Povolebná situácia na Slovensku a v Poľsku sa podobá ako vajce vajcu. Aj keď správy o pohybe Ficovho valca sú pravidelné a tie spoza severnej hranice náhodné, na porovnanie stačia. „Železná metla sa dala do práce. Tusk bezohľadne vymetá dedičstvo bývalej vlády.“ (hnonline.sk, 4. 2. 2024) „Kamiňskému (bývalému ministrovi vnútra – pozn. aut.) sa lekári vo väzení v rámci núteného podávania výživy násilím snažili zaviesť sondu do nosa, hoci má problémy s nosnou priehradkou.“ (hlavnydennik.sk, 29. 1. 2024) Napriek tomu europoslanci komentujú len pufkanie koaličného valca na slovenskej strane. Ešteže máme mainstreamové médiá, ktoré nám paradox pohotovo vysvetlili! „Poľsko razí diametrálne odlišnú cestu ako Fico. Nie je nič dôležitejšie, ako podpora Ukrajiny, povedal Tusk.“ (hnonline.sk, 22. 1. 2024) V Kyjeve Zelenskému sľúbil, že „Poľsko spraví všetko, aby zvýšilo šance na víťazstvo Ukrajiny.“ (aktuality.sk, 22. 1. 2024)
Majsterkou tejto mobilizačnej rétoriky – prizdobenej čerešničkou európskych hodnôt – je predsedníčka Európskej komisie. A zdá sa, že sa jej to vypláca, lebo posivený svedok už dlhšie nenaďabil na titulok typu: „Leyenová v problémoch. Európska prokuratúra začala vyšetrovať podozrivé nákupy vakcín.“ (ereport.sk, 17. 10. 2022) alebo „Ešte počas svojho pôsobenia v kresle nemeckej ministerky obrany čelila podobnému škandálu.“ (trend.sk, 19. 10. 2022) Keďže s náhlou mediálnou bezúhonnosťou rastie chuť, šľachtičná Ursula von der Leyenová európskemu plebsu oznámila, že sa ráči uchádzať o ďalší mandát na čele EK. Akurát v čase, keď Brusel bičuje Slovensko za rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry ako významnej inštitúcie v boji proti korupcii…
Ako inak, správna geopolitická orientácia ako obchodný artikel zasiahla aj Slovensko a držala nad vodou matovičovsko-hegerovskú vládu. Veď čo slovo ministra zahraničných vecí a ministra obrany, to náboj pre Ukrajinu! Vďačná vrchná veliteľka ozbrojených síl SR na opačnej strane pultu za to nepočula, keď premiér a neskorší minister financií odkazoval názorovým protivníkom, že majú doma šúchať nohami a čakať, kedy im na dvere zaklope NAKA. Prehliadala, že niektoré médiá boli na miestach policajných zásahov skôr ako policajti. Neprekážali jej úniky z vyšetrovacích ani súdnych sejfov vrátane Kočnerovej Threemy. O ňu dokonca oprela svoje apelatívne vyhlásenie: „Mediálne informácie o údajnej komunikácii medzi Marianom Kočnerom a bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti (Monikou Jankovskou – pozn. aut.) sú nesmierne závažné.“ (cas.sk, 8. 10. 2019) Zato po smrti generála Milana Lučanského nás vyzývala na zdržanlivé vyjadrenia. Nikto z novinárov sa však neopýtal, prečo sa toho nedržala pri čurillovcoch a svojím priam materinským stanoviskom vstúpila do živého prípadu. Takisto sme sa dodnes nedozvedeli, prečo vo vojne policajtov obetovala „vlastného“ ministra vnútra Ivana Šimka.
Každým dňom sa vyjavuje, že bojovníčka za princípy právneho štátu sa v prezidentke zobudila až po predčasných voľbách v septembri 2023. O to horlivejšie koná. „Prezidentka varuje Ústavný súd pred Ficom. Neprináleží vám čakať v kúte, či vám dovolí prehovoriť.“ (dennikn.sk, 19. 2. 2024) Odpoveď z Košíc bola rýchla a presná, hoci mená adresátov neuviedla. „Ústavný súd SR v poslednom období zaznamenal viaceré bezprecedentné vyjadrenia predstaviteľov verejnej moci.“ (cas.sk, 19. 2. 2024) Citlivo vnímajúcej prezidentke a jej poradcom asi nedošlo, že kto Ústavný súd varuje, ten ho sám do kúta zaháňa.
Nie div, že posiveného svedka prenasleduje otázka, čo sa od Slovenska v rozohranej geopolitickej partii očakáva, keď sa Grasalkovičov palác mení na stranícku centrálu a jeho nájomníčka upachtene a nedôstojne prezidentského úradu razí cestu slovenskému Donaldovi. Isteže, Tuskovi. Americkejšiemu od toho amerického…
