V roku 2025 nevyspytateľná a nezákonná politika Donalda Trumpa zvrátila povojnovú éru globalizácie a spustila proces, ktorý vyvrcholí stratou globálneho primátu Ameriky. Nielenže dochádza k ničeniu zdrojov ekonomickej sily USA, ale všetky ostatné krajiny sa čo najrýchlejšie zbavujú rizika spojeného s Amerikou.
New York – Stalo sa takmer rutinou končiť každý rok rečami o „polykríze“ a uznaním, ako ťažko je predvídať budúcnosť, ktorá sa zdá byť plná rizika nových vojen, pandémií, finančných kríz a devastácie spôsobenej klímou. Rok 2025 však do tejto zmesi pridal jedinečne toxickú ingredienciu: návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu, ktorého nevyspytateľná a nezákonná politika už zvrátila povojnovú éru globalizácie. Môžeme tvárou v tvár toľkému chaosu a neistote s istotou povedať niečo o tom, kam smerujú ekonomiky USA a celého sveta?
Na strane ponuky je jeho najškodlivejšou politikou frontálny útok na imigrantských pracovníkov (a vo všeobecnosti na amerických pracovníkov s tmavšou pleťou). Masové deportácie administratívy – vykonávané maskovanými agentmi Imigračného a colného úradu (ICE), ktorí unášajú ľudí z ulíc – zničili najdôležitejší zdroj dodatočnej ponuky pracovnej sily v čase, keď domáca pracovná sila klesá. To sa týka všetkých, pretože Američania nielenže závisia od imigrantov v odvetviach od poľnohospodárstva a stavebníctva až po pohostinstvo a opatrovateľské služby, ale títo imigranti sú aj zdrojom dopytu. Napriek tomu sa teraz mnohí Američania inej farby pleti, dokonca aj občania USA, boja opustiť svoje domovy, aby ich ICE neuniesla a brutálne nezneužila.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Negatívne účinky Trumpových nerozvážnych škrtov vo verejnej správe sa rozšírili aj na celú ekonomiku. Vládne obmedzenia rovnako ako rozšírenia majú multiplikačné účinky, v súčasnom kontexte boli náklady znásobené nevyspytateľnou povahou procesu. Nekompetentný a hazardný prístup administratívy zasial ešte hlbšiu neistotu a vyvolal preventívne správanie zo strany podnikov a spotrebiteľov.
Trumpove clá – či už uvalené alebo výhražné – a ďalšie reprízované politiky treba pomenovať pravým menom: sú veľkým šokom na strane ponuky v ekonomike. Zbytočne zvýšili neistotu vo výrobných nákladoch a v cenách, ktoré spotrebitelia platia pri nákupoch, čím podnikom znemožnili akékoľvek seriózne dlhodobé plánovanie.
Toto sú iba krátkodobé účinky. Dlhodobé vyhliadky americkej ekonomiky vyzerajú ešte pochmúrnejšie, a to všetko vďaka Trumpovi. Koniec koncov, konkurenčná výhoda Ameriky vždy spočívala na technológiách a slobodnom vysokoškolskom vzdelávaní. Trump zasadil úder americkej ekonomike útokom na výskum a snahou pripraviť univerzity o federálne financie, pokiaľ sa nesklonia pred jeho požiadavkami.
Viacerí nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu zdôrazňovali, že, „bohatstvo národov“ spočíva v inštitúciách, v neposlednom rade v právnom štáte. Trump však pošliapava právny štát a nahradil ho vydieračským režimom uzatvárania obchodov (vlastným obohacovaním), kde sa vládne výhody (ako napríklad exportné licencie pre Nvidiu alebo dotácie pre Intel) poskytujú výmenou za podiely na budúcich ziskoch spoločnosti. Samozrejme, časom sa Trumpove ciele vydierania zmenšia. Mnohé krajiny si uvedomili nebezpečenstvo spoliehania sa na Spojené štáty a už hľadajú nové obchodné dohody.
Budúcnosť ilúzie
Prečo teda HDP stále rastie (hoci nie tak robustne ako za prezidenta Joea Bidena), pričom akciový trh dosahuje nové maximá a inflácia zostáva pod úrovňou, pred ktorou kritici varovali? Pre túto zdanlivú silu existuje viacero vysvetlení. Pokiaľ ide o akciový trh, boom je v skutočnosti veľmi úzky, obmedzený prevažne na hŕstku technologických gigantov: Alphabet, Amazon, Apple, Meta, Microsoft, Nvidia a Tesla.
