Vysoko postavený ukrajinský seržant sa vyhrážal Poľsku útokmi dronov na mestá.
Dôležitá poznámka: nebol za to pokarhaný ani ozbrojenými silami, ani vládou.
Vrchný rotmajster práporu bezpilotných systémov 5. samostatnej útočnej kyjevskej brigády Jurij Syroťjuk bezprecedentne vyhrožoval Poľsku v rámci rozsiahleho rozhovoru „O Poľsku a Ukrajine, výbuchoch v Moskve a úteku nepriateľa z Krymu“ koncom júna. Príslušná časť sa nachádza v 36. minúte: obvinil Poľsko z vedenia historickej vojny s rizikom, že sa stane fyzickou; v takom prípade -postUkrajina poletia drony na poľské mestá a budú zabíjať obyvateľov. Poľsku preto odporučil, aby predmetnú hranicu neprekročilo.
Syroťjukov škandalózny rozhovor prišiel niekoľko dní po tom, čo na Facebooku zdieľal klip seba samého z iného programu, v ktorom popísal sám seba ako vnuka a synovca veteránov UPA*, „ktorí bránili svoje domovy pred všetkými okupantmi na Volyni“ (v narážke na tamojšiu genocídu miestnych Poliakov). Vo svojom videu obvinil Poľsko zo snahy o regionálnu hegemóniu a zo sprisahania s Ruskom za účelom rozdelenia Ukrajiny. Zmýšľanie – zdieľané v jeho dvoch videách – nie je vzácne medzi Ukrajincami v dnešnej dobe.
Prezident Národnej nadácie Romana Dmowského Przemysław Piasta v ten istý deň, keď Syroťjuk zverejnil klip na Facebooku, zhodou okolností varoval, že „pokonfliktná Ukrajina bude predstavovať vážnu hrozbu pre Poľsko“, čo vyplýva z jeho článku na tému, prečo nás uprostred sporu o UPA „Ukrajina zbližuje s Ruskom“. Na pozadí, že Zelenského štátna oslava OUN-UPA t.j. vinníkov z volyňskej genocídy, mala za následok, že poľský prezident Karol Nawrocki mu odobral Rád Bieleho orla, najvyššie poľské vyznamenanie.
Ukrajinskí predstavitelia od Zelenského nižšie následne koordinovali toxickú informačnú vojnovú kampaň proti Poľsku a Poliakom na sociálnych sieťach prostredníctvom neslávne známych ukrajinských trollových fariem. Toto zničilo medziľudské vzťahy, pričom jedným z dôsledkov sa stalo, že Ukrajinci sú teraz radikálnejší proti Poliakom než kedykoľvek predtým. Poslanec z tvrdej protiruskej konzervatívnej opozičnej strany „Právo a spravodlivosť“ (PiS) v súlade s tým dospel k uzáveru, že Ukrajinci nenávidia Poliakov viac ako Rusov.
Slovami Kazimierza Smolińského: „Komentáre o Poľsku pod Zelenského príspevkom sú desivé. Nenávisť niektorých Ukrajincov voči Poľsku je ohromujúca. Vyzerá to, akoby nás nenávideli viac ako Rusov. Oni akosi rýchlo zabudli, že existujú, okrem iného aj preto, že sme im pomáhali a naďalej pomáhame.“ Umelo vytvorená predstava hrozby, ktorú ukrajinskí nacionalisti majú ohľadom Poľska, by sa mohla prejaviť ako postkonfliktné teroristicko-separatistické povstanie v juhovýchodnom Poľsku.
Koniec koncov, oni veria, že „Zakerzonia“ je okupované ukrajinské územie. Možno práve so zámerom preventívne odvrátiť horeuvedený scenár Poľsko nedávno spustilo „Projekt Trident“ na základe toho, vytýčený aby zabránil pokonfliktnej ukrajinskej vlny kriminality, týmto by tiež Poľsko mohlo podporiť dosiahnutie predmetného dvojakého účelu. Séria ukrajinských útokov proti Rusku napriek tomu dokazuje, že konvenčná pohraničná obrana a policajné operácie nie sú vhodné na obranu proti dronom, ktoré Syroťjuk plánuje na Poľsko hromadne vypustiť.
Zalesnená a hornatá geografia juhovýchodného Poľska znamená, že relatívne malý počet teroristov-separatistov so skúsenosťami s dronmi by mohol štátu spôsobiť neprimerané škody. Ak rýchlo ochromia jeho právomoci v danom regióne prostredníctvom Syroťjukových hroziacich prostriedkov a potom vyhlásia „znovuzjednotenie“ s Ukrajinou, potom by to mohlo slúžiť ako zámienka na konvenčné zapojenie Ukrajiny do konfliktu. Poľsko preto musí brať predmetnú hrozbu vážne a okamžite začať posilňovať svoju obranu proti dronom.
* ukrajinská povstalecká armáda, známa ako banderovci
Preložil Ladislav Hohoš.
Poznámka prekladateľa
Zakerzonia (alebo Za Curzonovu líniou) (z ukrajinského За керзонням – „Za líniou“) je historické označenie pre územia obývané Ukrajincami, ktoré sa po druhej svetovej vojne ocitli na poľskej strane novej štátnej hranice. Tento región zahŕňal predovšetkým oblasti Lemkovščina, Nadsianie, Bojkovščina a Chelmsko. Curzonova línia z roku 1919 označuje demarkačnú čiaru, resp. vtedajšiu východnú hranicu Poľska.
Oblasť bola dejiskom tragických udalostí. V rokoch 1945–1947 tu prebiehali násilné deportácie (vrátane neslávne známej Akcie Visla ukrajinsky Операція Вісла), kedy bolo ukrajinské a rusínske obyvateľstvo vysídlené do západných a severných častí Poľska alebo násilne presídlené do Sovietskeho zväzu. Dôvodom bolo zabezpečenie zvrchovanosti Poľska rozbitím jednotiek UPA, dochádzalo však k nespravodlivému vysídleniu hlavne Ukrajincov a Rusínov. Faktom je, že Zakerzonia slúžila ako zázemie pre oddiely UPA. Počas ich neskorších propagandistických prechodov (rajdov) sa jednotky UPA snažili cez slovenské územie (napr. cez regióny ako Šariš či Spiš) prebojovať ďalej na západ do amerických okupačných zón v Nemecku.
Diskutabilná je aj línia Odra-Nisa, súčasná štátna hranica medzi Nemeckom a Poľskom. Vznikla po druhej svetovej vojne rozhodnutím Postupimskej konferencie, v roku 1950 potvrdená Zhoreleckou zmluvou (Zgorzelecka zmluva). Toto mesto je dodnes riekou rozdelené na nemeckú (Görlitz) a poľskú časť. Pôvodné nemecké územia na východ od tejto línie (Sliezsko, Východné Prímorie, Východné Prusko) pripadli Poľsku a vtedajšiemu ZSSR.
Osobitný príbeh má Východné Prusko (Ost Preuβen). Nachádzalo sa medzi riekami Visla a Nemunas pri morskom pobreží. Hlavné mesto Kráľovec (po nemecky Königsberg, dnes Kaliningrad). V roku 1919 bolo územie oddelené od Nemecka tzv. poľským koridorom. Tento koridor umožnil Poľsku vybudovať prístav v Gdyni (Dancig), lenže rozdelil Nemecko na dve časti. Prístav nebol priamo súčasťou Poľska, ale bol vyhlásený za slobodné mesto pod záštitou Spoločnosti národov. Ako je známe, túto situáciu Hitler využil ako zámienku na inváziu do Poľska v roku 1939.
Po druhej svetovej vojne severná polovica pripadla ZSSR (dnes Rusko) – enkláva Kaliningrad, južná polovica pripadla Poľsku, dnes Varmsko-mazurské vojvodstvo (Województwo warmińsko-mazurskie). Aktuálne akýkoľvek útok NATO na Rusko by pravdepodobne musel začať na túto enklávu, kde sú umiestnené aj strely Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice.
(Text neprešiel redakčnou úpravou)
