Existujú logické vojenské a strategické dôvody, prečo to riaditeľku DNI vôbec nezaujíma.
Tulsi Gabbardová, riaditeľka americkej Národnej spravodajskej služby (DNI)* reagovala na tvrdenie v správe agentúry Reuters, že „Putin sa nevzdal svojich cieľov dobyť celú Ukrajinu a znovu získať späť časti Európy, ktoré patrili k bývalému Sovietskemu impériu“. Gabbardová to odsúdila ako „lož“ za účelom podkopať Trumpovo mierové úsilie a tým riskovať možnú horúcu rusko-americkú vojnu. Povedala tiež, že „výkon Ruska na bojisku naznačuje, že v súčasnosti nemá schopnosť dobyť a okupovať celú Ukrajinu, nieto ešte Európu“.
Toto hodnotenie je úplne správne z dôvodov, ktoré teraz vysvetlíme. V prvom rade Putin schválil špeciálnu vojenskú operáciu po tom, čo diplomacia nedokázala neutralizovať hrozby NATO vychádzajúce z Ukrajiny, preto bolo Rusko nútené uchýliť sa k sile. Na rozdiel od toho, čo dnes mnohí „neruskí prorusi“ tvrdia na sociálnych sieťach, „vojna o vyčerpanie bola improvizovaná a nebol to od počiatku ruský plán“, došlo k nej iba preto, že Spojené kráľovstvo a Poľsko nečakane sabotovali mierovú dohodu z jari 2022.
Bezprecedentná podpora zo strany NATO viedla k spomínanej „vojne o vyčerpanie“ a následne k patovej situácii na veľkých častiach frontu na dlhšom časovom rozpätí. Už v lete v júli 2022 bolo známe, že „všetky strany ukrajinského konfliktu sa navzájom podceňovali“; preto táto podpora zaskočila ruských plánovačov, lež aj preto, že sa nepodarilo spôsobiť ani strategickú porážku Rusku. Týchto 20 konštruktívnych kritík ruskej špeciálnej vojenskej operácie z novembra 2022 je relevantných dodnes.
Aj keby Rusko dosiahlo dlho očakávaný prielom na fronte, akékoľvek územie, na ktoré vtrhne za hranice štyroch sporných regiónov, by pravdepodobne slúžilo len ako páka na prinútenie Ukrajiny, aby vyhovela ďalším Putinovým požiadavkám na mier výmenou za odstúpenie týchto území. Rozšírenie ruských územných nárokov prostredníctvom konania referend v nových regiónoch by si vyžadovalo kontrolu nad značným množstvom ich územia s rovnako významným počtom ľudí k dispozícii, ktorí by sa na tom trvale podieľali.
Nič z toho nemožno považovať za samozrejmosť, najmä to, že miestni obyvatelia nebudú unikať ako utečenci buď hlbšie na Ukrajinu, alebo cez frontovú líniu do Ruska; tento scenár je preto nespoľahlivý. Ak by sa tak niekedy stalo, strategické dôsledky by tiež mohli byť neprimerane závažné, pretože Trumpa by uvedené mohlo vyprovokovať k eskalácii zapojenia USA do konfliktu po tom, čo by mal pocit, že ho Putin počas mierových rozhovorov nerešpektoval resp. možno dokonca manipuloval, prípadne účasťou na rozhovoroch chcel iba získať čas.
Trump ostro kritizoval Bidena za úplnú US stratu Afganistanu, takže je nepravdepodobné, že by nechal Putina dobyť celú Ukrajinu v politickej fantázii, že sa to jedného dňa stane možným. Eskalácia angažovanosti USA v reakcii by mohla viesť k schváleniu vstupu spojencov NATO na Ukrajinu, aby nakreslili „červenú čiaru“ čo najďalej na východe a pohrozili priamou „odvetou“ proti Rusku, ak budú tieto sily napadnuté počas cesty. Putin sa doteraz zo všetkých síl snažil vyhnúť tretej svetovej vojne, takže je nepravdepodobné, že by v tomto prípade zrazu riskoval.
Existuje tiež hrozba teroristického povstania po celej západnej Ukrajine, ak sa ruské sily niekedy dostanú tak ďaleko, čo by mohlo byť pre Kremeľ nákladné z hľadiska životov, majetku a príležitostí, čomu by sa Putin pravdepodobne tiež snažil vyhnúť. Berúc do úvahy toto všetko, od vojenských ťažkostí až po neúmerne závažné strategické dôsledky nárokov na územia za hranicami sporných oblastí, má Tulsi Gabbardová úplnú pravdu, keď odhaduje, že Putin nechce dobyť celú Ukrajinu.
* DNI Director of National Intelligence riadi 18 vojenských a civilných spravodajských agentúr ako súčasť kancelárie prezidenta.
Text a foto: Tulsi’s Assessment That Putin Doesn’t Want To Conquer All Of Ukraine Is Absolutely Correct Dec 22, 2025
Preložil Ladislav Hohoš.
Jedna odpoveď
Tulsi Gabbardová má pravdu, že Putih nechce celou Ukrajinu. Ale mýlí se, podobnějako mnozí jiní, když možnosti ruských ozbrojených sil posuzuje podle „speciální vojenské operace“. To není krycí název, jako když USA označují své četné agrese jako „mise“, ale fakt. Rusové válku na Ukrajině vést nechtěli. Nepovažují Ukrajince za cizí národ a Ukrajina je pro ně západní část historických ruských zemí, stále Malorusko, na kterých žijí (či žily) milióny Rusů. Nebýt anglosaského ohrožování Ruska (obkličování ze strany NATO) a podpory pučistů v Kyjevě (peníze, zbraně, výcvik, mediální podpora, atd.), nikdy by se ruská armáda na Ukrajině neobjevila. Proti státům NATO by ale Rusko vedlo úplně jinou válku, válku exiustenční a zcela „bez rukavic“. Patrně by byla hodně krátká a především pro Evropu zničující.