Lenže ocenenia týchto spoločností odrážajú očakávania dlhodobých monopolných ziskov, ktoré sa nemusia nikdy naplniť. (To platí najmä pre Teslu kvôli Elon Muskovej podpore Trumpa, ktorá odcudzila veľa spotrebiteľov.) Patrím medzi mnohých komentátorov, čo vnímajú dnešné ocenenia ako produkt bubliny, ktorá udržiavala nielen akciový trh, ale celú ekonomiku. Masívne kapitálové výdavky na umelú inteligenciu kompenzovali slabosť zvyšku ekonomiky. Lež ako všetky podobné bubliny, aj táto nakoniec praskne. Kedy presne, možno iba odhadnúť; ale keďže veľká časť ekonomiky ťaží z jedného sektora, kolaps bude nevyhnutne citeľný vo veľkom rozsahu.
Horšie, ak umelá inteligencia uspeje tak, ako jej zástancovia očakávajú, bude to predzvesťou ďalších vážnych problémov, pretože táto technológia by potom pravdepodobne vytlačila množstvo pracovníkov a spôsobila ešte väčšiu nerovnosť. Pripočítajte k tomu zmenšovanie vlády, ktoré požadujú „nahrážkoví“ technologickí libertariáni zo Silicon Valley; možno iba položiť otázku, čo by v nasledujúcich rokoch udržalo americkú ekonomiku.
Ohľadom inflácie existuje jednoduché vysvetlenie, prečo sa zatiaľ prudko nezvýšila. V prvom rade, Trumpove clá vo všeobecnosti neboli také vysoké, ako pôvodne hrozili (hoci 50 % represívne clo uvalené na Indiu, krajinu, ktorú USA pred Trumpovým návratom považovali za priateľa, je šokujúco brutálne). Navyše, účinky ciel sa často prejavujú s dlhým oneskorením. Mnohé firmy sa zdržali zvyšovania cien, kým neuvidia, čo urobia ich konkurenti, a niektoré ceny nezvýšia, kým sa nevyčerpajú zásoby tovaru, ktorý nakúpili pred clami. Ak by však Trumpove clá voči Číne boli skutočne zavedené, bola by to iná vec. V skutočnosti by rozpad dodávateľských reťazcov mohol spustiť väčší nárast cien ako samotné clá.
To ma privádza ku kritickej otázke: Ktorá krajina by sa dobrovoľne podriadila rozmarom šialeného kráľa? Nie je tomu tak, že by USA mali pod kontrolou dodávky kritických minerálov alebo vzácnych zemín, bez ktorých sa moderný priemyselný vek rúca. Nie je tomu tak, že by inde neexistovali trhy. Zákon ponuky a dopytu funguje rovnako dobre bez USA ako s nimi.
Ako nás poučili Adam Smith a David Ricardo, hospodársky rast je o využívaní komparatívnych výhod a úspor z rozsahu. Ale ako nás učia Trump (a ruský prezident Vladimir Putin), spoliehanie sa na nespoľahlivých obchodných partnerov môže byť nesmierne nevýhodné. Okrem toho USA nie sú také dôležité ako kedysi. Teraz predstavujú menej ako 10 % svetového exportu. Zatiaľ čo zisky niektorých firiem v postamerickej globálnej ekonomike utrpia, iné z toho budú profitovať. Zatiaľ čo niektorí pracovníci si budú musieť nájsť alternatívne zamestnanie, iní nájdu nový dopyt po svojich zručnostiach.
V krátkodobom období určite nebude ľahko. Avšak v novej globálnej ekonomike, ktorá sa objaví v dlhodobom horizonte, Amerika stratí svoju hegemóniu. Tam smerujeme, keď vstupujeme do druhého roka života vydaní na milosť a nemilosť rozmarov nevyrovnaného prezidenta. Prechod sa už začal a hoci globálny rast utrpí, bolesť môže byť menšia, ako sa mnohí obávajú. Napríklad v Európe investície do znovuzbrojovania – ďalší vedľajší produkt Trumpovej sebadeštruktívnej politiky – poskytnú výrazný impulz.
Rozhodujúcim momentom možno budú voľby v novembri 2026 v polovici volebného obdobia v USA. Voľby, ktoré nebudú také slobodné a spravodlivé, ako by sa dalo očakávať od skutočnej demokracie (ako sa mnohí obávajú), môžu znamenať pochmúrny zlom. Ak však rastúca nespokojnosť s Trumpovým ekonomickým riadením a skĺznutím krajiny smerom k autoritárstvu povedie k tomu, že demokrati znovu získajú aspoň jednu komoru Kongresu, bude to zlom opačným smerom. V každom prípade budú USA a svet čeliť minimálne ešte ďalším dvom rokom ekonomickej neschopnosti a neistoty.
Preložil Ladislav Hohoš.
Autor bol profesorom na Columbia University
a je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu.
