K pravidelným informáciám SIPRI patrí aj The SIPRI 100 Top Arms-producing and Military Services Companies (100 najväčších spoločností vyrábajúcich zbrane a poskytujúcich vojenské služby). V pondelok 2. decembra boli zverejnené údaje za rok 2023, ktoré znovu ukazujú na obludnosť medzinárodného poriadku podľa pravidiel USA.
Na začiatku zdôrazníme záver z iného materiálu SIPRI, a to Ročenky 2024. Podľa nej bolo vlani 52 ozbrojených konfliktov, z ktorých 4 boli veľké (v ich dôsledku zahynulo najmenej 10 tisíc osôb). Išlo o vojnu na Ukrajine, vojnu, ktorú Izrael začal proti Hamasu a dve občianske vojny – v Mjanmarsku a Sudáne. Počet úmrtí v ozbrojených konfliktoch na svete v roku 2023 sa odhadoval na 170 700 a bol najvyšší od roku 2019.
Ničím prekvapujúcim preto nie je, že v týchto podmienkach výroba zbraní priniesla vyššie výnosy ako v predchádzajúcom roku. Zvýšili sa o 4,4 % a dosiahli 632 miliárd USD. Išlo o viac ako 25 % zo súhrnných vojenských výdavkov, ktoré sa v roku 2023 odhadujú na vyše 2 400 miliárd dolárov.
Rast vojenských výdavkov spôsobila najmä zástupná vojna USA s RF na Ukrajine, ale aj širšie geopolitické napätie, ktoré panuje vo svete. Paradoxným i krutým faktom je, že zbrojárske spoločnosti (najmä na Západe) majú v týchto podmienkach toľko objednávok, že ich všetky nevládzu vyrobiť. Napriek tomu, že prostriedky vynaložené na výrobu zbraní sú pre ekonomiku záťažou a chýbajú inde, táto oblasť utešene „rozkvitá“ a vo výhľade nie je sila, ktorá by ju zastavila.
Rozkrútenie zvyšujúcej sa výroby zbraní sa ťažko zastavuje
Vytvárajú sa rôzne mýty o nenahraditeľnosti až prospešnosti výroby zbraní. Bohatí výrobcovia zbraní dosahujú veľké zisky a tak im nerobí problémy na šírenie týchto mýtov finančne vo veľkom prispievať. Zameriavajú sa najmä na politikov, ktorých podporujú vo voľbách (ale aj korumpujú) a potom od nich žiadajú pomoc pri zaisťovaní štátnych objednávok. Okrem toho aj médiá potrebujú peniaze a občas sa nájdu i novinári, ktorí za peniaze aktivisticky napíšu či povedia čokoľvek.
Prvým mýtom je, že ak sa zníži výroba zbraní, ohrozí sa tým bezpečnosť. V jednotlivých štátoch či blokoch sa to vysvetľuje rozdielne, najmä v závislosti od obrazu nepriateľa. Druhý mýtus tvrdí, že pokles vojenskej výroby spôsobuje ekonomické problémy, najmä zvýšenie nezamestnanosti spravidla vysokokvalifikovaných pracovníkov, pokles platieb daní do štátneho rozpočtu a pod. Tretí mýtus súvisí s tým, že najväčší výrobcovia napojení na export sa bránia tým, že ak zbrane nebudeme vyrábať my, na trhu nás nahradia iní.
Možno uviesť kontroverzný historický príklad krutého ekonomického poškodzovania Slovenska v dôsledku „havlizmu“, keď sa u nás začiatkom 90. rokov zlikvidovala vojenská výroba. Médiá boli plné planých rečí o „humánnom“ kroku, ktorý zníži napätie a konflikty vo svete. „Za bučkom“ však na zastavenie vojenskej výroby na Slovensku striehli kruhy, ktoré vtedajšieho československého prezidenta velebili a vzápätí sa vrhli na voľné trhy.
Dominancia USA medzi 100 najväčšími výrobcami zbraní
Zo sto najväčších výrobcov zbraní (ďalej len TOP 100) malo až 41 spoločností sídlo v USA. Ich príjem bol vo výške 317 miliárd USD, čo je zhruba polovica celkových tržieb z výroby zbraní na svete. Predstavovalo to o 2,5 % viac ako v roku 2022. O dominancii USA v štýle ich demokracie, ktorá k svojmu šíreniu rôzne využíva aj zbrane a vojenské služby, svedčí, že od roku 2018 bolo prvých päť spoločností v TOP 100 stále len amerických.
