Keď chceme komentovať, ako aktuálne vyzerá kirgizský príbeh ohľadom ich zákona FARA, nutne si musíme pripomenúť to, čím sa konči článok Ani v Biškeku nie je FARA ako FARA[1], ktorým sme sa dostali do témy FARA so stredoázijským koloritom.
Totiž aj v Kirgizsku sa „oplotená ambasáda“ (kto bol v Biškeku, tak potvrdí, že ona je skutočne, podobne ako veľvyslanectvo USA napr. v Taškente alebo v Astane, tiež obohnaná vysokým plotom a viac pripomína vojenskú pevnosť…) ako obyčajne snažila vtlačiť svoje videnie témy, nehľadiac na to, že rozhodnúť mali poslanci Žogorku Kenešu.
Lenže prezident Kirgizska Sadyr Žaparov bez citlivého vnímania zareagoval tak, ako sa na prezidenta pri ochrane svojej krajiny a jej národnoštátnych záujmov patrí.
Neváhal a napísal za oceán Anthony Blinkenovi list (originál odovzdal minister zahraničných vecí Kirgizska na pôde ministerstva veľvyslancovi USA v Kirgizsku). V liste sa o. i. uvádza: „… som presvedčený, že v Kirgizsku nájdete spoľahlivých priateľov. Taktiež chcem podčiarknuť, že sme za rovnocennú spoluprácu a sme pripravení takto pracovať krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane USA. Mám však jednu prosbu – nezasahujte do vnútorných záležitostí našej krajiny…“[2]
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov. Foto: www.president.kg
Táto pomerne nediplomatická textácia len potvrdzuje, že hrdosť kirgizského národa (nie tejto či tamtej krajiny) je nedotknuteľná, ale aj to, že Spojené štáty sú na geomocenskom schodisku na ceste smerom dolu.
Text schválil parlament
Samotný zákon „O zahraničných predstaviteľoch“, schválil v treťom čítaní Žogorku Keneš 14. marca 2024 a znamená rozhodnú novelizáciu a zásadné zmeny v doterajšom znení zákona č. 111 z 15. októbra 1999.[3] Medzi ne možno zaradiť nové kategórie, ako napr.: … zahraničná nekomerčná organizácia, organizačná jednotka nekomerčnej zahraničnej organizácie, alebo nekomerčná organizácia plniaca funkcie zahraničného predstaviteľstva…“
Znenie zmien novelizovaného zákona, ktorý podpísal prezident S. Žaparov dňa 2. apríla 2024[4], sa v Kirgizsku (pravda rôznym tempom a intenzitou) posudzovalo skoro desať rokov.
Po podpise sa prezident vyjadril: „… podpísal som zákon, ktorý predstavuje záujmy spoločnosti, mimovládnych organizácií a ich zahraničných partnerov… niektoré mimovládky (NGO) doteraz, namiesto spoločensky potrebnej činnosti, míňali peniaze na osobnú potrebu a spotrebu a ak poviete, že to nie je pravda, môžem to dokázať. Nerozumiem tomu, prečo zahraničné organizácie sa doma registrujú v rámci ministerstva spravodlivosti, na daňovom úrade, otvárajú si transparentný účet v banke, ale neurobia to, keď prídu k nám? Jednoducho miestne NGO doteraz klamali svojich donorov… odteraz začnú fungovať otvorene. Nebude neporiadok (bolo použité slovo bordel), tak ako doteraz… alebo sme druhotriedna krajina? Nie! Viacej nedovolíme podobné podozrivé konanie…“[5]
Podobnosť so Slovenskom
Prezident S. Žaparov ďalej hovoril (a hovorí) o tom, že niektorí predstavitelia mimovládnych (najmä zahraničných) organizácií NGO nepochopili realitu (v tomto je Kirgizsko, resp. logika kirgizských predstaviteľov NGO, veľmi podobné Slovensku) a nesprávne verejne interpretujú dikciu zákona a boj štátu s kategóriou „zahraničný predstaviteľ“.
Podľa oficiálnych údajov je v Kirgizsku registrovaných cca 25 tisíc NGO, z ktorých cca 2 tisíc má parametre „zahraničného predstaviteľa“. A nová registrácia sa týka tých asi 2 tisíc parazitujúcich organizácií, a nie tých 23 tisíc, ktoré robia dobrú robotu.
Napriek globálnej slniečkárskej kritike je jasné, že prijatie tohto zákona Biškekom nie je nasmerované na represiu, ale len na poznanie, odkiaľ, kam a na čo (tiež prečo) smerujú peniaze zo zahraničia do Kirgizska.
Inak povedané, môžu prísť, ale z pohľadu štátu treba vedieť (a na to je štát!), ako budú prípadne využité. Či proti, alebo pre blaho štátu. Ten prvý prípad je pre Biškek problém!
Ešte raz sa oprime, aby bolo jasné o čom je reč, o vyjadrenie kirgizského prezidenta, ktorý použil kategóriu „эшек жайлоо“. Z kirgizského jazyku to voľne môžeme preložiť ako „bordel“, čiže veľmi veľký neporiadok. Bolo to povedané na margo NGO, ktoré sa snažia vstupovať (bez mandátu) do vnútornej politiky Kirgizska.
Zákon platí
Zákon bol prijatý. Zákon je po podpise platný, takže v Kirgizsku budú musieť NGO pracovať podľa nových pravidiel. Pritom takéto podobné alebo totožné zákony platia v mnohých krajinách sveta. Preto bola až paradoxná a súbežne neefektívna kritika Biškeku za to, že chce len poriadok s NGO na svojom území. Napokon, v týchto chvíľach je predseda vlády Kirgizska Alibi Žaparov na pracovnej návšteve v Spojených štátoch.
A predstavte si, Washington, aspoň podľa programu návštevy, nemá v pláne sa vracať k téme nového zákona o NGO v Kirgizsku. A to nehľadiac na to, že v Bruseli vyhodnotili prijatie a podpis zákona ako „… nebezpečnú udalosť…“
To len potvrdzuje, ako je EÚ a Brusel – a to nielen vo vzťahu ku Kirgizsku – mimo reality!
Tak ako je momentálne Brusel mimo reality aj v otázke vzťahov Biškeku a Moskvy. Totiž Kirgizsko a Ruská federácia okrem toho, že sú historickými, dnes sú aj strategickými partnermi. A partnerstvo v Strednej Ázii, napriek lišiactvu, niečo znamená. To niečo, čo je istota, istota dlhodobých a korektných vzťahov!
V Biškeku tak už majú svoj zákon FARA, svoju FARA-u.[6]
A čo, my? Sme horší než krajina, v ktorej našli pred sto rokmi svoj domov členovia Interhelpa?
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
Odkazy
[1] Pozri: Ani v Biškeku nie je FARA ako FARA – Noveslovo
[2] Министр иностранных дел Кыргызской Республики Жээнбек Кулубаев встретился с Послом США Лесли Вигери – Министерство иностранных дел Кыргызской Республики (mfa.gov.kg)
[3] Plne znenie pozri: Закон КР от 15 октября 1999 года № 111 „О некоммерческих ор (minjust.gov.kg)
[4] Президент Кыргызстана подписал закон об иностранных представителях ᐈ новость от 13:38, 02 апреля 2024 на zakon.kz
[5] В Киргизии усилили контроль за деятельностью НКО – РИА Новости, 02.04.2024 (ria.ru)[
6] Pozri: Президент Кыргызской Республики (president.kg)
