Slovensko je už od svojho vzniku bez jasnej vízie rozvoja spoločnosti. Nepripravili ju vlády Mečiara, Dzurindu, Matoviča ani Fica, a preto sa potácame od jednej konsolidácie k druhej a tretej, od jedného k ďalšiemu štátnemu rozpočtu a chceme len prežiť. To je dosť málo v 21. storočí, či?
Panuje všeobecná zhoda na nevyhnutnosti konsolidácie, potrebe znižovania schodku verejných financií Slovenska a ich stabilizácii. Je to nutné pre extrémny nárast zadlženia, kedy by sa bez konsolidácie náš dlh navýšil o 40 miliárd a v roku 2027 by mohol dosiahnuť 110 miliárd eur, čo by bolo viac ako 71 percent HDP. Nevyhnutnosť konsolidácie, to je tak asi všetko, na čom sa politická scéna zhodne. Zásadné nezhody sú v názoroch na spôsob konsolidácie a navrhované opatrenia. Najnovší návrh bezhlavo a najmä populisticky napádajú takmer všetci, od opozície, u ktorej sa to dá čakať, až po jednotlivcov a skupinky poslancov v koaličných stranách. Tí všetci sa snažia na tejto téme vytĺkať politický kapitál.
Ak sa pozrieme na predchádzajúce dva konsolidačné balíčky, tak môžeme konštatovať, že tie nepriniesli požadované výsledky a šetrenie bolo len kozmetické. Tento tretí, iste nie posledný, je najvyrovnanejší pokiaľ ide o zaťaženie dotknutých subjektov, ako je štát, podnikatelia, živnostníci, pracujúci občania či dôchodcovia. Napriek tomu možno zjednodušene nazvať aj túto konsolidáciu „údržbárskym“ balíčkom, ktorý len sanuje výdavky, no neprináša žiadne prorastové opatrenia pre rozvoj ekonomiky.
Konsolidácia nateraz obsahuje 22 opatrení za 2,7 miliardy eur. Pozitívne pritom je, že necelá polovica, 1,3 miliardy, má byť ušetrená na strane štátu, aj keď zatiaľ bez podrobnejšej špecifikácie, kde konkrétne a v akej výške sa šetrenie prejaví. Zvádza sa zápas medzi opozíciou a koalíciou i v jej vnútri, kde šetriť. Opozícia síce tvrdo kritizuje konsolidačné opatrenia, ale sama neprichádza s reálnymi návrhmi konsolidácie. Jednou z najviac napádaných oblastí je prijímanie balíčka v časovom strese a bez odbornej diskusie i diskusie so sociálnymi partnermi a neadresnosť viacerých opatrení vlády. V tomto má opozícia pravdu. Na strane druhej vo vnútri koalície je opodstatnená snaha pribrzdiť výdavky a šetriť na zbrojení, a to na úkor minimálnych zásahov do rozpočtov sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva. Tak sa pozrime, v čom je pes zakopaný.
Najväčší kritici sú tí, ktorí potrebu konsolidácie spôsobili
Netreba zabúdať, že konsolidáciu verejných financií si vyžiadalo extrémne zdĺženie za vlád Matoviča, Hegera a Ódora v rokoch 2020 až 2023. Schodok verejných financií sa zvýšil zo 48 na takmer 65 miliárd eur. Tí, čo to spôsobili, ako OĽaNO, ktoré sa chce skryť za názov Slovensko, SaS, ktorá zbabelo utiekla z vlády, aby sa pokúsila zachrániť svoj image , spolu s frustrovaným PS a novými Demokratmi podieľajúcimi sa na rozhadzovaní miliárd v minulej vláde, kričia najhlasnejšie. Navrhujú odvolávanie ministrov, vyvolávajú pouličné protesty, sťažujú sa v Bruseli, a to všetko v záujme destabilizácie Slovenska. Práve takýto postup najviac poškodzuje ekonomiku a naše napredovanie.
Takí arogantní a ekonomicky nevzdelaní kritici, plagiátori, anarchisti a pôvodcovia deštrukcie verejných financií, ako Matovič, Gröhling, Naď a v tomto čase i Majerský so Šimečkom, kritizujú úplne všetky opatrenia, no nenavrhujú vôbec nič. Príkladom ich neschopnosti, nereálnosti sú populistické návrhy v „programe“ strany SaS a v takzvanom Veľkom tresku PS. Napriek tomu sa veľkohubí lídri opozície tvária, že majú patent na rozum, no pritom sú to len ekonomickí potrimiskári.
Opozícia a mainstreamové médiá ako vždy strašia a vysielajú aj ku konsolidácii len tie negatívne správy, ako napríklad veľké zdražovanie úplne všetkého, Ficovo ožobračovanie, Ficova chudoba či lebo Fico.
Ďalšími oponentami šetriacich opatrení sú KOZ a ZMOS. Sú to tí, čo majú najmenej čo kričať. Táto vláda z programu sociálnej demokracie realizuje najmä sociálne opatrenia a tak by mali byť odborári nadmieru spokojní. Inak je zaujímavé, ako sa zrazu a po prvýkrát predsedníčka KOZ zhodla na opatreniach so zamestnávateľmi a navrhli vláde neprijateľné, vo svojej podstate progresívne opatrenia.
Podobne ZMOS, ktorého primátori a viacerí starostovia majú vyššie platy ako ministri, stále len žiadajú navýšenie príjmov zo štátneho rozpočtu, pričom nemalé prostriedky im plynú z eurofondov a Plánu obnovy. Sami sa pramálo starajú o efektívnosť svojich výdavkov a rast príjmov obcí. Ak tak robia, ide to často na úkor občanov a kvality či rozsahu poskytovaných služieb. Náklady samospráv aktuálne dosahujú 7,3 a náklady VÚC 2,3 miliardy eur a šetriť sa má podľa návrhu ministra financií 110 miliónov v obciach a 20 miliónov v rámci VÚC. Šetrenie je nevyhnutné aj v samospráve, a to najmä na mzdách a nákladoch úradov. Ak sa máme všetci uskromniť, mali by tak urobiť aj bosovia odborov a združenia miest a obcí i VÚC.
Konsolidácia prináša aj zopár pozitív
Hovorí sa o šetrení na strane štátu vo výške 1,14 miliardy eur. Či sa to podarí dosiahnuť pri zatiaľ pomerne nekonkrétnych opatreniach, je otázne. Má ísť o zlučovanie a rušenie bližšie nešpecifikovaných úradov, zníženie počtu pracovníkov na dohodu a poradcov na ministerstvách. Majú sa tiež zmraziť mzdy v štátnej správe, okrem školstva a zdravotníctva, kde však pracuje najväčší počet zamestnancov v štátnej správe. Diskutabilné je ponechanie valorizácie platov lekárov, ktorí majú dostatočne vysoké mzdy už teraz.
Je neakceptovateľné, že zmrazenie a zdanenie sa netýka vysokých paušálnych náhrad členov vlády, ministrov a poslancov, ktorí si tak budú ďalej užívať na úkor strádania občanov. Pozastaviť sa majú nákupy vozidiel, či obmedziť nákup tovarov a služieb na ministerstvách a štátnych úradoch.
Konečne sa zavádza aké-také progresívne zdanenie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami. Tým, čo zarábajú nad 44 tisíc eur ročne, pribudne 25 % daň, nad 60-tisíc ročne 30 % a nad 75-tisíc eur ročne 35 %-ná sadzba dane. V tejto oblasti výrazne absentuje zdanenie majetkov oligarchov, zbohatlíkov a niekoľkonásobných milionárov. S tým vláda nič nerobí.
Viac zo svojich platov budú odvádzať aj ústavní činitelia, a to o 10 %, čo je však len symbolická čiastka a nerieši sa zrušenie neopodstatnených vysokých paušálnych náhrad, ktoré sú dokonca nezdanené a budú navyše valorizované. Poberajú ich poslanci i členovia vlády a práve tie náhrady si vláda nedávno radikálne zvýšila.
S kritikou sa môžu stretnúť opatrenia dotýkajúce sa priamo občanov. Koalícia prichádza so zvýšením daní na tovary a služby, ktoré v tej či onej miere poškodzujú zdravie občanov. Vyššia DPH – 23 % sa má týkať vybraných potravín so zvýšeným obsahom cukru a soli, ako sú sladkosti, džemy, čipsy, čo má priniesť cez 90 miliónov eur do štátneho rozpočtu a ozdraviť stravovacie návyky. V hre je aj zvýšenie odvodov na hazardné online hry z 27 na 30 % a úprava sadzieb pre kamenné herne a kasína v podobnej výške.
S negatívnymi reakciami zamestnávateľov, odborov i samotných zamestnancov sa iste stretne predĺženie obdobia, v ktorom zamestnávateľ vypláca náhradu mzdy počas PN z 10 na 14 dní, postupné znižovanie dávky v nezamestnanosti od 4. do 6. mesiaca, či kompenzácia počas materstva avyššia kontrola dodržiavania práceneschopeniek.
U podnikateľov a živnostníkov pôjde o obmedzenie odpočtu DPH na autá o 50 %, ak sa využívajú aj na súkromné účely, skrátenie odvodových prázdnin u SZČO z 12 na 6 mesiacovareforma takzvaných nútených živností. Živnostníkov najviac zaťaží zvýšenie minimálnych odvodov pre SZČO o 20 %, ale i zvýšenie zdravotných odvodov o 1 % pre zamestnancov, samoplatcov aj SZČO.
Čo najviac chýba v balíčku, je adresnosť
Už som v Slove písal o neadresnosti najmä pokiaľ ide o energetickú pomoc a 13. dôchodky. Na energetickú pomoc vynaložíme okolo 450 miliónov eur, ktoré sa štát snaží pokryť jednorazovo z európskych fondov. Problém tejto potrebnej pomoci je v tom, že sa má týkať až 90 percent občanov, teda tých možno 40 percent, čo to skutočne potrebujú, ale i tých ďalších 50 percent, čo to vzhľadom na svoje nadštandardné príjmy a majetky vôbec nepotrebujú a sú to vynaložené peniaze na zvýšenie už i tak veľkého blahobytu týchto ľudí. Opakované výhovorky na zložitú adresnosť sú veľmi chabé, keďže štát má dostatok údajov o finančných a majetkových pomeroch občanov na základe ktorých by adresnosť mohol zaviesť.
Mimoriadne veľkou položkou sú 13. dôchodky, ktoré rozhodne majú svoje opodstatnenie najmä pre finančne slabších seniorov. Vláda navrhuje zmraziť ich valorizáciu na tri roky, a to vo výške 667,30 eura, čím sa však dosiahne len minimálne šetrenie a vyvolá to veľkú nevôľu dôchodcov. Aj pri 13. dôchodkoch by malo dôjsť, zdôrazňujem, len počas konsolidácie, k ich adresnosti. Je neúnosné, aby rovnaký príspevok dostával senior so 450 eurovým dôchodkom, ako ten, čo poberá, i keď zaslúžene, napríklad 1 450 eur mesačne. Takýto dôchodok by mal byť vyplácaný v čase šetrenia dôchodcom s dôchodkom do 667 euro a tí ostatní, i ja, by sa mali dočasne uskromniť. Po stabilizácii verejných financií by však mal byť 13. dôchodok vyplácaný v plnej výške, nie paušálne, ale zásluhovo tak, akú výšku seniori poberajú. Ak má niekto dôchodok 400 a iný 1 400 euro, tak takýto 13. dôchodok by mal dostať. Do toho sa však vláde nechce, lebo je to nepopulárne a týka sa to i rodičov a starých rodičov ministrov a poslancov. Tak nech majú úplne všetci a rovnako.
Veľké haló je okolo rušenia voľných dní štátnych a cirkevných sviatkov
Tak si to povedzme otvorene, Slovensko má najviac sviatkov vo V-4 i vo svete. Máme tu po zrušení voľného dňa 1. septembra Dňa ústavy 13 štátnych sviatkov spojených s dňom pracovného pokoja, z toho 4 občianske a až 9 cirkevných. V záujme rastu ekonomiky i šetrenia treba podporiť rušenie niektorých voľných pracovných dní bez rušenia samotných štátnych sviatkov. Vláda teraz navrhuje zrušiť voľný deň 17. november natrvalo, 6. január a 8. máj dočasne. Vedú sa okolo toho emočné diskusie, pričom sa nik nezamýšľa nad podstatou. Ak sa rušia dva voľné dni u občianskych sviatkov, malo by sa to proporcionálne týkať i cirkevných sviatkov a zachovať pomer 1 štátny ku 2 cirkevným, alebo minimálne 1 ku 1. Spravodlivé by bolo zrušiť voľný deň 17. novembra a 8. máj a zároveň minimálne zrušiť 6. január a 15. september, či iný cirkevný sviatok. Keďže nejde o rušenie cirkevných sviatkov, nemala by tomu brániť ani pre Slovensko mimoriadne škodlivá Vatikánska zmluva, ktorá nám jednostranne diktuje, ktoré dni majú byť zachované ako dni pracovného pokoja. V tomto smere by nám mohlo ísť príkladom Portugalsko, ktoré po dohode s Vatikánom dočasne zrušilo viacero dní pracovného pokoja.
Zásadnou otázkou, ktorá sa v súvislosti s cirkevnými sviatkami natíska je, kde sú Robert Fico a Milan Majerský s ich požiadavkami na suverenitu a samostatnosť v hodnotových a morálno-etických otázkach, ktoré chcú zakotviť do Ústavy SR? Má sa to týkať len EÚ, ale Vatikánu nie?
Konsolidácia, čo k nej dodať
Znovu ide o málo systémové a sčasti neadresné opatrenia. Viaceré majú len dočasnú platnosť na jeden, dva, maximálne tri roky. Konsolidačný balíček musí ešte pred štátnym rozpočtom na rok 2026 schváliť Národná rada, no pri pomeroch, ktoré tam vládnu, sa môžeme dočkať viacerých prekvapení.
Vzhľadom na nejasné vyčíslenie dopadov navrhovaných opatrení je otázne, aký finančný prínos budú mať a či sa podarí naplniť požadovaný cieľ šetrenia 2,7 miliardy eur.
Nuž a zásadným faktom je, že aj keď bude sčasti šetriť i štát, znovu najväčšiu záťaž ponesú bežní občania, a to buď priamo, alebo nepriamo cez rast cien tovarov a služieb. Tak si držme palce, aby to naše strádanie bolo na niečo dobré. Aj pri konsolidácii sa mi žiada pripomenúť, ako nám všetci politici chcú „dobre“, nedajme si to dobro vziať.
