Ilustračné foto: www.eurasiatoday.ru
Penetrácia Turecka do priestoru Strednej Ázie a južného Kaukazu je dlhodobý, koncepčný a zo strany Ankary aj (ako sa javí – opierajúc sa o Immanuela Kanta) vo svojej podstate nielen javovo efektívny proces.
Napokon Turecko bolo jedným z prvých, kto diplomaticky uznal nezávislosť jednotlivých krajín Strednej Ázie – Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu. No a následne bolo aj lídrom v otvorení a akreditovaní svojich plnohodnotných veľvyslanectiev v tomto priestore.
Pôvodne išlo o rozširovanie bilaterálnej spolupráce s akcentom na nadstavbu (vzdelávanie, náboženstvo, turizmus…). Samozrejme ekonomická dimenzia vzťahov Turecka s krajinami Strednej Ázie nebola (a nie je) v úzadí.
Neskôr sa kvantita vzťahov transformovala na vyššiu kvalitu, keď z iniciatívy Turecka došlo k vzniku Organizácie turkojazyčných štátov (OTŠ).[1] Čiže pomocou jazykového elementu došlo a postupne dochádza k unifikácii (mimo Tadžikistanu) s Tureckom. Nakoniec, len na ilustráciu, sa všetky krajiny Strednej Ázie (opäť mimo Tadžikistanu) step-by-step snažia prejsť z cyriliky na latinku a ako vzor si berú tureckú abecedu, turecké jazykové pravidlá a lingvistiku.
Dvojitá penetrácia
Dnes však už môžeme začať hovoriť o dvojitej penetrácii aj cez oblasť vojenskej spolupráce pod taktovkou Turecka. Je jasné, len čo sa Azerbajdžan vysporiadal s pomocou Turecka ako takého (a s pomocou jeho zbraňových systémov a spravodajských informácii, ktoré dodal jazykovým a náboženským bratom v Baku) s Arménskom v spore o Nahorný Karabach, stredoázijskí lídri sa ešte intenzívnejšie zahľadeli smerom na Ankaru v oblasti vojensko-technickej spolupráce.
Prispeli, resp. prispievajú k tomu tri faktory:
Prvým je, napriek tomu, že Arménsko bolo a zatiaľ(!) je spolu s Ruskou federáciou, Bieloruskom, Kazachstanom, Kirgizskom a Tadžikistanom členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti[2], v danej dobe neposkytli Jerevanu žiadnu pomoc a podporu a de facto kolektívne uznali paradigmu rastúceho vplyvu Turecka v Kaspickom regióne.
Druhým faktorom je skutočnosť, že Turecká armáda (Ozbrojené sily Turecka) sú po armáde Spojených štátov druhou najväčšou armádou v rámci zhibernovanej Severoatlantickej aliancie (cca 510 tisíc mužov), pričom má vysoký stupeň vycvičenosti a dostatok praktických bojových skúseností (napr. v Sýrii…).[3]
Nakoniec, tretím je, že stredoázijské krajiny unisono chcú rozširovať vojensko-technickú spoluprácu v diverzifikačnom kľúči a vzhľadom na vývoj vo svete, kde sa trendom stalo zbrojenie a nárast výdavkov na zbrojenie, sa javí Turecko, po Ruskej federácii a Číne logickým rozhodnutím.
Okrem týchto troch faktorov ešte nezabúdajme, že Ruská federácia a Čína sú nielen geografickými susedmi Strednej Ázie, ale majú aj svoje historické väzby a geopolitické záujmy. A ešte jeden fenomén – bývalá Perzská ríša a Blízky východ sú tiež za humnami.
Salus populi suprema lex
Aj preto je zaujímavá informácia, že prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev 23. apríla 2026 prijal náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl Turecka, generála Metina Güraka,[4] ktorý je jedným najvplyvnejších mužov silových štruktúr Turecka.
Vľavo prezident Šavkat Mirzijojev, vpravo náčelník GŠ OS Turecka Metin Gürak. Foto: www.president.uz
Návšteva M. Güraka hlavného mesta Taškentu v zásade zapadá do rýchlo rastúceho procesu vojenského zbližovania medzi týmito dvoma krajinami.
