Čo znamenajú zmiešané signály Colbyho a Trumpa ohľadom Nemecka pre stranu AfD (Die Alternative für Deutschland)? Pre Trumpa 2.0 by ideálnou rovnováhou záujmov bolo nahradiť Nemecko Poľskom ako hlavného spojenca USA v EÚ za účelom posilnenia východného krídla NATO plus nepostaviť sa proti AfD v nádeji, že sa dostane k moci a potom povedie omladenie (rejuvenation) Európy.
Trump nedávno na sociálnych sieťach zverejnil, že „Spojené štáty študujú a prehodnocujú možné zníženie počtu vojakov v Nemecku“. Pentagón následne potvrdil, že v priebehu budúceho roka ich odíde 5 000. Stalo sa tak približne týždeň po tom, čo námestník ministra vojny pre politiku Elbridge Colby, považovaný za vojensko-strategický mozog Trumpa 2.0, na sociálnych sieťach pochválil Nemecko za „prevzatie vedúcej úlohy“ pri urýchľovaní prechodu na „NATO 3.0“. Tieto zmiešané signály si zaslúžia určité rozpracovanie.
Na jednej strane, ako nedávno informovalo Politico, je skutočne pravda, že „Berlín prehlbuje vojenské väzby s Washingtonom, zatiaľ čo rozkol medzi Merzom a Trumpom rastie“. V uvedenom dôležitom článku tvrdí, že „americká armáda umiestňuje plukovníka do operačnej divízie nemeckej armády v rámci nezvyčajne úzkej spolupráce“. Na druhej strane, ako som uviedol, Trump a nemecký kancelár Friedrich Merz sú tiež v ostrom spore o tretiu vojnu v Perzskom zálive, čo pravdepodobne ovplyvnilo Trumpov príspevok.
Trump mohol preto nariadiť predmetné zníženie počtu vojakov, aby vyzval čoraz silnejšiu armádu dotlačiť Merza zmeniť taktiku pod hrozbou straty miesta hlavného spojenca USA v EÚ v prospech Poľska. Veď títo dvaja súperia o vedenie ohľadom ruského zadržiavania. Lež liberálny premiér Donald Tusk nedávno vyjadril pochybnosti o lojalite USA voči NATO, čím riskuje podkopanie postavenia Poľska voči USA, ako vysvetľujem tu a tu.
Zároveň však konzervatívny prezident Karol Nawrocki a opozícia, s ktorou je nominálne nezávislý prezident spojený, robia všetko pre to, aby udržali USA na palube. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je povzbudzovanie väčšieho zapojenia USA do „Iniciatívy Trojmorie“, čo vysvetľujem tu. Nawrocki sa na tohtoročnom CPAC* tiež prezentoval v úlohe európskeho konzervatívneho šampióna, čo analyticky hodnotím ako čiastočnú motiváciu v snahe prevziať túto úlohu skôr, než tak učiní AfD.
V tejto súvislosti AfD podporuje skutočne suverénnu Európu, zatiaľ čo PiS (poľská konzervatívna strana „Právo a spravodlivosť“, ktorej spojencom je Nawrocki) podporuje Európu v rámci juniorského partnerstva s USA. Preto AfD vyzvala na úplné stiahnutie amerických vojsk, zatiaľ čo PiS chce viac amerických vojakov. Užšie americko-nemecké vojenské väzby, ktoré nedávno pochválil Colby, by vyústili do toho, že Trump 2.0 bude proti AfD, zatiaľ čo slabšie vojenské väzby, akými Trump hrozil, by mohli zvýšiť sympatie k nej.
Prvé očakávanie je samozrejmé, zatiaľ čo druhé je založené na podpore Národnej bezpečnostnej stratégie zo strany podobne zmýšľajúcich konzervatívnych nacionalistov, ktorí chcú zabrániť „civilizačnému vymazaniu“ Európy. Trump 2.0 sa teda musí rozhodnúť, či uprednostní implementáciu „NATO 3.0“ prostredníctvom vládnucich európskych liberálnych globalistov; resp. prijme politické kompromisy v prospech záchrany Európy pred sebou samou prostredníctvom podpory konzervatívnych nacionalistov, ktorí by mohli oponovať pokračujúcej hegemónii USA nad Európou, ako to robí AfD.
Kam ide Nemecko, tam ide aj väčšina Európy, takže voľba, ktorú USA urobia, buď pomôže, alebo uškodí AfD. Ideálna rovnováha záujmov pre Trumpa 2.0 by bola nahradiť Nemecko Poľskom ako jeho hlavného spojenca v EÚ za účelom posilnenia východného krídla NATO plus nepostaviť sa proti AfD v nádeji, že sa dostane k moci a potom povedie k omladeniu Európy. Ak sa PiS vráti k moci v Poľsku, USA by mohli manažovať akékoľvek budúce problémy medzi Nemeckom vedeným AfD a Poľskom vedeným PiS, čím by sa zabezpečila regionálna stabilita.
* Conservative Political Action Conference (CPAC) – najširšie reprezentované stretnutie konzervatívnych politikov, aktivistov a priaznivcov pravicovej ideológie, aktuálne oddaných stúpencov hnutia MAGA. Vo februári 2025 sa vo Washingtone zúčastnil premiér R. Fico. V máji 2026 sa v Dallase zúčastnil prezident K. Nawrocki.
Text a ilustrácia:
https://korybko.substack.com/p/what-do-colbys-and-trumps-mixed-signals?publication_id=835783&post_id=196283056&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true May 03, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
SÚVISIACE:
Eduard Chmelár: K posadnutosti niektorých politikov iniciatívou Trojmorie
https://noveslovo.eu/blogy-a-statusy/eduard-chmelar-k-posadnutosti-niektorych-politikov-iniciativou-trojmorie/
(Obrázok je zo statusu A. Korybka)
Dôvetok prekladateľa
Práve som dostal najnovší článok z Foreign Affairs na tému „nové obranné jadro Európy“. Týka sa štyroch krajín, ktoré majú čeliť ruskej agresii po ústupe USA z kontinentu.
EÚ vzhľadom na nepriateľstvo prezidenta D. Trumpa, prejavené hrozbami počas vojny s Iránom, má oprávnené pochybnosti o dohode, na základe ktorej by US bránili Európu, ak by bola vystavená priamemu útoku východného suseda.
Autori pripomínajú predpoveď generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho z júna 2025, že „Rusko bude do piatich rokov pripravené použiť vojenskú silu proti NATO“. Podľa US administratívy by primárnu zodpovednosť za svoju obranu mali prevziať európski spojenci od roku 2027.
Obrana Európy nebude závisieť od Bruselu, ale od konania niekoľkých kľúčových štátov. Bremeno konvenčnej vzdušnej a pozemnej obrany bude spočívať na Poľsku a Nemecku. Francúzsko a Veľká Británia budú zohrávať zásadnú podpornú rolu prostredníctvom svojich expedičných síl plus, čo má ešte väčší strategický význam, jadrových odstrašujúcich prostriedkov. Uvedená deľba práce nezavedie silnejšie obranné inštitúcie EÚ, neprinesie kolektívne politické rozhodnutia alebo kontinentálnu priemyselnú kooperáciu. Avšak tieto štyri krajiny dokážu poskytnúť dostatočnú zadržiavaciu kapacitu vo vzťahu k Rusku, vyplniť tým medzery, ktoré pravdepodobne ostanú po USA.
Poľsko, ako najväčšia európska ekonomika na východnom fronte, sa usiluje zaobstarať obrovské množstvo munície, delostrelectvo, vyzbrojenie, vzdušnú obranu, aby dokázalo zničiť postupujúce ruské sily. Varšava dokáže vynakladať 4,5 % HDP na obranu, bude nakupovať zbrane predovšetkým od USA a Južnej Kórey.
Európska obrana bude ešte viac závisieť od Berlína ako od Varšavy. Nemecko má štvrtý najväčší obranný rozpočet na svete, po Číne, RF a USA. Nasledujúce štyri roky plánuje Berlín vynaložiť na vojenské výdavky 750 miliárd $. Nemecko bude pravdepodobne nútené prevziať nepohodlnú úlohu tvorcu štandardov a plánovača, rolu, ktorú predtým zohrával Washington, za účelom zabezpečiť ochranu menších štátov a ich zmysluplné príspevky ku kolektívnej obrane.
Francúzsko disponuje kritickými schopnosťami, ktoré Nemecko a Poľsko nemajú. V prvom rade má jediný suverénny jadrový odstrašujúci prostriedok EÚ. Spojené kráľovstvo môže v budúcom konflikte zohrať podobnú úlohu ako Francúzsko. Londýn si doteraz napriek ťažkej finančnej situácii udržiaval jadrový odstrašujúci systém a slabé, ale spoločného nasadenia schopné pozemné, vzdušné a námorné sily. Invázia na Ukrajinu, narušený vzťah USA s NATO a bezpečnostná a hospodárska kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe priblížili Spojené kráľovstvo k Európe a najmä k Francúzsku, pričom prebiehajú diskusie o jadrovej spolupráci. Veľký rozpočet Londýna a jeho solídna priemyselná základňa v oblasti obrany by z neho mohli urobiť dôležitú súčasť európskej obrany. Londýn a Brusel sa však stále nedokážu dohodnúť na podmienkach, ktoré by umožnili britský prístup k novým iniciatívam kolektívnej obrany EÚ. Najlepším krátkodobým krokom, ktorý môže EÚ podniknúť v oblasti kolektívnej obrany, môže byť uľahčenie opätovného vstupu svojho suseda posadnutého suverenitou do obranných fondov a inštitúcií kontinentu.
Minimálne počas nasledujúceho desaťročia bude bezpečnosť Európy závisieť takmer výlučne od sebeckých (self-interested) rozhodnutí štyroch najväčších obranných veľmocí kontinentu. Zdá sa, že všetky štyri krajiny považujú celkovú obranu Európy za životne dôležitý národný záujem, spoločne rýchlo vytvárajú konvenčné sily a postupne sa približujú k presvedčivejšiemu európskemu jadrovému odstrašujúcemu prostriedku. Do roku 2029 plánuje len Nemecko minúť na obranu približne 189 miliárd dolárov ročne, čo je zhruba na úrovni plne mobilizovaného vojnového hospodárstva Ruska.
Prevažne jednostranné úsilie týchto štyroch krajín o sebaobranu nebude slúžiť väčšiemu projektu európskej bezpečnostnej integrácie. Spoločné úsilie by však malo Európe poskytnúť dostatočnú obrannú kapacitu na to, aby čelila ruskej agresii – alebo v ideálnom prípade odradila od myšlienky na útočenie.
Uvedené predkladám čitateľovi bez komentára. Pod označením „Európa“ sa rozumie časť Európy bez európskej časti Ruska.
Zdroj: Europe’s New Defense Core. https://www.foreignaffairs.com/europe/europes-new-defense-core?utm_id=PANTHEON_STRIPPED&check_logged_in=1 April 10, 2026
Autori:
Ethan B. Kapstein výskum konfliktných projektov, Princeton University a RAND Corporation.
Jonathan Caverley profesor strategických a operačných výskumov, U.S. Naval War College.
(krátené, digest)
