Vieme, kam pôjdeme? 

Dostal som knihu Esencionalizmus, zamerajte sa na to podstatné od G. McKeowna. Pri jej čítaní som si položil otázku, čím začať na Slovensku, čo je podstatné? Predovšetkým tým, aby sa v NR SR poslanci prestali konečne hádať. Opozícia nie je konštruktívna, nepredložila nič podstatné, iba organizuje demonštrácie, čo nie je esencionalizmus. A tak máme parlamentné turbulencie.

Mali by sme vedieť to, kam pôjdeme. Máme novú vládu a parlament. Je to ich úloha. Parlament však nerieši, čo ekonomika SR potrebuje, poslanci sa iba hádajú. D. Ricardo, ako člen Dolnej snemovne v Anglicku, sa zasadzoval za slobodný obchod. Schvaľovali obilné zákony a Ricardo sa v parlamente pokúšal objasniť možno jeden najzložitejší a najrozporuplnejší princíp ekonómie, odvtedy označovaný ako Ricardov zákon relatívnej výhody. Bohužiaľ, len málo politikov si vtedy aj dnes dovolí riadiť sa týmto zákonom. V dôsledku toho sú dejiny svetovej ekonomiky zamorené uvaľovaním kvót, colných taríf a obchodnými vojnami. Nebudem ho rozoberať.

Vidím aj iný problém.

Ekonomický vývoj posledných 50 rokov je však iný, ako ho predvídal otec ekonómie D. Ricardo. Opísala to D. Moyová v knihe Kterak Západ zabloudil 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, které nás čekají. Je známy aj tento výrok: „Dnes som videl neuveriteľnú vec,“ povedal Mark Twain, „totiž politika, ktorý mal ruky zastrčené vo vlastných vreckách.“ A nemôžem neuviesť, že v roku 1986 dostal Nobelovu cenu za ekonómiu M. Buchanan, zakladateľ ekonomickej školy verejnej voľby. Sám hovorí, že je schopná vysvetliť mnohé hospodárske a politické problémy: prečo neustále trpíme deficitmi rozpočtu; prečo sa v spoločnosti množia skupiny majúce svoje „vlastné záujmy“; prečo rastie moc a vplyv byrokratov, hoci každá vláda či prezident sľubujú, že ich udržia na uzde. A nakoniec – prečo vládni úradníci často chránia záujmy podnikateľov a nie spotrebiteľov.

Mnoho ekonómov chápe politiku ako obťažujúcu, nepochopiteľnú a mimoekonomickú prekážku stojacu v ceste dobrej hospodárskej politike. Posolstvo školy verejnej voľby je veľmi jednoduché: ak sú biznismeni egoisti, orientovaní na svoj zámer, prečo by sme nemali predpokladať, že vládni úradníci sú jednoducho „politickými podnikateľmi“. Ekonómia teda dávno rieši problémy, ktoré trápia aj nás.

Teraz hlbšie. Sledovanie správania ekonomického systému bolo aj u nás aj v EÚ redukované iba na vyčíslenie hrubého domáceho produktu (HDP). Jeho projekcie do budúcnosti sú zbytočné, lebo nevieme, kde a ako. Verím, že súčasný parlament a vláda si to uvedomia ako Ricardo. Ekonomická veda má jasný obraz, predstavu o tom, ako je ekonomický systém konštruovaný a ako funguje. Eurostat vydal metodiku Eurostat Manul of Supply, Use and Input-Output Tables, ktorá uvádza, citujem: „I/O tabuľka predstavuje najdetailnejší obraz ekonomiky. Poskytuje detailnú analýzu procesu výroby a použitia tovarov a služieb, ako aj príjmu generovaného v procese výroby, Tabuľka je oveľa komplexnejšia ako väčšina inej štatistiky a jej konštrukcia je výzvou.

Čitateľ vidí jej tvar tu:

Input – output tabuľka vytvára základ hospodárskeho myslenia, je preň podnetom, je nástrojom tvorby hospodárskej politiky. Totiž hospodárske deje sa konajú, odohrávajú aj v čase. Treba teda nášmu žiadanému obrazu fungovania ekonomiky dať aj perspektívu času, nielen čo sa deje v určitom roku (2023), čo dnes rieši ekonometria. Tvorca politiky musí jasne vidieť činitele určujúce správanie ekonomiky v prítomnosti a aj v budúcnosti. O tom musí vedecky rozhodnúť, teda na báze vedy a aj skúseností. Vplyv predstáv tvorcu o budúcnosti pôsobí na všetky hospodárske diania, javy nie HDP len 1 číslo. I/O tabuľka zobrazuje všetko zásadné, podstatné. Čitateľ by si nižšie uvedenú I/O tabuľku mal starostlivo preštudovať, všetko je slovne opísané.