V januári 2026 ministri obrany oboch krajín podpísali Plán vojenskej spolupráce na rok 2026 a Dohodu o spolupráci v oblasti vojenského lekárstva, pričom uzbecký minister obrany sa vyjadril, že „… turecké skúsenosti sú vodidlom pre modernizáciu uzbeckej armády…“[5]
Odvtedy sa partnerstvo neustále rozširovalo. Uzbekistan získal útočné drony Bayraktar a strany sa dohodli na dodávke dronov ANKA vyrobených spoločnosťou TUSAŞ.
V januári 2026 bola v Uzbekistane oficiálne vytvorená prvá bojová jednotka vybavená dronmi z Turecka Bayraktar.
Zároveň sa zintenzívnili spoločné cvičenia. V októbri 2025 sa na polygóne Katakurgan uskutočnili spoločné manévre Birlik 2025 za účasti členských krajín OTŠ.
Na stretnutí prezidenta s tureckým generálom bol prítomný aj minister obrany Uzbekistanu, generálporučík Šurchat Gajratžonovič Cholmuchamedov (Shuxrat G‘ayratjonovich Xolmuhamedov).[6] A čo je zaujimavé, počas stretnutia prezentoval pred prezidentom a tureckým generálom správu O vojenskej spolupráci Uzbekistanu a Turecka.[7]
V tomto dokumente sa zdôrazňuje aj význam kultúrnej a historickej blízkosti medzi krajinami. To uľahčuje rozvoj partnerstva a zvyšuje vzájomnú dôveru. Faktor kultúrnej komunity sa považuje za ďalší zdroj podporujúci politickú a vojenskú spoluprácu. Vďaka tomu je spolupráca udržateľnejšia.
V správe ministra sa osobitná pozornosť venovala dynamike vojensko-technickej spolupráce a rozšíreniu priamych medziagentúrnych kontaktov a organizácii pravidelných spoločných podujatí vrátane taktických cvičení a výmeny skúseností. Dôležitou oblasťou partnerstva pritom zostáva základný výcvik a ďalší výcvik vojenských špecialistov založený na popredných špecializovaných vzdelávacích inštitúciách.[8]
Zintenzívnenie spolupráce s Tureckom[9] sa považuje (z pohľadu Taškentu) za súčasť stratégie na diverzifikáciu zahraničnopolitických väzieb.
Uzbekistan sa snaží znížiť závislosť od určitých oblastí a rozšíriť okruh partnerov. Tento kurz súvisí s meniacou sa medzinárodnou situáciou a rastúcou neistotou ovplyvňujúcou regionálnu bezpečnosť. V dôsledku toho sa vytvorí vyváženejší systém vonkajších kontaktov. Ministrova správa o rozvoji spolupráce medzi Uzbekistanom a Tureckom naznačuje, že dôraz sa kladie na prehĺbenie vzťahov s členskými štátmi OTŠ.
Táto oblasť sa považuje za prioritu v rámci posilňovania suverenity. Spolupráca je založená na kombinácii politických, kultúrnych a obranných faktorov, čo zvyšuje jej udržateľnosť. Tento prístup umožňuje diverzifikovať zdroje podpory.
Minister zdôraznil, že jednou z kľúčových oblastí spolupráce je rozvoj vojensko-technickej spolupráce v rámci dodávok zariadení, modernizácie dodaných zariadení a spoločných projektoch. Osobitnú pozornosť venoval zavedeniu moderných technológií, ktoré umožňujú modernizáciu ozbrojených síl Uzbekistanu.
Uzbeckí dôstojníci už dnes majú možnosť študovať v tureckých vojenských školách, čo prispieva k prenosu praktických skúseností a štandardov odbornej prípravy používaných v krajinách NATO. Tento formát interakcie prispieva k dlhodobému rozvoju obranného systému Uzbekistanu a v celej Strednej Ázii.
Predefinovanie úlohy tradičných partnerov
Na pozadí zvýšenej spolupráce s Tureckom sa prehodnocuje úloha bývalých partnerov v oblasti bezpečnosti. Uzbekistan sa snaží znížiť závislosť od externých dodávateľov technológií a vojenských riešení diverzifikáciou zdrojov.
Je to spôsobené potrebou prispôsobiť sa novým podmienkam. V dôsledku toho sa mení štruktúra vonkajších vzťahov. Treba poznamenať, že rozšírenie spolupráce s Tureckom umožňuje prístup k alternatívnym obranným technológiám.[10]
Tým sa znižujú riziká spojené s obmedzeniami jedného smeru. Vytvára sa nezávislejší bezpečnostný model založený na rôznych partneroch.
Tento prístup zvyšuje stabilitu systému. Dôraz sa však posúva smerom k viacvektorovému prístupu. Odráža to stratégiu vyváženia medzi rôznymi centrami vplyvu zameranú na posilnenie národných záujmov.
Širšie trendy
Ak sa zamyslíme na tým, čo táto opakovaná návšteva tureckého náčelníka GŠ OS Turecka môže znamenať (a určite znamená), je to určite fakt, že realizuje zvýšenie svojho vplyvu v Strednej Ázii so vyššie spomenutou kombináciou vojensko-technickej spolupráce s hospodárskymi a kultúrnymi iniciatívami.
Pozitívna dynamika zaznamenaná na tomto stretnutí s prezidentom Š. Mirzijojevom odráža tiež širší trend. Tým je určite potencionálne formovanie nových (potencionálnych) regionálnych aliancií v kontexte s meniacou sa geopolitikou, geoekonomikou a geoenergetikou.
Priamo povedané, z pohľadu Uzbekistanu, spolupráca s Tureckom umožňuje diverzifikovať vonkajšie vzťahy a posilniť jeho obranné schopnosti, ktoré sa neobmedzujú iba na tradičných partnerov.
Takže…
Pravidelné návštevy vojenských delegácií z Turecka Taškentu naznačujú, že uzbecko-turecké obranné partnerstvo nadobúda črty plnohodnotnej strategickej aliancie, ktorá ďaleko presahuje tradičnú vojensko-technickú spoluprácu.
Turecká republika tým o.i. posilňuje svoju prítomnosť v regióne a považuje ju za dôležitý článok v stratégii rozširovania vplyvu v Eurázii.
Po stretnutí strany potvrdili svoj spoločný záujem na ďalšom prehlbovaní partnerstva so zameraním na praktické výsledky a dlhodobé projekty. Zahŕňa niekoľko úrovní naraz: dodávky zbraní a technológií, personálne školenia a vzdelávacie projekty, spoločné cvičenia a výmena skúseností a inštitucionálne posilnenie rezortov obrany.
Naznačuje, že partnerstvo medzi Taškentom a Ankarou sa už neobmedzuje iba na vyhlásenia, ale stáva sa plnohodnotným prvkom regionálnej bezpečnostnej architektúry v Strednej Ázii. Môže ovplyvniť rovnováhu síl v regióne. Posilnenie obranných väzieb vytvára aj nové prvky interakcie medzi krajinami Strednej Ázie.
Prispieva k rozvoju alternatívnych bezpečnostných formátov, ktoré idú nad rámec tradičných aliancií. V dôsledku toho sa regionálna architektúra stáva zložitejšou.
Z dlhodobého hľadiska môže rozvoj vzťahov medzi Taškentom a Ankarou ovplyvniť rozdelenie úloh v regióne. Hovoríme o vytvorení novej konfigurácie partnerstva založenej na diverzifikácii a vzájomnom prospechu.
No a to odráža, resp. reflektuje širší proces transformácie medzinárodných vzťahov v Strednej Ázii a okolo Strednej Ázie.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Pozri: https://turkicstates.org/en
[2] https://sk.wikipedia.org/wiki/Organiz%C3%A1cia_Zmluvy_o_kolekt%C3%ADvnej_bezpe%C4%8Dnosti
[3] Pozri napr.: https://cs.wikipedia.org/wiki/Ozbrojen%C3%A9_s%C3%ADly_Turecka, taktiež https://www.sme.sk/svet/c/turecka-armada-patri-medzi-najlepsie-vycvicene-na-svete
[4] https://en.wikipedia.org/wiki/Metin_G%C3%BCrak
[5] https://fergana.ru/news/146634/?country=uz
[6] https://gov.uz/uz/mudofaa/guides
[7] https://president.uz/ru/lists/view/9139
[9] https://latviatoday.info/glavnoe-segodnya/tashkent-usilivaet-oboronnye-svyazi-s-ankaroj-na-fone-peresmotra-vneshnepoliticheskih-prioritetov/
[10] https://eurasiatoday.ru/uzbekistan-i-turtsiya-usilivayut-oboronnoe-partnyorstvo-kurs-na-uglublenie-sotrudnichestva/
