Ani v Biškeku nie je FARA ako FARA

Na úvod si pripomeňme, že skratka FARA je označenie zákona, prijatého v roku 1938 v Spojených štátoch – Foreign Agents Registration Act[1] – ktorého účelom dodnes je v zásade zabezpečiť, aby americká verejnosť (čo je dôležité) a americkí zákonodarcovia (čo je ešte dôležitejšie)vedeli o zdroji informácií propagandy a presnej identite ľudí, ktorých cieľom je na svoj obraz ovplyvňovať americkú verejnú mienku, zákony, teda de facto vnútornú politiku v krajine. Podľa dikcie tohto zákona, teda z US pohľadu (a nikomu to nevadí), je zástupcom/agentom zahraničného subjektu akákoľvek osoba alebo organizácia, ktorá koná na základe pokynu, či je pod vplyvom zahraničného subjektu.

Tu treba ešte pripomenúť, že sa hovorí aj tých, ktorí sa pod takýmto krytím zúčastňujú na politických aktivitách, realizujú aktivity v oblasti styku s verejnosťou pre zahraničný subjekt, alebo získavajú či rozdeľujú na území Spojených štátov akékoľvek finančné a iné prostriedky, alebo zastupujú pred predstaviteľmi americkej vlády akékoľvek cudzie záujmy.

Ešte v roku 2022 podala poslankyňa Nadira Narmatova so skupinou 30 poslancov Žogorku Kenešu Kirgizska návrh zákona „O zahraničných predstaviteľoch“, ktorý je svojou logikou zrkadlom amerického zákona FARA a svojím obsahom kopíruje podobný právny dokument, ktorý je súčasťou právneho systému Ruskej federácie.

Biškek, hlavné mesto Kirgizska

Základnou myšlienkou toho kirgizského návrhu zákona je uložiť povinnosť všetkým kirgizským mimovládnym organizáciám (NGO-s), ktoré sú financované zo zahraničia a venujú sa politicky angažovanej činnosti, aby sa o.i. registrovali a zverejnili zdroje svojich príjmov a následne sa podrobili finančnej kontrole zo strany štátu.

V tomto návrhu zákona, okrem toho, že predpokladá zmeny v zákone o nekomerčných organizáciách Kirgizska, trestnom kódexe a daňovom kódexe Kirgizska možno vyexcerpovať nasledujúce parametre:
– miestne nekomerčné organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia a vykonávajú politickú činnosť, budú označené ako „zahraničný agent“ a budú sa musieť registrovať v špeciálnom registri (pokiaľ sa nezaregistrujú do šiestich mesiacov, činnosť bude z úradnej moci zakázaná);
– organizácie zúčastňujúce sa na politickej činnosti sú tie, ktoré organizujú, alebo finančne podporujú či podieľajú sa na politických akciách s cieľom „…vplývať na rozhodnutia štátnych orgánov…“, resp. na „…zmenu štátnej politiky…“, alebo vytváranie vlastnej „…verejnej mienky…“;
– medzi takéto nepatria (resp. sú nepolitické) organizácie, ktoré sa venujú vede, kultúre, umeniu, zdravotníctvu, sociálnej podpore občanov, športu, ekológii alebo charite;
– organizácie, ktoré budú mať štatút „zahraničného predstaviteľa“, budú povinné predložiť dodatočné finančné správy, v ktorých budú musieť štvrťročne dokladovať spôsob využitia získaných finančných prostriedkov zo zahraničia a polročne spracovať správu o svojej činnosti aj o aktivitách svojich predstaviteľov;
– tieto štruktúry môžu byť zo strany štátu kontrolované aj mimo plánu kontrol na základe žiadosti štátnych orgánov;
– zakladateľovi alebo vedúcemu takejto organizácie, ktorý nabáda občanov „…odmietať plnenie svojich občianskych povinností, alebo uskutočňovať protiprávne konanie…“, bude vymeraná finančná pokuta, alebo bude obmedzený na slobode na obdobie až do piatich rokov.

V októbri 2023 Výbor pre právny poriadok Žogorku Kenešu svojím uznesením rozhodol znovu sa venovať návrhu tejto právnej normy, čoho výsledkom bol fakt, že plénum návrh v prvom čítaní prijalo.

V januári 2024 Výbor pre ústavné inštitúty, právne a súdne otázky a reglementu Žogorku Kenešu navrhol niektoré doplnenia a odporučil ho plénu na druhé čítanie. To však 14. februára 2024 vrátilo návrh zákona navrhovateľom na dopracovanie, pričom dôvod, prečo návrh vracajú, nebol verejne prezentovaný.