Napriek tomu sa objavili náznaky, že v tejto oblasti pre Washington všetko nie je len ružové. V roku 2023 zo spomenutých 41 amerických spoločností zvýšilo svoje príjmy 30. Avšak Lockheed Martin a RTX, dvaja najväčší svetoví výrobcovia zbraní, zaznamenali pokles. Podľa hodnotenia Nana Tiana, riaditeľa SIPRI pre programy Vojenské výdavky a Zbrojná výroba, to bolo spôsobené najmä problémami v dodávateľských reťazcoch. Doplníme, že USA, ktoré najmä za Joea Bidena stratili zmysel pre realitu, si svojimi sankciami pília konár, na ktorom sedia. Ťažkosti im spôsobujú najmä „spätné“ embargá na dodávky niektorých vzácnych kovov, ku ktorým pristúpili v Rusku a v Číne.
O upadajúcej Európskej únii v oblasti zbrojnej výroby a rastúcej agresivite jej vodcov
Aj v tejto oblasti Európa (bez Ruska) ťahala ako v posledných rokoch takmer vo všetkom za kratší koniec. V roku 2023 sa jej výnosy z výroby zbraní zvýšili len o 0,2 %, čo je najmenší nárast zo všetkých regiónov, ktoré podľa svojich kritérií sleduje SIPRI.
V TOP 100 bolo 24 spoločností z 10 štátov Európy: 7 z Veľkej Británie, 5 z Francúzska 4 z Nemecka, 2 z Talianska a po jednej z ČR, Nórska, Poľska, Španielska, Švédska a Ukrajiny. Okrem toho 3 ďalšie spoločnosti boli označené za transeurópske.
Pohľad na zbrojnú výrobu v Európu zúžime na EÚ, ktorá sa v priebehu tohto roka akoby opreteky pustila do zbrojenia. Stratila akékoľvek zábrany a napriek svojim ekonomickým i bezpečnostným ťažkostiam bezprecedentne začala zvyšovať zbrojnú výrobu, prioritne v záujme dodávok na Ukrajinu. Dochádza pritom k anomáliám. V rokoch 2022 až 2024 sa v EÚ v rámci Európskeho mierového nástroja vyčlenilo 6,1 miliardy eur na zabezpečovanie naliehavých vojenských a obranných potrieb Ukrajiny. V marci 2024 sa finančný strop nástroja zvýšil o 5 miliárd eur zriadením osobitného Fondu pomoci pre Ukrajinu.
Vojnový duch sa prejavil aj v zložení novej Európskej komisie (ďalej len EK). K jej agresívnej predsedníčke Ursule von der Leyenovej pribudla podpredsedníčka komisie a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, útočná rusofóbka Kaja Kallasová (bývalá estónska predsedníčka vlády /od januára 2021 do júla 2024/). Vytvorila sa aj nová pozícia komisára pre obranu a vesmír, ktorú zastáva Andrius Kubilius (bývalý litovský predseda vlády /od novembra 1999 do októbra 2000 a od decembra 2008 do decembra 2012/).
Bývalí pobaltskí politici, ktorí za každým stromom vidia ruského špióna a za každým rohom ruskú hybridnú hrozbu, iste v EK zaistia lepšiu obranu a bezpečnosť… Pomôže im aj podpora poľských, českých a iných politikov, ktorí sa už chystajú na vojnu s Ruskom a kritizujú pre istotu aj Čínu. Všetci spolu by najradšej vybudovali na východných hraniciach EÚ Berlínsky múr 21. storočia, posilnený kozmickou špionážou a zaisťovaný čo najväčším počtom vojakov USA.
Ako sa však nová EK vyrovná s vylučujúcimi sa procesmi prekonania ekonomických kríz v nej i vo viacerých jej štátoch a narastajúcou finančnou náročnosťou už takmer vojnových plánov, je nejasné. Obzvlášť vo svetle posledných politických udalostí a ich možných ekonomických následkov v Nemecku a vo Francúzsku, kde padli vlády. Okrem toho sa nekompetentná U. von der Leyenová, považovaná za najhoršieho šéfa EK v dejinách, stáva nešťastím Európy a jej arogantnosť môže viesť k podobnému hanebnému koncu, ako sa to podarilo Emanuellovi Macronovi.
Prvýkrát sa do TOP 100 dostala česká spoločnosť Czechoslovak Group (ďalej len CSG), ktorá bola na 89. mieste (vlani na 107. mieste) a zvýšila príjmy z produkcie o 25 %. Má pestrý sortiment zbrojnej i inej výroby a viac než 100 dcérskych pobočiek nielen na Slovensku, ale aj v Španielsku, Taliansku, USA a Veľkej Británii, a dokonca i v Srbsku a Indii. 30. apríla 2024 sa v budove sídla CSG stretla U. von der Leyenová so zástupcami českého obranného priemyslu. Spoločnosť patrí k veľkým dodávateľom na Ukrajinu. Už v roku 2022 odovzdala Ukrajine vyše 100 kusov zbraní (bojové vozidlá pechoty, tanky, raketomety a samohybné húfnice). Kto a ako za dodávky platil, sme nezisťovali. Podľa článku na webovej stránke Investigace.cz „Zbraně pro Ukrajinu – zlatý důl byznysu i korupce“ bola CSG zapojená aj do dodávok predražených granátov. České média poukazujú aj na to, že spoločnosť získava na dodávkach na Ukrajinu, doplňovaní zásob v skladoch ozbrojených síl štátov EÚ i celkovo nestabilnej situácii vo svete. Doplníme aj chúlostivú záležitosť, že súčasná slovenská vláda síce viackrát vyhlásila, že na Ukrajinu nedodá nijaké zbrane ani muníciu, ale sme v drsnom kapitalizme a tak nemôže zaručiť, že zo slovenských pobočiek CSG na Ukrajinu nič nepôjde.
Spoločnosti v TOP 100 mimo USA a Európy
Vzhľadom na, že do Európy nebolo zaradené Rusko, uvedieme, že odtiaľ boli v TOP 100 dve spoločnosti. Prvá označená ako Rostec (v ruštine štátna korporácia Rostech) a United Shipbuilding Corp. (Zjednotená korporácia stavby lodí).
Z Ázie (bez Blízkeho východu) to bolo 23 spoločností zo 6 štátov. 9 bolo z Číny, ktorá je druhým najpočetnejšie zastúpeným štátom v zozname po USA. Najvyššie bola AVIC (Aviation Industry Corporation of China) na 8. mieste a v prvej desiatke sú aj dve ďalšie čínske spoločnosti. Z Japonska bolo 5 spoločností, z Južnej Kórey 4, z Indie 3 a z Taiwanu a Singapuru po jednej.
Z Blízkeho východu sa do zoznamu dostali po tri spoločnosti z Izraela a Turecka. Celkový počet 100 spoločností dopĺňa ešte jedna z Kanady.
O zvýšení výroby zbraní vo svete v roku 2023
Najvyšší vzostup príjmov z produkcie mali dve japonské firmy. Najväčším „skokanom“ sa stala spoločnosť NEC (84 %, 91. miesto), za ktorou nasledovala Mitsubishi Electronic (69 %, 96. miesto). Rovnaké percento nárastu dosiahla aj ukrajinská Ukrainian Defence Industry (Ukrooboronprom) na 60. mieste. Nad 40 % narástla ešte produkcia juhokórejskej Hanwha (53 %, 24. miesto), japonskej Fujitsu (50 %, 71. miesto), ruskej Rostec (49 %, 7. miesto) juhokórejských Korea Aerosopace (45 %, 56. miesto) a Hyundai Rotem (44 %, 87. miesto).
Naopak, najväčší pokles príjmov zaznamenala francúzska Dassault Aviation Group (41 %) a za ňou dve čínske spoločnosti.
Záver – Západ na napätí a nestabilite vo svete bohatne
Ospravedlňujeme sa čitateľom za priveľa číselných údajov. Nakoniec predsa len zaradíme ešte jednu varovnú štatistiku. V texte vidieť špecifický a pestrý vojensko-ekonomický zemepis, kde sa opäť prejavuje prevaha i záujem NATO, ktoré malo príjmy vyššie ako všetky ostatné štáty sveta, ale stále volá po zvýšení výdavkov svojich členov na zbrojenie. Po nástupe do funkcie to začal omieľať aj nový generálny tajomník paktu Mark Rutte. Ak totiž spočítame spoločnosti zo štátov NATO, tak v TOP 100 ich bolo 71, teda takmer tri štvrtiny. A to 14 ďalších spoločností je zo štátov, ktoré sú silnými spojencami Západu, najmä USA. Ak by sme sa pozreli na štáty BRICS, ktorý však nie je vojenským paktom, tak z nich to bolo 14 spoločností. Zo stovky spoločnosti zostala medzi Západom a BRICS visieť jedna singapurská.
Uzavrieme, že výrazne prevažujú zisky Západu, najmä USA a niektorých väčších štátov NATO. Môžeme s číslami žonglovať všelijako a ukazovať aj na rast zbrojnej výroby v Rusku a ČĽR a strašiť ich hrozbami. Stále to však vychádza tak, že záujem na vojenskej konfrontácii s nimi má na základe týchto údajov v prvom rade NATO na čele s USA.
