Na úvod pripomeňme, že v princípe sa Kirgizsko a Tadžikistan v decembri 2024 dohodli a vo februári 2025 technicky uzavreli riešenie storočných prihraničných sporov a hraničných diskrepancií.
Pohraničné a prihraničné otázky medzi Kirgizskom a Tadžikistanom sa de facto ťahajú (dnes už ťahali) od roku 1924 a tieto finálne dohody sú postavené na téze – obe strany majú z toho výhodu. Hovoríme o 972 km dlhej a geograficky zložitej spoločnej tadžicko-kirgizskej hranici.[1]
Vo februári 2025 minister vnútra Tadžikistanu Sirožiddin Muchriddin na tému spoločnej hranice konštatoval: „… pre dva národy, ktoré oddávna žili v susedstve ako druh s druhom, a mali tesné kontakty sa takto vytvorili najlepšie podmienky…“[2]
Trinásty marec
Pred pár dňami, 13. marca 2025, prezidenti Kirgizska Sadyr Žaparov a Tadžikistanu Emomali Rachmon dali, ako sa vraví v miestnej hantírke, „tučnú bodku nad i“.[3]
Prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon, vľavo, a kirgizský prezident Sadyr Žaparov.
Foto: www. president.kg
Tadžický prezident, ktorý bol na štátnej návšteve Kirgizska, a jeho hostiteľ, slávnostne podpísali Zmluvu o štátnej hranici medzi Kirgizskou republikou a Tadžickou republikou.[4] To je tá bodka na i.
Okrem tohto najdôležitejšieho dokumentu, ktorý upravuje aktuálne geopolitické počasie v Strednej Ázii, boli prezidentmi, resp. za ich prítomnosti, podpísané ešte nasledujúce zmluvné dokumenty:
Vnútropolitická dimenzia
Samozrejme, za každým takýmto presahujúcim rozhodnutím treba vidieť vnútropolitickú dimenziu.
S. Žaparovovi sa takto podarilo – inak to sľuboval vo svojom volebnom programe – diplomatickou cestou riešiť pohraničnú a prihraničnú otázku s Tadžikistanom.
Neviem, či sme ochotní a pripravení cítiť ten rozdiel. Ale ukrajinský – už nie prezident – v ranom štádiu sľuboval mierové riešenie a výsledkom je len a len smrť. A žiaden (ne)člen Progresívneho Slovenska (pán exminister Ivan Korčok, toto je špeciálne pre vás) pred týmto faktom neujde.
Podpis hlavného dokumentu potvrdil dve, či tri veci:
Tou prvou je, že medzi jednotlivými krajinami Strednej Ázie je dôvera;
Po druhé, že nepotrebujú tretieho tútora;
No a po tretie, že tretí tútor (Rusko) má otvorené dvere.
Je tu ešte zúfalá a v zásade nepodstatná snaha EÚ, ktorú treba evidovať. EÚ v rámci rôznych korupčných schém vyčlenila 3 mil. eur na „riešenie hranice“ medzi Kirgizskom a Tadžikistanom. Teraz len treba čakať, kto si z Európy (ktorá tu – teda v Strednej Ázii – nič neznamená) sa pokúsi z tohto úplatku vziať svoje percento.
Bezpečnosť v regióne
Prezident S. Žaparov sa vyjadril o zásadnom vklade do upevnenia bezpečnosti v regióne a E. Rachmon to súhlasným prikývnutím odobril.
Tento dokument vytvára základ rozvoja ďalších – pre Strednú Áziu arcidôležitých – vzťahov medzi nie druhoradými krajinami v rámci Strednej Ázie.
Chcete príklad? Po rokoch sa dňom 14. marca 2025 (teda 24 hodín po podpise prezidentskej zmluvy) obnovilo priame letecké spojenie medzi Dušanbe a Biškekom a Biškekom a Chodžentom.
Keď sme pri stredoázijskom symbolizme, tak nezabúdajme, že to bolo v roku 1997, keď boli zhodou okolností v Biškeku podpísané dokumenty, ktoré znamenali začiatok konca občianskej vojny v Tadžikistane (o čom by mohol – ak by chcel – najviac pohovoriť exminister Ján Kubiš).
Podpis tohto dokumentu môže znamenať, že v Tadžikistane, po splnení úlohy (pokoj na hraniciach so susedmi) sa môže spustiť projekt nástupu nástupcu.
Syn E. Rachmona – Rustam Emomali – sa zdá byť už pripravený a vonkajšie podmienky (bez globálnych problémov) sú vhodné.[4] Pravda hlavný hlavybôľ Tadžikistanu – Afganistan – ostáva na scéne.
Na záver
Kirgizsko a Tadžikistan spája okrem dosovietskej, sovietskej a postsvietskej histórie aj možnosť nového spoločného bytia v 21. storočí.
Podpis dokumentu o hranici medzi Kirgizskom a Tadžikistanom je určite historickým momentom, ktorý smeruje k upevneniu bezpečnostnej stability v Strednej Ázii.
Ešte jeden dôležitý moment, ako prezident S. Žaparov, tak aj prezident E. Rachmon potvrdili, že 31. marca 2025 sú pripravení v Chodžente podpísať, spolu s prezidentom Uzbekistanu Š. Mirzijojevom, trojstranný deklaratívno-záväzný dokument ohľadne hraníc medzi Kirgizskom, Tadžikistanom a Uzbekistanom[5].
A tým by mal byť vraj nastolený trvalý a spravodlivý (po)hraničný poriadok v Strednej Ázii.
Uvidíme…
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Bližšie pozri: Kirgizsko a Tadžikistan: Smerovanie ku koncu pohraničných sporov
[2] In: Необходимо объяснить людям, на каких условиях была описана граница». Эксперт о договоренности между Бишкеком и Душанбе
[3] Pozri: Точка поставлена. Президенты Таджикистана и Кыргызстана подписали Договор о государственной границе | Новости Таджикистана ASIA-Plus
[4] Pozri: Otec a syn – variant z Dušanbe – Noveslovo
[5] Podrobnejšie pozri: Dvojkolové parlamentné voľby v Tadžikistane – Noveslovo
