22. januára 2023 si pripomíname druhé výročie nadobudnutia platnosti Zmluvy o zákaze jadrových zbraní.
V tento deň, presne pred dvomi rokmi (22. januára 2021), boli jadrové zbrane a všetky súvisiace aktivity definitívne zakázané nadobudnutím platnosti Zmluvy OSN o zákaze jadrových zbraní (Treaty on the Prohibition of Nuclear Weapons – TPNW).
Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá zakazuje jadrové zbrane a všetky súvisiace aktivity a ktorá nás posúva bližšie k svetu bez jadrových zbraní.
K zmluve sa pridáva a podporuje ju čoraz viac štátov – k dnešnému dňu ju ratifikovalo už 68 štátov.
Neustály rast dodržiavania tejto prelomovej zmluvy odráža silné želanie medzinárodného spoločenstva posilniť globálnu normu proti jadrovým zbraniam a dosiahnuť rýchlejší pokrok v odzbrojovaní.
Afrika bez jadrových zbraní – vzor pre Európu
Prvým novým signatárom Zmluvy o zákaze jadrových zbraní sa v roku 2023 stalo Džibutsko. 9. januára v sídle OSN v New Yorku podpísal túto zmluvu veľvyslanec krajiny pri OSN Mohamed Siad Doualeh, čím sa celkový počet signatárov zvýšil na 92.
K dnešnému dňu podpísalo TPNW 33 afrických krajín, z ktorých 15 ju aj ratifikovalo. TPNW dopĺňa a posilňuje Zmluvu o africkej zóne bez jadrových zbraní, známu aj ako „Pelindabskú zmluvu“ z roku 1996, ktorá africký kontinent vyhlasuje za zónu bez jadrových zbraní. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Pelindabskej zmluvy, vyzvali všetky členské štáty Africkej únie, aby „urýchlene podpísali a ratifikovali TPNW.“
Na rozdiel od afrických štátov, Európa kráča opačným smerom. Napriek tomu, že väčšina obyvateľov európskych hostiteľských krajín (Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko) nesúhlasí s umiestnením jadrových zbraní na svojom území a vyvíja snahy o pripojenie k Zmluve o zákaze jadrových zbraní, Spojené štáty v decembri 2022 urýchlili plán rozmiestniť na základne NATO v týchto európskych štátoch presnejšie verzie taktickej jadrovej bomby B61. Do Európy priviezli nové jadrové hlavice B61-12, čím menia Európu na prednú líniu jadrovej konfrontácie s Ruskom v momente, keď jadrové napätie medzi NATO a Ruskom je na historickom maxime. Inými slovami, nemožno vylúčiť jadrovú eskaláciu, v dôsledku ktorej budú medzi prvými potenciálnymi cieľmi vojenské základne s jadrovými zbraňami. Tieto zbrane nás teda nerobia bezpečnejšími, ale práve naopak.
Jadrové bomby B61 vyvinuli Spojené štáty začiatkom 60. rokov a odvtedy vzniklo niekoľko ich novších verzií. Program v hodnote desať miliárd dolárov, týkajúci sa verzie B61-12, má na starosti americké ministerstvo energetiky a jeho účelom je nahradiť skoršie modely, vrátane asi stovky bômb rozmiestnených na leteckých základniach v Nemecku, Taliansku, Belgicku, Holandsku a Turecku.
Tieto bomby môžu vybuchnúť pod zemským povrchom, čím sa zvýši ich deštruktívnosť proti podzemným cieľom na ekvivalent povrchovej výbušnej zbrane s výťažnosťou 1 250 kiloton – čo je ekvivalent 83 bômb v Hirošime!
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predsedal 13. októbra 2022 zasadnutiu Skupiny pre jadrové plánovanie, na ktorom sa diskutovalo o nebezpečnej jadrovej rétorike Ruska a úlohe jadrových kapacít NATO pri „zachovávaní mieru a odrádzaní od agresie.“ Ďalší týždeň NATO uskutočnilo manévre jadrového odstrašovania pod názvom Steadfast Noon – „rutinný výcvik, ktorý sa koná každý rok s cieľom udržať naše odstrašenie bezpečné, spoľahlivé a účinné,“ ako povedal Stoltenberg. Neprezradil však, že tieto „rutinné cvičenia“ sa konali na vojenskej leteckej základni v Kleine-Brogel v Belgicku.
Steadfast Noon je kódové označenie pre každoročné spoločné mnohonárodné cvičenia, ktoré uskutočňujú krajiny NATO s ústrednou úlohou pre belgické, nemecké, talianske a holandské stíhacie lietadlá, zodpovedné za použitie jadrových zbraní v časoch vojny ako súčasť politiky zdieľania jadrových zbraní NATO. Zdieľanie jadrových zbraní je zase súčasťou politiky jadrového odstrašenia NATO, ktorá umožňuje členským krajinám, ktoré tieto zbrane vo svojom arzenáli nemajú, podieľať sa na plánovaní ich použitia zo strany NATO.
Okrem toho, že také manévre ako Steadfast Noon vo svojej podstate zahŕňajú prípravu na nezákonné vojenské úlohy genocídneho charakteru, podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (Non-Proliferation Treaty – NPT), ktorej zmluvnými stranami sú všetky krajiny zúčastňujúce sa na cvičeniach, je zakázané „priamo“ alebo „nepriamo prenášať“ jadrové zbrane alebo ich dávať pod „kontrolu“ štátom, ktoré nevlastnia jadrové zbrane. Preto použitie belgických, nemeckých, talianskych a holandských stíhačiek na rozmiestnenie jadrových bômb – po tom, čo ich USA aktivujú počas vojny – je jasným porušením NPT.
V kombinácii s nedostatočnou transparentnosťou pri zdieľaní jadrových zbraní vyvoláva otázky aj to, či by občania v hostiteľských štátoch súhlasili so spolupáchateľstvom, ak by sa tieto zbrane niekedy použili. Aj keď sú bomby americké a USA si ponechajú právomoc na odpaľovanie, s najväčšou pravdepodobnosťou by ich zhodili Európania. Ak sa USA rozhodnú použiť svoje jadrové zbrane umiestnené v Nemecku, hlavice sa naložia do nemeckých lietadiel a nemeckí piloti ich aj zhodia.
Súčasná jadrová hrozba je dôsledkom a prejavom odmietnutia štátov s jadrovými zbraňami pracovať na úplnom jadrovom odzbrojení napriek svojim záväzkom v už viac ako pol storočia starej Zmluve NPT. USA, popredná superveľmoc NATO, prispeli k súčasnému jadrovému nebezpečenstvu zrušením celého radu zmlúv o odzbrojení, akými sú Zmluva o obmedzení systémov protiraketovej obrany z roku 1972 (Anti Balistic Missile Treaty – ABM), Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu z roku 1987 (Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty – INF), Zmluva o otvorenom nebi a jadrová dohoda s Iránom. Týmto sa podkopáva nevyhnutnosť zachovania a dodržiavania bilaterálnych a multilaterálnych dohôd a záväzkov v oblasti nešírenia, odzbrojenia a kontroly zbrojenia a dôležitosť boja proti jadrovým hrozbám.
Potreba deeskalácie, jadrového odzbrojenia a transparentnosti
V žiadnom prípade nie sme zbavení jadrového nebezpečenstva – riziko je naďalej veľmi vysoké a ako sme v poslednom čase svedkami, situácia sa môže veľmi rýchlo zmeniť v ktoromkoľvek z jadrových štátov na základe rozmaru jedného z ich lídrov. Prezident Putin opakovane pohrozil nasadením „všetkých zbraňových systémov“ v prípade ohrozenia „územnej integrity“ Ruska – čo je od anexie ukrajinského územia veľmi elastický koncept. Keďže použitie jadrových zbraní by malo ďalekosiahle dôsledky, nebudeme v bezpečí, kým sa nezlikvidujú všetky tieto najničivejšie zbrane. V jadrovej vojne nemôžu byť víťazi a nikdy sa nesmie rozpútať.
Štáty musia vyslať jasný politický odkaz dištancovaním sa od nebezpečnej jadrovej rétoriky, hrozby použitia jadrových zbraní na terorizovanie a vydieranie, ale aj od nezákonných jadrových cvičení. Je nevyhnutné vyzývať vlády, aby brali súčasnú hrozbu jadrových zbraní veľmi vážne. Všade vo svete a osobitne na Ukrajine je naliehavo potrebná deeskalácia a všeobecné jadrové odzbrojenie.
Mnohí občania európskych štátov, v ktorých sú umiestnené americké jadrové zbrane, dlhodobo žiadajú, aby sa začalo hrať s otvorenými kartami. Zakaždým, keď sa vládnych predstaviteľov napríklad v Belgicku pýtajú na jadrové zbrane v Kleine-Brogeli, vláda nedemokraticky odpovedá opakovanou frázou: „Nepotvrdzujeme, ani nevyvraciame ich prítomnosť.“ Parlament a belgickí občania majú právo byť informovaní o zbraniach hromadného ničenia na svojom území, o existujúcich plánoch nahradiť ich v nadchádzajúcich rokoch modernými a ľahšie nasaditeľnými jadrovými bombami B61-12, ako aj o skutočnosti, že v ich krajine prebiehajú cvičenia s jadrovými zbraňami NATO. Transparentnosť by mala byť základnou črtou zdravej demokracie.
Mnohí mieroví aktivisti vyzývajú, aby americké jadrové zbrane, rozmiestnené v Európe na začiatku 60. rokov po tom, čo „vlády klamali a obalamutili parlamenty,“ boli z týchto území odstránené. Následne by tieto štáty mohli byť lídrami pri pristúpení k Zmluve OSN o zákaze jadrových zbraní, čím by sa dostali do diplomatickej pozície pri prevzatí vedenia v európskom jadrovom odzbrojení. To by znamenalo, že vlády týchto štátov by získali právomoc obhajovať a preberať iniciatívy za Európu bez jadrových zbraní, od západu na východ, od severu na juh, postupne a recipročne, s overiteľnými záväzkami.
Občianske združenie Zjednotení za mier aktívne podporuje úplný zákaz jadrových zbraní – s týmto cieľom predložilo v roku 2021 petíciu, v ktorej žiadalo Národnú radu SR, aby vyjadrila súhlas so Zmluvou OSN o zákaze jadrových zbraní z roku 2017 a vyzvala prezidentku SR, aby zmluvu ratifikovala. Petíciu podpísalo viac ako 30 300 občanov Slovenska a napriek ignorovaniu zo strany vládnych predstaviteľov budeme v činnostiach podporujúcich pristúpenie Slovenska k TPNW a celkové jadrové odzbrojenie pokračovať aj naďalej.
Podobne ako Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN) aj my vyzývame, aby sme sa spoločne postavili proti jadrovým zbraniam v Európe a inde vo svete, šírili informácie o ničivých účinkoch týchto najnebezpečnejších zbraní a pripojili sa k celosvetovým iniciatívam na ich odstránenie.
Autorka je predsedníčkou OZ Zjednotení za mier
Úvodná ilustračná snímka: www.pixabay.com
Jedna odpoveď
Stotožňujem sa s výzvou k spoločnému odmietavému postupu proti jadrovým zbraniam v Európe a aj kdekoľvek na našej planéte. Ako možno na jednej strane hovoriť o ochrane európskych hodnôt, na ktoré sa odvolávajú naše i európske politické „elity“, a na druhej strane ignorovať podobné výzvy?!