V Astane, hlavnom meste Kazachstanu, sa 28. novembra 2024 konal veľmi dôležitý summit Rady kolektívnej bezpečnosti Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB – Организация Договора о коллективной безопасности)[1].
Tentoraz bez Arménska
Na summit do Astany prišli prezident Bieloruska Aleksander Lukašenko, prezident Kirgizska Sadyr Žaparov, prezident Ruskej federácie Vladimir Putin a prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon. Účastníkom bol, samozrejme, aj hostiteľ – prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev.[2]
Na summite prijali Deklaráciu Rady OZKB, Cieľový program OZKB na posilnenie štátnej hranice medzi Tadžikistanom a Afganistanom.
Spoločná fotografia hláv štátov OZKB (bez zástupcov Arménska. Zľava: A. Lukašenko, S. Žaparov, K.-Ž. Tokajev, V. Putin a E. Rachmon.
Prijali aj Vyhlásenie v súvislosti s 80. výročím víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.[3]
Pre poriadok si pripomeňme, že v roku 2025 bude OKZB predsedať Kirgizsko, kde by sa mal aj konať budúci summit na najvyššej úrovni.
Hoci na family foto vidno aj vlajku Arménska, to sa summitu nezúčastnilo. Žiaľ, Jerevan nemá v rámci svojho urazeneckého správania pravdu, ale to v tejto chvíli nie je dôležité.
Štátna návšteva V. Putina
Pred summitom, resp. počas neho sa uskutočnili bilaterálne stretnutia v rôznom formáte, teraz sa však budeme venovať iba oficiálnej (štátnej) návšteve Kazachstanu prezidenta Ruskej federácie V. Putina pred summitom.
Prezidenti K.-Ž. Tokajev a V. Putin po rokovaní prijali Spoločné vyhlásenie k upevneniu strategického partnerstva v podmienkach nového globálneho poriadku.[4]
Zverejnený dokument má tri časti: politika, ekonomika a kultúra a potvrdzuje, že Kazachstan a Ruská federácia (a vice versa) budú koordinovať svoje pozície na medzinárodnom poli a v bezpečnostnej sfére (má sa na mysli OZKB, ŠNS, ŠOS, EEÚ…, ale napr. o koordinácii v OBSE či OSN sa nehovorilo – asi im neveria). Reč je o zlepšení efektivity mechanizmu spolupráce vo všetkých týchto formátoch.
Ďalej boli prijaté nasledujúce bilaterálne dokumenty[5]:
- Program medziregionálnej a prihraničnej spolupráce medzi vládami RF a KZ na roky 2024 – 2028;
- Plán podujatí realizácie Programu medziregionálnej a prihraničnej spolupráce medzi vládami RF a KZ na roky 2024 – 2028;
- Dohoda medzi vládami KZ a RF o koordinácii v sfére rozvoja železničnej dopravy a infraštruktúry, cestnej dopravy a budovania dopravných prechodov cez štátnu hranicu KZ a RF;
- Dohoda medzi vládami KZ a RF o pravidlách a spôsobe generálnej rekonštrukcie automobilového mostu cez rieku Talovaja medzi pohraničnými priechodmi Syrym (KZ) a Maštakovo (RF);
- Dohoda medzi Ministerstvom dopravy KZ a Ministerstvom dopravy RF o vzájomnom uznávaní diplomov pre námorné posádky;
- Dohoda medzi vládami KZ a RF o spolupráci v oblasti medicíny a ochrany zdravia občanov;
- Dohoda medzi vládami KZ a RF o spolupráci v oblasti turizmu;
- Dohoda medzi vládami KZ a RF o fungovaní pobočky Čeľabinskej štátnej univerzity (RF) v meste Kostanaj (KZ);
- Protokol o obnovení platnosti Dohody medzi vládami KZ a RF o obchodnoekonomickej spolupráci v oblasti dodávok ropy, ropných produktov do Kazachstan zo dňa 9. 12. 2010 s nasledujúcimi zmenami.
