Irán je imperiálna pasca. Amerika do nej hneď vbehla. Trumpovo rozhodnutie vrátiť sa na Blízky východ opakuje strategickú hlúposť, ktorá zničila Britániu.
Približne 15 rokov sa mnohí americkí lídri vrátane všetkých troch vtedajších prezidentov domnievali, že krajina je príliš hlboko zapletená do snahy o zmenu usporiadania spoločností na Blízkom východe. Obnovu americkej priemyselnej základne a konfrontáciu s vzostupom Číny pociťovali ako naliehavejšie problémy. Amerika však opäť bojuje vo vojne o zmenu usporiadania spoločnosti na širšom Blízkom východe. Lež podobne ako v Iraku, Afganistane a Líbyi sa zdá byť nepravdepodobné, že by táto vojna dopadla presne tak, ako dúfajú jej zástancovia.
Prečo sa to stále deje?
Obálka brožúry zo začiatku 20. storočia zobrazuje erby britských kolónií. Zdroj: Wellcome Library, London
Pozrime sa do minulosti, aby sme pochopili súčasnosť: na jedinú krajinu v modernej histórii, ktorej celosvetový dosah sa vyrovnal dosahu Spojených štátov. Británia bola na prelome 20. storočia jedinou svetovou superveľmocou. Podiel Britského impéria na globálnom hrubom domácom produkte v roku 1870 bol zhruba 25 percent – približne rovnaký ako podiel Spojených štátov dnes – a Londýn bol finančným centrom sveta. Británia zmarila Napoleonovu snahu ovládnuť európsky kontinent a počas Krymskej vojny snahu Ruska expandovať do juhovýchodnej Európy. Predsedala rozsiahlej ríši a určovala agendu medzinárodného života, podobne ako to robí Washington dnes.
V priebehu týchto desaťročí, zhruba od 80-tych rokov 19. storočia do 20-tych rokov 20. storočia, Británia reagovala na nestabilitu, zlé režimy a mocenské vákuá po celej Ázii a Afrike. Vyslala vojská a zaviedla kontrolu na miestach ako Sudán a Somálsko, Irak a Jordánsko. Všetky tieto misie sa v tom čase zdali byť opodstatnené, lež mali za následok, že Londýn rozptyľovali nekonečné série lokálnych kríz v okrajových častiach sveta, často za vysokú cenu. Potlačenie irackého povstania v roku 1920 si vyžiadalo viac ako 100 tisíc britských a indických vojakov a desiatky miliónov libier; v čase, keď odhadovaný celkový rozpočet na vzdelávanie v Británii bol zhruba rovnaký ako náklady na tento iracký „výlet“ (excursion).
Zatiaľ čo britskí lídri vášnivo diskutovali o svojej stratégii v Mezopotámii, zásadne zanedbávali skutočné ekonomické a technologické výzvy, ktorým čelili. Keď Británia bojovala s kmeňmi na Blízkom východe, v Afrike a pozdĺž Atlantiku, USA potichu budovali najvyspelejšiu priemyselnú ekonomiku, akú kedy svet videl. V Európe Nemecko, porazené v prvej svetovej vojne, postupne obnovovalo svoj priemysel a vysoko mechanizovanú vojenskú mašinériu. Britániu, rozptyľovanú chaotickou perifériou, systematicky prekonávali v jadre. Výsledkom bolo postupné zrútenie Británie v role vedúcej svetovej mocnosti.
Amerika dnes podlieha niekoľkým spomedzi rovnakých imperiálnych pokušení. Reaguje na skutočné krízy na Blízkom východe. Svoju reakciu chápe ako logickú v politickom, vojenskom a morálnom rámci. Lenže veľká stratégia nevyhnutne znamená uprednostňovanie obmedzených zdrojov. USA nevlastnia nekonečný politický kapitál, dostatok energie, vojenskú kapacitu ani ekonomickú odolnosť. Každý letecký útok na Teherán, každá protidronová strela vystrelená nad Perzským zálivom a každá hodina, ktorú administratívni úradníci strávia debatou o nuansách iránskeho politického nástupníctva, predstavuje energiu odklonenú od ozajstných tektonických výziev určujúcich 21. storočie.
Prvoradá a nezastupiteľná úloha USA spočíva v tom, aby ukotvila globálny systém proti revizionistickým ambíciám Pekingu a Moskvy. Čína sa neutápa v bahnách Blízkeho východu; neúnavne investuje do umelej inteligencie, kvantových výpočtov, solárnej a veternej energie, batérií a robotov; ide o technológie, ktoré určia rovnováhu globálnej moci. Rusko je naďalej odhodlané narúšať európsku bezpečnosť a podkopávať západné demokracie prostredníctvom hybridnej politicko-vojensky vedenej vojny, ktorú je ťažké odhaliť a ešte ťažšie poraziť. Zatiaľ čo Moskva a Peking spochybňujú základnú architektúru amerického svetového poriadku, Washington sa opäť pripravuje vynakladať krv a peniaze na policajný dozor na Blízkom východe a snahu vybrať lídrov v jednej z jeho krajín.
História naznačuje, že veľmoci často podľahnú lákadlu „malých vojen“ práve preto, že ponúkajú ilúziu rýchlych politických a morálnych víťazstiev. Tieto taktické úspechy sa, žiaľ, zriedkakedy premietnu do strategických ziskov a častejšie slúžia ako prvý krok k dlhodobému vyčerpaniu.
Aj keby intervencia v Iráne uspela, vyžadovalo by si to, aby sa Amerika hlboko zaangažovala do osudu tejto krajiny. Ide naozaj o tú oblasť, kde by Amerika v nasledujúcom desaťročí najlepšie vynaložila svoj čas a energiu? Poučenie z roly Británie je jasné: Veľmoci zvyčajne nepadajú preto, že ich dobyjú zahraničné armády. Padajú preto, že sa príliš rozširujú na periférii a zanedbávajú jadro.
Zdroj: https://www.washingtonpost.com/opinions/2026/03/13/britain-empire-trump-iran-decline/?fbclid=IwY2xjawQifMhleHRuA March 13, 2026
©The Washington Post
Preložil Ladislav Hohoš.
Poznámka prekladateľa:
V texte cítiť nostalgiu presvedčeného liberála po anglosaskom impériu.
