Konečne akceptuje nemožnosť obnovenia hraníc Ukrajiny spred roku 2014.
Zelenskyj nedávno pre ABC News povedal: „Podľa mňa je Putinovým cieľom okupovať Ukrajinu, chce nás zničiť, okupovať, a okupoval ju?… Neokupoval nás, my sme vyhrali, a myslím si, že áno, pretože máme svoju krajinu.“ Uvedené je ďaleko od mantry, ktorú si pospevoval takmer denne už 3,5 roka od začiatku špeciálnej vojenskej operácie o obnovení hraníc jeho krajiny spred roku 2014. Celkom jasne naznačuje, že akceptuje ukončenie konfliktu, ktoré tento cieľ nedosiahne, čím sa prispôsobuje plynutiu politiky.
Trump môže eskalovať angažovanosť USA s cieľom prinútiť Putina zmraziť konflikt bez toho, aby dosiahol ktorýkoľvek zo svojich deklarovaných cieľov. Zelenskyj si ohľadom toho nerobí žiadne ilúzie, že Ukrajina obnoví svoje hranice spred roku 2014. To isté platí, ak sa pokúsi o priamu intervenciu NATO v tejto krajine, či už pred alebo po ukončení nepriateľských akcií a bez ohľadu na to, či bude predchádzať bezletovej zóne ako hotová vec. Zelenskyj si to uvedomuje a nechce riskovať Trumpov hnev tým, že bude požadovať nemožné.
Zelenskyj podľa toho začal s úlohou korigovať domáce a západné vnímanie víťazstva, preto teraz mení pravidlá tvrdením, že uvedené dosiahli práve ukončením konfliktu bez toho, aby Rusko okupovalo celú Ukrajinu. Problémom je, že Rusko nikdy nemalo v úmysle okupovať celú Ukrajinu. Dôkazom je, že sa nikdy ani nepokúsilo dobyť Odesu, nehovoriac o tom, že neurobilo žiadne kroky na západnej Ukrajine, pričom okolie Kyjeva je najvzdialenejším západným smerom, kam sa Rusko kedy dostalo.
Niektorí z jeho podporovateľov určite fantazírovali o tom, že cieľom Ruska je okupovať celú Ukrajinu až po poľské hranice, lež vždy to bolo iba zbožné želanie; nikdy nešlo o deklarovaný či dokonca implicitný cieľ Ruska, čo dokazuje priebeh vojenských operácií. Zelenskyj túto nepodloženú špekuláciu vydáva za strategický fakt, ktorý neúmyselne zdôrazňuje zvláštnu naratívnu konvergenciu medzi niektorými podporovateľmi Ruska a Ukrajiny. Takto dúfa, že sa uspokoja s málom bez toho, aby on „stratil tvár“.
Zelenského motivujú nielen obavy o svoj odkaz, ale aj strach z ultranacionalistickej (fašistickej) vzbury zo strany segmentov občianskej spoločnosti a ozbrojených síl v prípade, že v rámci mierovej dohody prijme neobmedzenú ruskú kontrolu nad územiami, ktoré si nárokuje Ukrajina. Iróniou je, že Ukrajina by si ponechala časti Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú v súčasnosti pod ruskou kontrolou, keby Zelenskyj prijal podmienky návrhu mierovej zmluvy z jari 2022, ktorú Spojené kráľovstvo a Poľsko konšpiratívne sabotovali.
Precedens vytvorilo totálne zlyhanie protiofenzívy z leta 2023 pripravovanej viac než rok. Ofenzíva nasledovala po príleve desiatok miliárd dolárov vojenského materiálu na Ukrajinu, Uvedené naznačuje, že Západ už nemá nič na rozhadzovanie a že Zelenskyj si nič naspäť nevezme, nech sa deje čokoľvek. Konflikt sa teda skončí tak, že Rusko si prinajmenšom ponechá územia, ktoré v týchto dvoch regiónoch získalo, ak nerozšíri svoje zisky (či už tam a/alebo niekde inde), v závislosti od toho, ako sa situácia čoskoro vyvinie.
Vraciame sa k tomu, ako Zelenskyj posúva hranice víťazstva; dôležité je, že on je skutočne ochotný zmraziť konflikt minimálne pozdĺž frontovej línie, prípadne s možnosťou, že by mohol dokonca súhlasiť so stiahnutím zo zvyšku Donbasu, ak mu to Trump nariadi v rámci dohody s Putinom. To však nemožno brať ako samozrejmosť, keďže nikdy doteraz naňho tak ďaleko netlačil. V každom prípade vojensko-politická dynamika naďalej priaznivo pôsobí v prospech Ruska, čo Zelenskyj konečne akceptoval.
Text a foto: Andrew Korybko’s Newsletter, September 16, 2025
Preložil Ladislav Hohoš
No comment. Uvidíme.
