Prezident Trump vyzval na stíhanie Sorosa a celej jeho bandy za skutky zamerané na podrývanie vnútornej stability v USA. Svedčí to o zlyhaní americkej stratégie „mäkkej sily“ vo väčšom rozsahu, ako bola poprava generála Pavlova v roku 1941 o zlyhaní sovietskeho Západného frontu, čo zapríčinilo na jar a na jeseň katastrofu Červenej armády.
Takto začal svoj článok renomovaný ruský politológ.
Pavlov bol obeťou okolností a svojich vlastných chýb. Zlyhanie Sorosa tiež neznamená dôkaz o zlyhaní stratégie „mäkkej sily“. On je tiež obeťou okolností a vlastných chýb, lenže tieto chyby sú rozsiahlejšie než u generála. Soros mal viac času, viac zdrojov a viac slobody v rozhodovaní ako Pavlov. A škoda, ktorú spôsobil USA, bude mať dlhodobejšie dôsledky než katastrofa sovietskeho frontu v roku 1941. Soros sa pokúsil uplatniť ním kontrolovanú „mäkkú silu“ vo vnútropolitickom boji, fakticky sa pokúsil v USA o štátny prevrat, aby predĺžil realizáciu neudržateľnej zahraničnopolitickej stratégie.
Soros vo svojich začiatkoch mal ideálne podmienky. Sovietsky systém a komunistická idea boli skompromitované rozpadom ZSSR. Soros ponúkol v celom postsovietskom priestore novú syntetickú ideológiu, ktorá spojila ľavicové a liberálne idey, svojho druhu neotrockizmus. Podľa Iščenka išlo o novú verziu myšlienky sociálnej spravodlivosti, ktorá bola rovnako príťažlivá a rovnako neuskutočniteľná ako marxisticko-leninský variant komunizmu, čo padol spolu so ZSSR. Úspechy Sorosa boli podmienené nielen efektívnosťou jeho propagandy, ale aj konkrétnou situáciou postsocialistického sveta. Sľuboval blahobyt, zároveň kupoval nových agentov a politikov.
Mäkká sila oslabla, keď prestali byť hodnoverné sorosovské idey. Nepodaril sa mu majdan v Moskve, lebo ľudia v rokoch 2011 – 2012 už mali za sebou obdobie „divokého kapitalizmu“. Majdan sa nepodaril ani v Budapešti, v maďarskej spoločnosti začali dominovať idey národného konzervativizmu, ktorý je v priamom rozpore so sorosovskou doktrínou. Tak ako doktrína začala v západných spoločnostiach zlyhávať, začal narastať dopyt po pravicovo-konzervatívnom národnom korporativizme. Toto samé osebe ešte nie je signifikantným znakom fašistickej ideológie. Môže sa rozvíjať v rámci normálneho demokratického procesu, ktorý ohrozuje ľavicový totalitarizmus. Na premenu zdravého konzervativizmu na fašizmus je nevyhnutné pridať totalitarizmus ako prax budovania štátu. Lenže totalitarizmus vždy apeluje na masy, nasmeruje ich na určité sociálne alebo národné skupiny, aby obhájil obmedzovanie občianskych práv a totálnu ideologickú kontrolu. Všetky fašistické hnutia okrem konzervatívneho povinne mali aj ľavicovú zložku, ktorá zabezpečovala zdôvodnenie totalitarizmu.
V dôsledku toho sa Soros stal tvorcom nového druhu fašizmu – liberofašizmu, v rámci ktorého vykrikovanie ľavičiarskych hesiel a liberálnych myšlienok má za následok zdôvodnenie „práva“ nositeľov kýženej progresívnej ideológie na zavedenie totalitárnej nadvlády. Soros prešiel celú cestu od prevzatia moci „mäkkou silou“ s dôrazom na inštitúcie tradičnej demokracie až k pokusu o zavedenie totalitárnej globálnej vlády ľavicovo-liberálnych neotrockistov (liberálnych fašistov). Od kázní o práve ľudu na určenie charakteru moci a výber cesty politického vývoja prešli sorosčatá na požadovanie „práva“ vyvolených na plnú kontrolu nad „nerozumným ľudom“ vrátane alternatívnych politických elít.
Trumpov úder proti Sorosovi predstavuje prvý nevyhnutný krok k demontáži totalitárneho liberofašizmu, rozšíreného na Západe. Toto jeho úsilie je oveľa významnejšie než vyhlásenia o role „medzinárodného mierotvorcu“ a pokusy o zmenu zahraničnej politiky USA. Ak sa úder proti Sorosovi podarí a bude úspešne zavŕšený, následne musia odísť clintonovci, bidenovci i obamovci, reprezentujúci základ „hlbinného“ liberofašizmu. Ak sa Trumpovmu mužstvu podarí urobiť tieto dôležité kroky, stanú sa v USA a EÚ nevyhnutnými aj ekonomické reformy preto, lebo by sa podarilo demontovať hospodársky základ globálneho liberofašizmu.
Pre svet to znamená šancu na to, aby nové politicko-ekonomické a finančné systémy vznikli inak, nie ako výsledok dlhého obdobia vojen a katastrof, lež relatívne rýchlo na báze konsenzu. Lenže poraziť celú túto bandu bude pre Trumpa a jeho stúpencov veľmi zložité, liberofašisti totiž niekoľkokrát dokázali, že za účelom udržania svojej moci sú odhodlaní tak na svetovú vojnu ako aj na občiansku vojnu v USA. Sorosa by mohli obetovať, on je nájomný miliardár, už patrí medzi porazených, „mäkká sila“ potrebuje iný ideologický základ. Neznamená to však, že vydajú Sorosa bez boja. Ba čo viac, o uvoľnené pozície, ktoré budú obnažené v rámci likvidácie sorosizmu, sa budú biť do konca.
Zdroj: Ростислав Ищенко | Личный блог | КОНТ автор издания „Украина.ру“
Preložil Ladislav Hohoš. Upravené.
Na úvodnej snímke Rostislav Iščenko, 2020. Foto: Wikimedia
Jedna odpoveď
Pozoruhodná a presvedčivá analýza, vhodná na zdielanie. Aj Slovensko je objektom „mäkkej sily“.Dnešný deň protestov o tom svedčí. Dobre si zapamätajme kto ich zvolal a viedol.