Možno to bol tlak zo zahraničia, keď sa EÚ prostredníctvom ôsmich medzinárodných ľudskoprávnych organizácií vyjadrila k procesu v jednej z krajín Strednej Ázie a možno zavážil aj list amerického ministra zahraničných vecí Antony Blinkena, ktorý vyzval Biškek, aby sa „…nevydal na nebezpečnú cestu tak ako Ruská federácia…“

Na tento list odpovedal 9. februára 2024 prezident Kirgizska Sadyr Žaparov. Bol – čo je z pohľadu diplomacie – netradičné, v plnom znení zverejnený[2] a jeho nosnou myšlienkou je konštatovanie, že tento list „…má znaky zasahovania do vnútorných záležitostí štátu…“

Minister zahraničných vecí USA A. Blinken (vľavo) a prezident Kirgizska S. Žaparov

Prezident Kirgizska, ako by to mal urobiť ľubovoľný prezident (hlavne prezidentka) sa postavil za svoju vlasť a A. Blinkenovi písomne odpovedal a odkázal, že „…cieľom návrhu zákona je nastaviť pravidlá a spraviť poriadok v činnosti v Kirgizsku pracujúcich mimovládnych/nekomerčných organizácii…“ V liste kirgizský prezident akcentuje, že návrh zákona koncepčne vychádza z US zákona FARA z roku 1938 a kladie rečnícku otázku: „…prečo vy taký zákon môžete mať a my nie..?“ V nadväznosti na tento povzdych S. Žaparov pokračuje v téme: „…celkom mi nie je jasné, ako návrh spomenutého zákona v prípade jeho prijatia naším parlamentom môže znamenať, ako píšete, hrozbu pre dostup občanov k dôležitým službám, ako je zdravotníctvo a vzdelávanie prostredníctvom programov realizovaných NGOs pri podpore vlády USA a medzinárodných partnerov?…“

Inak povedané, týmto S. Žaparov vyslovil predpoklad, že A. Blinken nemá k dispozícii verifikovanú a pravdivú informáciu o situácii v Kirgizsku a vychádza len z toho, čo mu podhodia tí, ktorých sa prípadne prijatie zákona dotkne. Nakoniec aj na Slovensku sa prezentujú len podobné odnože NGOs, ktorým prípadná slovenská FARA už prekáža a ešte nie je na svete (žiaľ)!

V texte, aby prebral iniciatívu, navrhol americkému ministrovi vykonať audit všetkých NGOs v Kirgizsku, ktoré sú a boli financované z amerických vládnych zdrojov (aj nepriamo) za ostatných 10 rokov, aby bolo aj za oceánom jasné, ako a na čo sa „ich“ peniaze použili a boli vyvrátené pochybnosti „…niektorých amerických partnerov…“ A ešte pozval A. Blinkena na návštevu Kirgizska, aby sa na mieste a osobne zoznámil, ako sú v krajine dodržiavané ľudské práva a Ústava Kirgizska.

Veľvyslanec USA v Kirgizsku L. Vigueri (vľavo), vpravo minister ZV Kirgizska Ž. Kulubaev

Na záver svojej odpovede, adresovanej z krajiny, hraničiacej s Čínou, za oceán A. Blinkenovi, S. Žaparov (originál listu odovzdal na pôde ministerstva minister zahraničných vecí Kirgizska veľvyslancovi USA v Biškeku)[3] píše: „…som presvedčený, že v Kirgizsku nájdete spoľahlivých priateľov. Taktiež chcem podčiarknuť, že sme za rovnocennú spoluprácu a sme pripravení takto pracovať krajinami a medzinárodnými organizáciami, vrátane USA. Mám však jednu prosbu – nezasahujte do vnútorných záležitostí našej krajiny…“

Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ

Snímky: www.wikimedia.commons a www.mfa.gov.kg


[1] Text pozri: Search Filings (fara.gov)
[2] Pozri: Письмо госсекретаря США Садыру Жапарову: что ответил президент Кыргызстана – | 24.KG, alebo tiež Askat Alagozov – Төмөндө Президент Садыр Жапаровдун АКШнын… | Facebook
[3] Министр иностранных дел Кыргызской Республики Жээнбек Кулубаев встретился с Послом США Лесли Вигери – Министерство иностранных дел Кыргызской Республики (mfa.gov.kg)

(Celkovo 329 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter