Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Prezident USA Donald Trump, keď sa mu nepodarilo uchmatnúť rozhodujúce víťazstvo nad Iránom, čelí pred novembrovými voľbami v polovici volebného obdobia zhoršujúcim sa makroekonomickým podmienkam. Keďže má obmedzené možnosti, musí si vybrať medzi zbožným želaním a vysoko rizikovou opätovnou eskaláciou nepriateľských akcií.
Po poprave hláv iránskeho režimu a 40-dňovom bombardovaní pozícií jednotiek islamských revolučných gárd sa Trumpovej administratíve nepodarilo zabezpečiť kapituláciu a ponechala Iránu kontrolu nad Hormuzským prielivom. Keďže Irán útočí na kritickú infraštruktúru v arabských štátoch Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a ohrozuje lodnú dopravu, Spojené štáty sa vrátili k režimu TACO („Trump Always Chickens Out“*) a súhlasili s prímerím. A teraz rastúca inflácia a spomaľujúca sa hospodárska aktivita naznačujú nával stagflácie – práve včas, aby nahnevali voličov pred voľbami do amerického Kongresu.
Čo sa teda stane ďalej? Existujú štyri možné scenáre.
Po prvé, súčasné prímerie by mohlo viesť k úspešným rokovaniam o ukončení vojenských nepriateľských akcií a opätovnému otvoreniu Hormuzského prielivu. USA tu majú určité páky, pretože ich blokáda všetkej námornej dopravy do a z iránskych prístavov zvyšuje finančný tlak na režim. Trump pravdepodobne dúfa, že umiernenejšia frakcia – snáď vedená predsedom parlamentu Mohammad-Bagher Ghalibafom – dokáže presvedčiť zástancov tvrdej línie, že kompromis v jadrovej otázke prinesie zmiernenie sankcií aj obnovenie príjmov z lodnej dopravy cez prieliv.
Tento scenár však nie je veľmi pravdepodobný, pretože režim dokáže znášať ekonomické problémy oveľa dlhšie ako Trump (vzhľadom na blížiace sa voľby v polovici volebného obdobia). Navyše, obe strany zostávajú v mnohých otázkach vzdialené od seba, nielen v jadrových ambíciách Iránu. USA namietajú proti iránskym programom balistických rakiet a dronov, jeho podpore radikálnych islamistických skupín na Blízkom východe, proti mýtu, ktoré chce Irán zaviesť na dopravu v Hormuzskom prielive a ďalším záležitostiam. Urovnanie čo i len jednej z týchto otázok by si vyžadovalo dlhé a komplikované rozhovory vedené serióznymi a skúsenými vyjednávačmi.
Uvedené reflektuje druhý scenár. Prímerie pokračuje, ale rokovania sa natiahnu ešte o niekoľko mesiacov, zatiaľ čo prieliv zostáva blokovaný. Takto to v podstate vyzerá dnes a nie je to ani zďaleka ideálne. Status quo spôsobuje svetovej ekonomike značné ekonomické a finančné škody, pričom ceny ropy a energií rastú a dokonca prekročili svoj vrchol počas 40 dní kinetickej vojny**.
Globálny rast za takýchto podmienok bude klesať a inflácia porastie. Keďže je však tento druhý scenár vo svojej podstate nestabilný, nemôže trvať dlhšie ako dva alebo tri mesiace. Musí ustúpiť buď prvému scenáru (jedna strana žmurkne a preukáže ochotu urobiť dostatočný kompromis, aby znovu otvorila prieliv a zabezpečila trvalejšie prímerie) alebo eskalácii konfliktu. Vojenské šarvátky v Perzskom zálive tento týždeň názorne demonštrujú krehkosť akéhokoľvek prímeria bez dohody.
Podľa tretieho scenára by USA a Izrael eskalovali napätie využitím všetkých vojenských, ekonomických a iných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, aby vynútili kapituláciu alebo kolaps režimu. V prípade kapitulácie by režim musel akceptovať úplné zastavenie obohacovania uránu a bezpodmienečne znovu otvoriť prieliv. Toto by bol najlepší výsledok pre USA, Európu, Áziu (vrátane Číny) a zvyšok sveta.
Rizikom samozrejme je, že iránsky režim takúto eskaláciu prežije. Vo štvrtom scenári by použil svoje zostávajúce balistické rakety, drony a námorné sily na spôsobenie značného trvalého poškodenia ešte väčšieho počtu energetických zariadení v Perzskom zálive, pričom by si udržal kontrolu nad prielivom. Ak by sa to stalo, ceny ropy by sa prudko zvýšili až k 200 dolárom za barel alebo by dokonca presiahli túto hranicu; boli by sme svedkami stagflácie v štýle 70-tych rokov, globálnej recesie a medvedieho trhu s akciami***.
Eskalácia by určite mohla prinútiť obe strany nájsť dohodnuté riešenie, pričom druhý scenár (status quo) by musel prejsť cez tretí alebo štvrtý scenár, kým by došlo k prvému scenáru. Je to však málo pravdepodobné, lebo by sme sa vrátili k rokovaniam o prímerí, pričom by sme videli, že to takmer nefunguje. Eskalácia by sa teda mohla vymknúť spod kontroly namiesto toho, aby viedla k návratu k dohodnutému prímeriu.
Hoci Trump dúfa v prvý scenár, ide pravdepodobne len o zbožné prianie. Sú to radikáli a zástancovia tvrdej línie v Teheráne, ktorí majú navrch. Už preukázali svoju ochotu a schopnosť odolať ekonomickej bolesti blokády a túto jeseň nebudú čeliť voličom.
Pokiaľ ide o dlhodobé ekonomické a trhové dôsledky, tretí scenár je ideálny, pretože by znamenal trvalé znovuotvorenie prielivu. Druhým najlepším scenárom by bol prvý; ale znamenalo by to, že Irán by mohol prieliv uzavrieť kedykoľvek, keď by ho USA alebo Izrael ohrozili. Táto možnosť by trvalo zvýšila cenu ropy o 15 – 20 % v porovnaní s predvojnovou úrovňou. Súčasná situácia (druhý scenár) je však horšia, pretože každý mesiac, v ktorom prímerie nevedie k dohode, bude tlačiť globálny rast nižšie a infláciu vyššie. Jediným horším výsledkom je štvrtý scenár.
Vzhľadom na horeuvedené závažné riziká je namieste otázka, prečo globálne trhy – počnúc americkými a ázijskými akciami – nedávno dosiahli nové maximá. Vidím dva dôvody. Po prvé, investori očakávajú, že prímerie sa čoskoro nejako stane trvalým, čo znamená oveľa nižšie ceny ropy. Po druhé, zdá sa, že existuje predpoklad, že pozitívne vplyvy z boomu umelej inteligencie a dátových centier zostanú oveľa silnejšie ako protivietor z vojny.
Pokiaľ tomu však veríte, mohlo by vás čakať kruté prebudenie. Trhy nielenže počítajú s vyššou pravdepodobnosťou trvalého prímeria (viac ako 75 %), ako je reálne, ale aj to, že ak by sme nakoniec skončili s eskaláciou, viedlo by to k ešte väčšej ekonomickej a trhovej volatilite a rizikám poklesu aj v najlepšom scenári. Hoci eskalácia, ktorá povedie ku kapitulácii režimu, je pravdepodobnejšia ako tá, ktorá by viedla k stagflácii v štýle 70.-tych rokov, trhy stále budú podceňovať riziko bolesti v medziobdobí. Každého na nesprávnej strane obchodu by nezabolelo o nič menej, keby bolesť trvala skôr mesiace a nie roky alebo desaťročia.
* TACO Trump sa vždy uhne, fráza používaná novinármi v západných médiách
** kinetic war vojna vedená tradičnými prostriedkami fyzického ničenia
*** a bear market of equities obdobie, v ktorom ceny akcií klesajú o 20 % alebo viac z nedávnych maxím; tieto poklesy trhu sa vyznačujú rozsiahlym výpredajom, zníženými ziskami spoločností a zvýšenou volatilitou, ktorá zvyčajne trvá od niekoľkých týždňov do viac ako roka.
Zdroj:
https://www.project-syndicate.org/commentary/iran-war-scenarios-and-economic-market-implications-by-nouriel-roubini-2026-05 May 5, 2026
© Project Syndicate
Preložil Ladislav Hohoš.