Kto pozná vzťahy a súvislosti v I/O tabuľke, tak jej analýzou získa nielen spomínané HDP a to dvomi spôsobmi, pomocou dvoch definícií, ale aj detailnú analýzu ekonomiky, jej problémov, ako bázy tvorby politiky.

Tabuľka má 3 odvetvia ekonomiky. Prvé, čo čitateľ v nej vidí, je to, či je ekonomika v rovnováhe. Odvetvie v prvom riadku, poľnohospodárstvo, vyrobilo produkciu v hodnote 3050 jednotiek, čo sú jeho príjmy. Výdavky, ktoré vidíme v prvom stĺpci boli tiež v rovnakej výške. Teda je v rovnováhe. Nerovnováha indikuje korupciu. Analogicky ostatné dve odvetvia.

V ekonomike je najmenej toľko rovnováh, koľko je odvetví.

HDP v nej ľahko zistíme, či vypočítame, je súčtom pridanej hodnoty a tá je v riadku 8 a stĺpci 4 (3530). Túto hodnotu získame aj ak od veľkosti konečnej spotreby v riadku 4 a stĺpci 9 (4330) odpočítame dovoz v riadku 9 a stĺpci 4. Čitateľ by si však mal všimnúť z čoho všetkého sa skladá hodnota 4330, a teda vidí detaily, ako vzniká HDP, aké sú tam konkrétne finančné toky, napríklad export podľa odvetví. To nezískame púhou projekciou HDP z časového radu za niekoľko období; to je úplne zbytočné.

Pozrime si ešte saldo zahraničného obchodu, export mínus import, ktoré je  970 mínus 800 = +170. Iba za poľnohospodárstvo saldo činí 90 – 80 = 10. Avšak poľnohospodárstvo má aspoň štyri pododvetia: živočíšne výrobky; rastlinné výrobky; tuky, oleje, vosky a nakoniec potraviny, nápoje a tabak. Nie každé muselo mať pozitívne saldo, hoci celkové saldo je + 10. To časový rad HDP neposkytuje.

Potrebovali by sme to však pre tvorbu hospodárskej politiky vedieť. Ďalšiu analýzu nebudem robiť.

Vláda, ale aj EÚ teda potrebuje I/O tabuľku pre tvorbu hospodárskej politiky; v nej zistí, čo a ako a to za všetky krajiny. Je to tak, ako keď sa majiteľ záhrady pozrie na záhradu a hneď vie, či potrebuje motyku a či hrable.

Ekonómia je veda, aj ona hľadá pravdu, snaží sa pochopiť ekonomický svet v jeho komplexnosti – aj ekonómia všetko robí na základe faktov. Input – output tabuľka vytvára základ hospodárskeho myslenia, je preň podnetom, je nástrojom tvorby hospodárskej politiky, ktorú robí vláda.

Náš model malej a otvorenej ekonomiky orientovanej na automobilový priemysel naráža na svoje limity.

Vládu čakajú neúprosné rozhodnutia. Musí ich oprieť o nástroj, nie ľubovôľu poslancov. Ekonomika nie je svet bez ladu a skladu. V úvahe som poukázal na to, že štruktúra modelu ekonomiky slúžiaca na rozhodovanie je podstatná pre jeho úspech.

Eurostat pripravil dôkladnú metodickú bázu input-output analýzy. Vládni ekonómovia by ju mali akceptovať a aplikovať. Musí byť dostatočne podrobná, lebo tým je reprezentatívnejšia a vhodná pre odhad aj budúceho správania sa ekonomiky. Tak budeme vedieť, kam, kde pôjdeme. Aj ekonomická sloboda má hranice.

Vláda je dnes na rázcestí; musí vedieť, kde a ako.

Autor, prof. Ing. Jaroslav Husár, CSc., je doyenom slovenskej ekonomickej vedy

Úvodná ilustrácia: Facebook Eurostatu

(Text pôvodne vyšiel na webe Reminiscencie a súčasnosť)

(Celkovo 209 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

One thought on “Vieme, kam pôjdeme? 

  • 28. januára 2024 at 3:01
    Permalink

    Čo je podstatné?
    Zmena politického systému!
    Z pomerného na väčšinový!
    A súdna ľudová porota, ktorá by chránila sudcov!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter