Sledovať dynamiku toho, ako sa Spojené štáty správajú voči krajinám Strednej Ázie (a nielen k tomuto regiónu), je z pohľadu aktuálneho reformátovania sveta určite náročné, ale aj poučné. Poučné pre celú plejádu vedcov venujúcich sa geopolitike, vojenstvu, energetickým vzťahom…
Nórsky Nobelov výbor zverejnil 10. októbra 2025 svoje rozhodnutie o udelení Nobelovej ceny za mier za rok 2025 venezuelskej aktivistke Maríi Corine Machadovej „… za jej neúnavnú prácu v prospech demokratických práv venezuelského ľudu a za jej boj o spravodlivý a mierový prechod od diktatúry k demokracii…“
O pár mesiacov túto cenu menovaná dedikovala svojmu božstvu – 47. prezidentovi Spojených štátov.
Aktivity Washingtonu voči Strednej Ázii
No ale skôr sa pozrime na ostatné aktivity Washingtonu voči Strednej Ázii, ktoré naznačujú, že aj tam si chce dnešný Biely dom uplatniť akési lénne právo a vynútiť svoje pravidlá hry.[1]
Tak napríklad 14. januára 2026 bola zverejnená informácia,[2] podľa ktorej Spojené štáty pozastavia 21. januára 2026 vydávanie imigračných víz pre občanov 75-tich krajín sveta.[3]
Do tohto zoznamu boli okrem napr. Afganistanu, Albánska, Arménska, Bieloruska…, alebo Azerbajdžanu, či (samozrejme) Ruskej federácie, Kosova…, zaradené aj krajiny Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan.[4] Pritom pred pár týždňami hovoril prezident Spojených štátov prezidentom Kazachstanu a Uzbekistanu o strategickom partnerstve a osobne ich pozval na summit G 20.[5]
Prezidenti Š. Mirzijojev a D. Trump. Zdroj: www.president.uz
Ďalej sa Washington rozhodol uvaliť 25-percentné clá na krajiny, ktoré obchodujú s Iránom.[6] Medzi obchodných partnerov Iránu patria mnohé krajiny, vrátane takých veľkých ekonomík ako India, Turecko a Čína. Najmä Čína je v ostatnom čase najväčším nákupcom iránskej ropy na svete a v decembri 2025 čínske rafinérie zvýšili objemy svojich nákupov.
Stredná Ázia tiež čulo obchoduje s Iránom. V roku 2024 dosiahol obchodný obrat Iránu s Kazachstanom 340 mil. $, s Kirgizskom – 58,5 mil. $, s Tadžikistanom – 377,7 mil.$, s Turkménskom – cca 600 mil.$ a s Uzbekistanom – takmer 500 mil. $.
V roku 2025 sa krajiny regiónu dohodli s Iránom na zvýšení regionálneho obchodu v blízkej budúcnosti na úrovni 2-3 mld. $. Len na základe výsledku obchodného fóra Uzbekistan – Irán (máj 2025) zástupcovia oboch krajín podpísali obchodné dohody a kontrakty v hodnote cca 1 mld. $.
Veľmi ťažko takýto vývoj (vonkajšie limitovanie) znášajú v Kirgizsku, pretože ak sa Spojené štáty naďalej pozerajú na Kirgizsko ako na súčasť dlhého zoznamu „rizikových krajín“, a nie ako na bývalého strategického partnera, znamená to, že zahraničná politika Washingtonu – podľa kirgizských médií – sa voči tomuto regiónu sa stala oveľa menej jemnou ako predtým.
Z toho pre Biškek rezultuje, podľa nášho názoru, že keď pred dvadsiatimi rokmi umožnil zriadenie US leteckej základne Kant pri Biškeku, odkiaľ neskôr nájomcu vyprevadil, nie je to zabudnuté!
Takže aj dnes sa Kirgizsko bude musieť znovu rozhodnúť, či bude predmetom politiky niekoho iného (ďalšieho aktéra), alebo sa pokúsi brániť svoju vlastnú subjektivitu. A to môže zásadne ovplyvniť vnútropolitický vývoj v kontexte s riadnymi prezidentskými voľbami (2027).
Rada mieru
A máme tu ďalšiu aktivitu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Hovoríme o Rade mieru, ktorá mala byť pôvodne určená pre zničené Pásmo Gazy.[7]
Dnes sa tento projekt rozšíril do takej podoby, že by mohla slúžiť ako rival Organizácie Spojených národov. Sám autor konceptu tvrdí, že „… Rada mieru bude jedinečná…, alebo vraj nikdy nič také neexistovalo…“.
Prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev potvrdil, že krajina je pripravená sa pripojiť k americkej iniciatíve ako spoluzakladajúci člen.
Podľa jeho slov „… vytvorenie ,Rady‘ sa považuje za dôležitý krok pri riešení dlhotrvajúcich konfliktov, zabezpečení mieru a stability v rozsiahlom regióne…“[8]
Pozvanie na členstvo v „Rade“ bolo doručené aj prezidentovi Kazachstanu. Podľa oficiálneho vyjadrenia tlačového hovorcu Akordy Ruslana Želdibaja, prezident Kazachstanu odpovedal americkému prezidentovi „… súhlasom…“[9]
Treba povedať, že od momentu pozvania do zverejnenia súhlasného stanoviska prebehla určitá doba, za čo bol kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev mediálne kritizovaný.
Spomínaný R. Želdibaja časový posun zdôvodnil nasledujúco „… považovali sme za neetické zverejniť naše stanovisko do času oficiálneho zverejnenia prezidentskou administratívou D. Trumpa. Ale proces sa posunul sám o sebe…“
No tu treba vedieť, že Kazachstan dlhodobo presadzoval a presadzuje kontinuálnu politiku modernizácie OSN a rozšírenia počtu stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Navyše, tajné vrabce na strechách v Astane, napriek mrazivému počasiu čvirikajú, že K.-Ž. Tokajev, nakoľko mu končí ústavná možnosť byť znovuzvolený za prezidenta, poškuľuje po poste generálneho tajomníka OSN po Antoniovi Guterresovi. Alebo po poste predsedu nového jednokomorového parlamentu, ktorý by mal vzísť z ústavnej reformy v Kazachstane.
Či boli pozvaní aj lídri Kirgizska, Tadžikistanu alebo Turkménska – miestne média, resp. oficiálne zdroje – zatiaľ neinformovali.
Uvidíme, pričom nie je možné pochybovať o tom, že majú snahu „prispieť“ ku globálnej (ne)stabilite.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] https://noveslovo.eu/komentare/dalsi-summit-prezidentov-tentoraz-americky/
[2] https://meduza.io/news/2026/01/14/ssha-priostanovyat-vydachu-viz-grazhdanam-75-stran-vklyuchaya-grazhdan-rossii
[3] Pozri: https://x.com/StateDept/status/2011478657680757214?s=20
[4] Plný zoznam krajín pozri: https://fergana.ru/news/144665/
[5] Status D. Trumpa pozri: https://truthsocial.com/@realDonaldTrump/posts/115769417518541473
[6] Pozri: https://www.bloomberg.com/news/articles/2026-01-12/trump-says-he-s-imposed-25-tariff-on-countries-linked-to-iran
[7] Viac: www.sme.sk/svet/c/pozval-putina-aj-orbana-niektori-zaplatia-miliardu-trumpova-rada-mieru-chce-konkurovat-osn
[8] Pozri: https://t.me/Press_Secretary_Uz/6880
[9] https://tengrinews.kz/kazakhstan_news/tramp-priglasil-tokaeva-i-kazahstan-v-sovet-mira-590579/
