Fakt, že rozhovor prezidentov Trumpa a Putina trval približne dve a pol hodiny dokazuje, že USA a RF obnovili diplomatickú komunikáciu na najvyššej úrovni a že dospeli k politickému realizmu pri vyvažovaní záujmov.
Avatar diabla Woland povedal: „Fakt je tá najtvrdohlavejšia vec na svete“ (M. Bulgakov, Majster a Margaréta). Aktuálne príklon k politickému realizmu znamená viacnásobnú nádej. Po prvé, že sa odkladá hrozba horúcej svetovej vojny, ktorá v hybridnej podobe už vypukla. Po druhé, že sa svet nemusí vrátiť k totálnemu chaosu, „vojne všetkých proti všetkým“ (T. Hobbes). Veľká trojka je v dobrom postavení, aby mohla viesť dohovory o formovaní multipolárneho sveta.
Makroregiónov bude samozrejme viac ako tri. Avšak historickú zodpovednosť aktuálne majú v rukách tri globálne veľmoci – USA, ČĽR, RF. Nie je náhodou, že dohovory o možnom ukončení vojny na Ukrajine sa v mnohom tematicky približujú desaťbodovému plánu, ktorý už dávnejšie prezentovala Čína.
Obaja prezidenti sa zhodli, že konflikt na Ukrajine sa musí skončiť trvalým mierom. Zdôraznili potrebu zlepšiť bilaterálne vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom, čo umožní rozsiahle hospodárske dohody a geopolitickú stabilitu na báze nastolenia mieru.
Rozhovor prezidentov má jeden konkrétny výsledok. Nedosiahli síce bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ale dohodli sa na zastavení útokov na energetické zdroje. Prezident Putin ihneď vydal patričný rozkaz ruskej armáde. Vodcovia sa zhodli, že prvý krok k mieru bude posúdiť technické náležitosti, aby mohlo byť nastolené námorné prímerie v Čiernom mori. Tieto rokovania sa okamžite začnú na Blízkom východe.
Ďalej prezidenti spolu hovorili o Blízkom východe ako o regióne potenciálnej spolupráce, o tom, ako zabrániť budúcim konfliktom. Prediskutovali potrebu zastaviť rozširovanie strategických zbraní. Zhodli sa na tom, že Irán by nemal nikdy získať schopnosť zničiť Izrael.
Dôjde tiež k výmene ruských a ukrajinských vojnových zajatcov, 175 na každej strane. Prezident Putin navrhol, aby sa obnovili hokejové zápasy medzi ruskými (KHL) a americkými hokejistami (NHL), čo sa stretlo s porozumením. Spomenul som si na ping-pongovú diplomaciu (1971) za čias prezidenta R. Nixona a H. Kissingera, keď sa obnovovali vzťahy medzi USA a Čínou.
Z doterajších kusých informácií vyplývajú dva závery. Po prvé, skončilo sa úsilie vplyvných kruhov o izoláciu Ruska v rámci medzinárodného spoločenstva. Už dlhší čas tvrdím, že vojna na Ukrajine je sekundárny problém, hlavným sporným problémom je nový svetový poriadok. Priebeh dnešného telefonického hovoru oboch predstaviteľov to naznačuje.
Po druhé, EÚ je vlastnou vinou mimo hry. Sledujem program na ČT 24, v diskusii sa stále opakuje, že tak USA ako RF opovrhujú Európou. Nejde o nič nového; z americkej strany si stačí prečítať G. Friedmana – Ohniská napätia (Flashpoints). Na ruskej strane nepriateľské konanie až vojnová hystéria európskych krajín musela vyvolať reakciu. Namiesto lamentácie a nadávania na Rusko sa skôr treba zamyslieť nad tým, prečo k úpadku postavenia EÚ došlo. Ďalej vážne uvažovať o tom, čo treba urobiť, aby sa EÚ nerozpadla a stala sa jedným z makroregiónov rodiaceho sa multipolárneho usporiadania sveta. Ba čo viac, tak trochu utopicky predpokladám, že ak sa EÚ nerozpadne, tak by mohla v blízkej budúcnosti zohrávať určitú stabilizujúcu úlohu medzi protagonistami nového svetového poriadku.
Trochu budem veštiť. Predpokladám, že mainstreamová progresivistická mediálna kamarila bude prekrúcať skutočnosť a hanobiť tak Trumpa ako aj Putina. Tí inteligentnejší začnú tvrdiť, že sa opakuje bipolarita studenej vojny a dochádza k znovurozdeleniu sfér vplyvu. Nuž, určité analógie medzi historickými udalosťami sa dajú nájsť, ale svet sa za osemdesiat rokov značne zmenil. Prezident Trump otvoril Overtonovo okno a zavrieť sa ho už nepodarí. Nové situácie a okolnosti si vyžadujú „nové politické myslenie“ (mantra nešťastného idealistu M. Gorbačova).
5 Odpovedí
Autor sa nádejá prijatia novej reality (nového politického myslenia?).
Všetci, ako potencionálne obete, iného vývoja, držíme mu palce.
A dúfame spolu s ním…
V diskusiách o zmene americkej politiky (a zmenu pomerov spôsobuje práve zmenená politika Bieleho domu!) kladiem otázku: riešia USA svoj bankrot, alebo sa Trump iba pokúša bankrotu predísť? (Pochopiteľne, rieši aj svoju frustráciu, z „ukradnutých volieb“ v roku 2020- to však najmä vnútropoliticky a na „súkromnej“ úrovni.)
Progresívci a ostatní eurohujeri sa, však, určite mýlia, ak dúfajú, že ide iba o akýsi rozmar excentrika na rieke Potomac. Americký politický systém neumožňuje takýto exces. Voľba prezidenta je výsledkom vôle relevantnej časti amerických elít!
(Naopak kandidatúra Joe Bidena mala všetky symptómy iniciatívy excentrických magorov…)
Takže opakujem otázku o bankrote USA, a pridávam výzvu: podarí sa predísť bankrotu USA resp. čo sa s nami stane po ich bankrote?
Trump triumfuje- Švajčiarsko ohromuje
Samuel Brečka
Pod týmto titulom priniesol švajčiarsky týždenník Die Weltwoche komentár Rogera Köppela k aktuálnej politickej situácii. V prvej polovici svojho komentára píše:
Ide o prielom, ďalší triumf Trumpovej diplomacie o sile a ochote rozprávať sa: USA a Ukrajina sa po prvý raz dohodli v saudskoarabskej Džidde na tridsaťdňovom prímerí. Američania na oplátku opäť posielajú zbrane a informácie. Zelenský sa vzdáva. Lopta je teraz na strane Putina, ktorý si však nepraje prímerie a predovšetkým nechce NATO na Ukrajine. Washington pohrozil Moskve sankciami. Peacemaker Trump myslí na biznis.
Riešenie je na dosah, ale ešte sa nedosiahlo. Rusi nie sú na americkej výplatnej listine. Preto ich nemôžete pritlačiť k rokovaciemu stolu. Putin tiež chce koniec vojny, ale nechce sa nechať opäť oklamať Západom ako v Minsku, keď bol uzavretý mier, len na to, aby sa získal čas na prezbrojenie Ukrajiny. Trump má pred sebou ešte ťažké oriešky, no prinajmenšom sa mu darí oveľa lepšie ako EÚ, ktorá tvrdohlavo kráča po svojej pomýlenej ceste. A opäť to naše (švajčiarske) médiá a politici nechápu. Pochovali sa tak hlboko za svojimi nepriateľskými obrazmi, že už nepoznajú známky pokoja, uvoľnenia, reality. To sa stane, keď sa odmietnete zapojiť do serióznych diskusií a nahradíte myslenie dogmami. Faktom je, že nielen Putin a Zelenský, ale aj Trump je systematicky nepochopený, pretože podobne ako tým dvom mu zjavne nechcú rozumieť.
Pokračovanie – druhá polovica:
Trump robí pokroky. EÚ zlyhala na celej čiare. Spoliehala sa výlučne na zbrane, sankcie a propagandu proti Rusku. Odmietli čo i len uvažovať o rokovaniach. Stratégie Bidenovej administratívy boli nekriticky napodobňované. Ale nebolo možné ani udusiť ruskú ekonomiku, ani vojensky zastaviť Kremeľ. Trump od začiatku sľuboval ukončiť šialenstvo prostredníctvom rokovaní. Čo teraz aj robí.
Eurokrati sa však namiesto sebakritiky stávajú ešte arogantnejšími. Sú obrnení vo svojej arogancii, vo svojej trápnej nadradenosti voči novému prezidentovi, ktorý je na tom lepšie ako oni. Nepriateľské obrazy Trumpa a Putina sa stali vítanou výhovorkou, odvádzaním pozornosti od vlastnej neschopnosti a neschopnosti presadzovať politiku v záujme občanov a ekonomiky. EÚ tragicky stále viac a viac zaostáva.
Hovoria, že Trump je nepriateľom Západu, opúšťa Európu jednoducho preto, že Američania už nie sú ochotní prevziať obranné výdavky EÚ a pokračovať vo svojej pomýlenej politike Ukrajiny, klímy a paternalistickej politiky. Ale Trump má pravdu, keď hovorí, že EÚ roky okrádala USA. Američania znášali miliardové vojenské náklady, zatiaľ čo v Európe veselo nechali armády ísť do krachu, aby rozširovali sociálny štát.
Ako nevďační dlžníci, aj eurokrati teraz zúria, keď ich Washington vyzýva, aby sami prevzali väčšiu zodpovednosť. Pritom Trumpovi záleží na Európe. Inak by na mníchovskú bezpečnostnú konferenciu neposlal svojho viceprezidenta Vancea. Jeho kritika, že Európa už neberie demokraciu a slobodu prejavu vážne, si zaslúži, aby sa o nej vážne diskutovalo. Rozpútalo to však iba detinské protesty.
Záver:
Vance mal pravdu. V Rumunsku to teraz začína byť znepokojivo jasné. Tam najvyšší ústavní sudcovia pripravujú prevrat proti demokracii, uchopenie moci súdnictvom proti občanom, proti suverénovi. So škandalóznym odôvodnením, že došlo k nepodloženému „zasahovaniu“ zo strany Ruska, nielenže zrušili prvé kolo hlasovania, ale z nových volieb vylúčili aj jeho víťaza, údajného „pravicového extrémistu“.
Brusel mlčí, teda súhlasí, a naše (švajčiarske) médiá riešia túto otázku ako druhoradú. Naša Federálna rada, ktorá sa zvyčajne tak rada vyjadruje a je orientovaná na Brusel, nehovorí vôbec nič, aj keď by tieto udalosti mali vyvolať poplach. Rumunskí sudcovia sa chopili moci a podkopávajú suveréna. Toto je prevrat za bieleho dňa. Rumuni sú vyspelí a odvážni, bojovali za demokraciu. Ich sudcovia ich s podporou Bruselu opäť o ňu odoberajú.
Status na FC. Prevzaté so súhlasom autora.
Koľko trval nedávny rozhovor prezidentov Trumpa a Putina? Pán Hohoš zveličuje- trval 1 a pol hodinu.