- Dohoda medzi Ministerstvom vnútra KZ a Vyšetrovacím výborom RF o spolupráci;
- Dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom spravodlivosti KZ a Ministerstvom spravodlivosti RF;
- Memorandum o vzájomnom pochopení medzi Ministerstvom spravodlivosti KZ a Ministerstvom spravodlivosti RF o spolupráci v oblasti právnej regulácie činnosti nekomerčných organizácií;
- Program spolupráce medzi Ministerstvom spravodlivosti KZ a Ministerstvom spravodlivosti RF na roky 2025 – 2026;
- Memorandum o spolupráci v oblasti výstavby a komunálneho hospodárstva medzi Ministerstvom priemyslu a výstavby KZ a Ministerstvom stavebníctva a komunálneho hospodárstva RF;
- Zmluva o strategickom partnerstve medzi a.s. Kazašské železničné dráhy (Қазақстан темір жолы) a Ruskými železnicami a.s. (Российские железные дороги);
- Zmluva o realizácii projektu medzi a.s. Kazašské železničné dráhy (Қазақстан темір жолы) a Xi’an Free Trade Port Construction and Operation Co., Ltd и АО „Славтранс-Сервис“;
- Memorandum o budúcej spolupráci medzi a.s. Kazašské železničné dráhy (Қазақстан темір жолы) a spoločnosťou FinInvest (ООО ФинИнвест);
- Dohoda o spolupráci pri využívaní efektívnych technológií pri znižovaní emisného zaťaženia z blokov č. 3 a 4 Ekibastuzkej tepelnej elektrárne (KZ) medzi a.s. Samruk-Energo a ORGRES s.r.o.
Zásadný krok k zmene energetickej geopolitiky v Eurázii a Ázii
V záverečnej tlačovej konferencii prezident RF V. Putin definoval, o čom sa v Astane hovorilo, no mnohé tam nebolo dopovedané.[6]
Ide najmä o otázku, resp. tému energetiky. V Kazachstane sa úspešne realizuje výstavba troch tepelných elektrárni s výraznou účasťou ruských investorov a dodávateľov technológii (hodnota biznisu cca 3 mld. $.), modernizácie plynovodu Stredná Ázia – Centrum, ktorý už teraz umožňuje dodávky plynu do Číny, ale aj Indie a Pakistanu.
Atóm, a ešte raz atóm.
Lenže osobitú pozornosť (t.j. to, čo nebolo na povrchu vidieť), venovali prezidenti téme jadrovej energetiky, resp. pripravovanej výstavbe jadrovej elektrárne v Kazachstane a participácie Kazachstanu na svetovej jadrovej energetike.
Tu treba pripomenúť, že v Kazachstane (podľa rôznych odhadov) je od 12 do 16 % svetových zásob uránu (ale bez technológie jeho spracovateľského zušľachtenia) a že pred pár týždňami v referende bolo rozhodnuté, že Kazachstan bude stavať vlastnú jadrovú elektráreň.[7]
Experti na jadrovú energetiku sa zatiaľ unisono zhodujú v tom, že práve spolupráca Kazachstanu a Ruskej federácie pri výstavbe tejto jadrovej elektrárne, pri dodávkach technológií (a následného vytvorenia celej siete technologických väzieb) prinesie Kazachstanu energetickú stabilitu a aj politickú stabilitu (nezabúdajme, že len vďaka zásahu OZKB – výsadkárov RF – sa v Kazachstane v roku 2022 nepodarila plánovaná farebná revolúcia).[8] Samozrejme, že existujú aj oponentné postoje, podľa ktorých spolupráca s Ruskom v oblasti jadrovej energetiky je základom dláždenia cesty Kazachstanu k politickej, ekonomickej a energetickej závislosti od Ruska.
Tu treba akcentovať, že prípadná výstavba, dostavba a spustenie do prevádzky Balchašskej jadrovej elektrárne nielen zabezpečí dostatok elektrickej energie (v budúcnosti) pre Kazachstan, ale stane sa kľúčovým bodom integrácie energetických sietí Kazachstanu so sieťami v Altajskom kraji, uralskej siete a tiež západosibírskeho energetického systému. Navyše prepojí siete Kirgizska a Uzbekistanu, ktoré sú spojené so sieťami Tadžikistanu. Inak povedané, zmení sa elektro-geopolitické počasie v Strednej Ázii.
Aby sa upokojili emócie okolo dodávateľa jadrovej elektrárne v Kazachstane, prezident K.-Ž. Tokajev sľúbil, že výstavbou bude poverené „.. .medzinárodné konzorcium…“
Presakujú informácie, že koordinátorom vytvorenia tohto konzorcia by mal byť práve ruský Rosatom. Asi v podobnej schéme, ako je realizovaná jadrová elektráreň v Turecku – ide o projekt Akkuyu Nükleer Güç Santrali[9], ktorý funguje podľa schémy Build-Own-Operate. Finálne rozhodnutie Astana ešte neurobila, ale aj o tom rokoval V. Putin so svojím kazašským partnerom.
Skeptický optimizmus
K zatiaľ utajovaným záverom z rokovaní prezidentov je potrebné pristupovať s optimizmom a súčasne s mierou skepticizmu. Aj preto, že sú utajované.
Rosatom nie je zaťažený žiadnymi sankciami zo strany Bruselu, teda pre Astanu to minimalizuje nebezpečenstvo spätnej reakcie a plusom Rosatomu je aj geografická blízkosť. Navyše je tu úspešná spolupráca pri budovaná tepelných elektrární.
Reakcia Spojených štátov, ktoré sa snažia zosilniť už aj tak robustné sankcie na ruský jadrový komplex môžu proces zneprehľadniť, ale nie anulovať. Moskva totiž potvrdila svoje investičné záväzky a ak chce Astana dosiahnuť cieľ – 150 mld. $ investícií do kazašskej ekonomiky do roku 2026, bez Moskvy sa nezaobíde.
Navyše Rosatom požiadal aj o práva na ťažbu a spracovanie kazašského uránu, čím by sa technologický okruh zlacnil. No a to je to, kde neuspel francúzsky prezident ani pri návšteve v Astane (1. november 2023) a ani pri štátnej návšteve K.-Ž. Tokajeva v Paríži (4. – 5. november 2024).
Hra symbolov
A ešte niečo. Diplomacia je o. i. komplex symbolov.
Symbolicky na letisku v Astane vítal prezidenta Ruskej federácie V. Putina so všetkými protokolárnymi poctami osobne prezident Kazachstanu K.-Ž. Tokajev.
A v rámci OZKB bolo prijaté spomínané Vyhlásenie v súvislosti s 80. výročím víťazstva Sovietskeho zväzu vo Veľkej vlasteneckej vojne. Takže je tu predpoklad, že oslavy budú hutné a nikto, kto si váži svoju minulosť by ich nemal ignorovať!
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
Foto: www.akorda.kz
[1] Pozri: Организация Договора о коллективной безопасности
[2] Ďalej boli účastníkmi: Sergej Lebedev, GT Spoločenstva nezávislých štátov a GT Šanghajskej organizácie spolupráce Zhang Ming.
[3] https://www.nur.kz/politics/universe/2193876-tokaev-vystupil-na-zasedanii-soveta-kollektivnoy-bezopasnosti-odkb/
[4] Text pozri: Совместное заявление Президента Республики Казахстан и Президента Российской Федерации об углублении стратегического партнерства в условиях нового глобального порядка — Официальный сайт Президента Республики Казахстан
[5] Документы, подписанные в ходе государственного визита в Казахстан • Президент России
[6] Pozri:«Орешник», Трамп, Украина и курс рубля — Путин на пресс-конференции | Астана 28.11.2024 FULL
[7] Pozri: Referendum o mierovom atóme – Noveslovo
[8] Podrobnejšie pozri: Kazašský kantar – spomienky na rok 2022 – Noveslovo
[9] Pozri: Атомная электростанция Аккую – Википедия
