Väčšine sa ušli iba omrvinky

Prvý máj opäť poukázal na výrazný kontrast v prioritách politikov aj médií na Slovensku či dávku povestného liberálneho pokrytectva. Zatiaľ čo 1. máj je na medzinárodnej úrovni dňom, keď si pripomíname boj a túžby pracujúcich za lepšie podmienky, mainstreamové médiá vrátane Rádia Slovensko a naši liberálni, silne „proeurópski“ a „prozápadní” politici odvrátili pozornosť k oslavám nášho členstva v EÚ.

Netvrdím, že sa nepatrí pripomenúť si túto udalosť a bilancovať 20 rokov v EÚ. No oslava bez akejkoľvek kritiky alebo objektívneho zhodnotenia či vízie zlepšenia EÚ pre ľudí nebola len neškodnou voľbou priorít, ale symbolizovala pohŕdanie pracujúcou triedou, do očí bijúci prejav nezáujmu o jej ťažkú situáciu, nedostatok základnej ľudskej empatie a solidarity a dovolím si tvrdiť, aj toxickej formy nabádania k uspokojeniu s tým, čo máme, a nepožadovať viac – čo je v rozpore s demokraciou.

Ilustračná snímka: www.pixabay.com

V súlade s propagandou Bruselu hlasy progresívcov aj mainstreamových novinárov zaplavovali tradičné aj sociálne médiá zoznamom údajných „výhod“ členstva v EÚ a vytvárali idylický obraz, ktorý do veľkej miery prehliada realitu, ktorej čelí väčšina ľudí či už na Slovensku alebo aj v celej EÚ. Áno, skutočne existujú jednotlivci na Slovensku, ktorí čerpajú výhody z väzieb a dohôd EÚ, ale pre mnohých, najmä pre tých, ktorí sú závislí od slovenských miezd, zostávajú propagované výhody členstva v EÚ nedosiahnuteľné. Áno, máme možnosť voľne cestovať a nemusíme zamieňať peniaze, no pre obyčajných pracujúcich sú tieto výhody zanedbateľné, keďže za slovenský plat sa často do zahraničia vôbec nedostanú.

Pre mnohých pracujúcich vo východnej a strednej Európe sú naliehavým problémom nízke a stagnujúce mzdy a rastúce životné náklady. Napriek hospodárskemu rastu v regióne zostali mzdy v porovnaní so západoeurópskymi krajinami nízke, čo pracujúcim sťažuje dostupnosť základných potrieb ako je bývanie, potraviny, a čoraz viac aj zdravotníctvo a doprava. Toto je aj výsledok ekonomickej kolonizácie, ktorá je zase následkom jednotných a otvorených pracovných a obchodných trhov s neférovou štartovacou pozíciou firiem a podnikov západnej Európy a zvyšku EÚ v dobe nášho vstupu do únie. Takéto veci by žiadny racionálny štátny aktér či uvedomelejší občan nemal oslavovať.

Nekritické vykresľovanie EÚ ako ideálneho projektu však nielen zamlčuje jej nedostatky, ale tiež spôsobuje a udržuje to, čo sa nazýva fenoménom adaptívnych preferencií. To je situácia, keď si ľudia tak internalizujú svoje znevýhodnené postavenie, že môžu dokonca sami seba presvedčiť, že sú spokojní, hoci čelia objektívnym ťažkostiam. Filozofka Ann Cuddová výstižne uvádza: „…utláčaní začnú túžiť po tom, čo ich utláča… [a] túžby človeka sa odvracajú od statkov a dokonca potrieb, ktoré by bez týchto podmienok chcel.“

Inými slovami, ak neveríme, že niečo zmeníme, nezmeníme nič. Príkladov je veľa, uveďme rezignáciu v oblasti rozdielov miezd medzi pohlaviami, či neschopnosť postaviť sa tyranii.

Jednostranný naratív, ospevujúci EÚ, ktorý hovorí iba o jej výhodách a aj to často skreslene, nás vlastne navádza, aby sme sa zmierili so svojou situáciou, pretože lepšie to už nemôže byť. Akékoľvek kritické uvažovanie o EÚ, ako aj úsilie na zlepšenie je potláčané. To je však priamo v rozpore so slobodou, na ktorú má každý jednotlivec v liberálnej demokracii nárok.

Vychádzajúc z konceptu „prístupu založeného na schopnostiach”, ktorý obhajujú filozofka Martha Nussbaumová a ekonóm a držiteľ Nobelovej ceny Amartya Sen (obaja autori predložili podobné schémy na posudzovanie faktorov, ktoré určujú ľudský rozvoj a prevzali ich medzinárodné organizácie ako OECD, World Bank a iné), skutočná sloboda presahuje obyčajnú autonómiu a zahŕňa podstatnú schopnosť viesť hodnotný život. Stagnujúce mzdy a stúpajúce životné náklady, ktorých príkladom je rastúci počet chudobných pracujúcich po celej EÚ, aj neustále sa znižujúci štandard života sú v príkrom rozpore s týmto pojmom slobody.  Aj napriek EÚ a jej výhodám sa jednotliví pracujúci po celom kontinente často ocitajú v pasci, v ktorej ich práca nedokáže vymaniť z chudoby, čo im znemožňuje dosahovať ich sny a ciele v živote. Takáto situácia je urgentná a je nevyhnutné naliehavo ju riešiť. V tomto kontexte je teda neakceptovateľné a neľudské slepo velebiť EÚ za tie omrvinky, ktoré sa väčšine ušli. 

Oslavovanie výhod EÚ bez toho, aby sme si uvedomili jej nedostatky alebo ponúkli víziu jej zlepšenia je nielen zanedbávaním záujmov pracujúcich, absenciou empatie a solidarity, nedostatkom kritického myslenia, ale predovšetkým zradou demokracie. O to horšie je to v deň, ktorý je určený na uctenie pretrvávajúceho boja pracujúcich za lepšie podmienky.

Všadeprítomné šírenie propagandy EÚ našimi liberálnymi, progresívnymi politikmi teda opäť poukazuje na ich pokrivené motívy a hodnoty a nielenže sa vysmieva do tváre pracujúcim, ale aj udržiava sociálnu nespravodlivosť a nerovnosť. Tu vidíme, že progresívcom nejde o blaho všetkých ľudí, ale majú o to väčší záujem prispôsobiť sa elitárskym programom, z ktorých majú prospech. Už niekoľko rokov táto skupina ľudí funguje ako lacná propagandistická mašinéria Západu a s ním aj neoliberálneho kapitalizmu. Skutočná služba ľudu a solidarita si však vyžaduje neúnavné presadzovanie zlepšenia života všetkých ľudí, nielen niekoľkých privilegovaných. Tú však oni nikdy nemali.

Tieto skutočnosti nás nútia zamyslieť sa nad tým, akým smerom sa uberať a akú politickú a spoločenskú kultúru a hodnoty podporovať v rámci slovenskej a európskej politiky. Je nevyhnutné, aby politickí lídri preukázali skutočnú zodpovednosť voči svojim voličom a občanom a aby sa ich činy a rozhodnutia riadili hodnotami demokracie, solidarity a spravodlivosti. Len tak môžeme dosiahnuť skutočné zlepšenie kvality života v celej EÚ a vytvoriť inkluzívnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť pre všetkých.

(Celkovo 283 pozretí, 2 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Kritický pohľad autorky sa na konci príspevku rozplynul do abstraktných hodnôt „demokracie, solidarity a spravodlivosti“ a potreba kvalitatívnej premeny EÚ sa premenila len na potrebu jej kvantitatívnej premeny, t.j. na spoločnosť „inkluzívnejšiu a spravodlivejšiu“.
    V uvedenej súvislosti tiež vzniká otázka, či je možné, aby mala spravodlivosť nejaké stupne. Teoreticky sa o to pokúsil J. Rawls, ktorý vo svojej Teórii spravodlivosti zamenil spravodlivosť „férovosťou“, t.j. spravodlivosťou, ktorá pripúšťa nerovnosť, ktorá však neguje spravodlivosť, pretože tá sa opiera o vzťah rovnosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter