narušila ekonomickú identitu ostrova. Rozhodujúce je, že žiadny z týchto krokov by nepredstavoval dramatický čin, ktorý by prinútil Spojené štáty reagovať vojensky. Spoločne by však postupne narušili autonómiu Taiwanu, udusili jeho ekonomiku a otvorili cestu pre „mierové“ prevzatie moci Čínou.
Ekonomický a vojenský nátlak je len polovica stratégie; druhá polovica je psychologická. Čína by zaplavila Taiwan propagandou a dezinformáciami, ktorých cieľom je presvedčiť obyvateľov, že podpora USA je fatamorgána a odpor proti čínskemu vplyvu je márny. Sformovanie pocitu zúfalstva a nevyhnutnosti by čínske prevzatie zásadne uľahčilo. Ako mi povedal jeden vysokopostavený taiwanský predstaviteľ národnej bezpečnosti: „Čínska vojna proti mysliam môže byť ešte dôležitejšia ako vojna proti našim telám.“
Trumpova administratíva by mohla túto kampaň neúmyselne podporiť. Každé neopatrné vyhlásenie, ktoré by prezentovalo Taiwan ako vyjednávací nástroj alebo spochybňovalo ochotu Ameriky plniť svoje bezpečnostné záväzky, by bolo výrazne akcentované. Si Ťin-pching sa práve preto chcel v prvom rade stretnúť s Trumpom. Bez ohľadu na to, čo si povedia v súkromí, Čína sa bude snažiť toto stretnutie vydať za dôkaz, že USA sú pripravené opustiť Taiwan. Ak Trump nebude opatrný, aj sa tak stane.
Si Ťin-pching nariadil Ľudovej oslobodzovacej armáde, aby bola pripravená na boj. Obliekol si uniformu a prezrel si zmenšené modely taiwanskej prezidentskej kancelárie na pláňach Vnútorného Mongolska, kde vojaci nacvičujú údery stínania hláv. Úspešný ťah proti Taiwanu by upevnil Siho postavenie jedného z najväčších čínskych vodcov. Neúspešná invázia by však zničila odkaz, ktorý už vybudoval a zaznamenal v prístavbe Národného múzea.
Si Ťin-pching to dobre chápe. Hoci ambiciózny, jeho samovoľne stanovený termín pre „omladenie“ je rok 2049, kedy by mal 96 rokov. Toto nie je časový harmonogram muža, ktorý by sa usiloval o unáhlenú inváziu. Si Ťin-pching evidentne verí, že ak Čína bude naďalej silnieť a bude myslieť strategicky, problém sa nakoniec vyrieši sám. Zatiaľ čo USA váhajú a Taiwančania strácajú nádej, Čína bude schopná prinútiť Taiwan k podriadenosti.
Ak USA Si Ťin-pchingovi odoprú túto teóriu víťazstva, budú musieť spolupracovať so svojimi spojencami na vytvorení spoločného plánu pre scenáre šedej zóny – karantény, ekonomického nátlaku a vojenského zastrašovania, ktoré nevyústia do ozbrojeného útoku. Takéto úsilie však závisí od jednoty spojencov. USA preto musia posilniť svoju koalíciu s Austráliou, Japonskom a ďalšími partnermi.
Zároveň sa USA musia vyhnúť rétorike, presviedčajúcej Si Ťin-pchinga, že jeho okno sa zatvára. Plus musia Taiwan uistiť, že ich záväzok voči ostrovu zostáva dôveryhodný aj prostredníctvom úsilia o uzavretie dohôd s Taiwanom o energii, technológiách a obchode. Ak sa taiwanskí lídri a obyvatelia presvedčia, že sú odkázaní sami na seba, psychologická stratégia Číny bude úspešná, čínska ruka tak bude oveľa silnejšia.
Na aktuálnom summite Trump čelí trpezlivému, vnímavému a ambicióznemu lídrovi. Najlepším spôsobom, ako ochrániť autonómiu Taiwanu, je zabezpečiť, aby Si Ťin-pching nikdy nedostal signál, že trpezlivosť už nie je potrebná, plus aby Taiwan nikdy nepochyboval o tom, kto sú jeho priatelia.
Pohľad autora, ktorý pôsobí na Hoover Institute na Stanford University.
© Project Syndicate
Prístupné na:
https://www.taipeitimes.com/News/editorials/archives/2026/05/14/2003857292
Preložil Ladislav Hohoš.
