Podľa toho, ako sa mnohí občania, predovšetkým však politici správajú, viacerí nevedia, odkiaľ sme prišli, ani kam kráčame. Nevieme sa zhodnúť ani na tom, či oslavovať SNP a oslobodenie Československa, alebo len cirkevné sviatky. Spochybňujeme úlohu Červenej armády v boji za našu slobodu a dokonca i atentát na premiéra Roberta Fica. Politický a ekonomický prevrat v Novembri 89 stále voláme nežnou revolúciou a už vôbec nevieme, kam patríme. Jedni vyhlasujú, že na Západ, iní vraj na Východ. Pravda je ako vždy asi niekde v strede, veď Slovensko jednoznačne patrí do strednej Európy. Mali by sme ťažiť z tohto postavenia a neklaňať sa Západu, ktorý je v stále hlbšej ekonomickej a morálnej kríze, ani Východu, ktorý stále hľadá svoje miesto na výslní.
Spoločnosť je polarizovaná a rozdelená na dva antagonistické tábory. Základným znakom súčasnosti je vulgarizácia politiky, jej primitivizácia a bezhodnotovosť. V čase keď som pôsobil v parlamente /1998 až 2002/, bola Národná rada miestom názorových, často ostrých súbojov, nie však bezduchých škriepok, vulgarizmov a osobných urážok. Rešpektovali to takmer všetci a to i takí politici, ako bol Vladimír Mečiar a dokonca i kontroverzný Ján Slota. Dnes je parlament zložený popri menšine odborníkov a politikov so štátnickým myslením z populistov, pouličných a kaviarenských pozberancov, krikľúňov, bezduchých bojovníkov proti všetkému a všetkým. Nájdete ich najmä v hnutí Slovensko, či presnejšie OĽaNO, v SaS, u Demokratov, PS, SNS a sčasti i v KDH, Smere SSD a Hlase SD. To však dnes nik nevyrieši, vyriešia to len občania vo voľbách, pravda, len možno a ak sa budú správať zodpovedne voči budúcnosti Slovenska.
Dnes sme svedkami prudkej až extrémnej radikalizácie vo výrokoch opozičných lídrov na adresu koalície, osobitne Smeru SSD. Svedčí to nielen o ich frustrácii, ale až zúfalstve a neschopnosti meniť spoločnosť podľa predstáv progresívcov, liberálov a konzervatívcov. Od vzniku Slovenskej republiky sme tu mali rôznych štátnikov, ako bol Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda či štvornásobný premiér Robert Fico. Mohli a máme na nich rôzne názory, ale takú biedu súčasných politikov, dokonca lídrov strán, sme tu nikdy za viac ako 32 rokov od vzniku SR nemali. Preto je Slovensko na tom tak, ako je.
Zrazu chcú spájať – Čaputová i PS, ale v mene čoho a koho?
Spájať a budovať súdržnosť chce bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá po Igorovi Matovičovi najviac a najvýraznejšie prispela práve k rozdeľovaniu a polarizácii Slovenska. Stalo sa tak po jej jednostrannej podpore progresívcov a liberálov vo vládach Matoviča a Hegera, ktorá vyvrcholila vymenovaním úradníckej vlády na čele s Ľudovítom Ódorom. Podporovala nezákonnosti, útoky na vtedajších opozičných politikov, obmedzovanie demokracie a slobody občanov. Po nástupe Ficovej vlády odmietala akceptovať jej návrhy, podceňovala bežných ľudí a rozdeľovala ich na tých slušných a tých „iných“. Nezniesla iný ako progresívny názor, a to najmä na očkovanie proti Covidu 19, keď podľa nej „očkovanie je sloboda“, pričom počas Covidu došlo k viac ako 21 tisícom odvrátiteľných úmrtí a zdravotné následky po vakcinácii majú dodnes desaťtisíce ľudí, nielen staršej, ale i mladej a strednej generácie. V závere jej funkčného obdobia presadzovala humanitárnu, ale najmä vojenskú podporu Ukrajiny a stála na strane rusofóbov. O jej apolitickosti, nadstraníckosti či nestrannosti sa nedá ani len hovoriť.
Zrazu sama Zuzana Čaputová odmieta svoju účasť vo funkciách i v politike ako takej. Ťažko jej však veriť, keď už teraz jasne podporuje progresívne témy i stranu PS, a zároveň chce spájať spoločnosť. Skôr to vyzerá tak, že bude prilievať olej do ohňa a zjednocovanie spoločnosti v jej podaní sa podobá na podpaľača, ktorý hasí oheň, čo sám založil.
Zuzana Čaputová chce spájať to, čo ona, šimečkovci, matovičovci, gröhlingovci a naďovci rozdeľujú. Otázka je, akú spoločnosť chce zjednocovať, či celú, alebo len tú jej progresívnu.
Pokiaľ ide o spájanie spoločnosti na spôsob Čaputovej, možno súhlasiť s Eduardom Chmelárom, ktorý si myslí, že „spoločnosť môže zjednotiť iba silná myšlienka a nie kult osobnosti“, ktorý pripomína práve Zuzana Čaputová.
PS tiež hovorí o spájaní, pravda, len opozičných strán
Nuž neviem, ako chce PS spájať zásadne hodnotovo a politicky rozdielne až protikladné politické strany. Chce naivne spájať progresívcov a liberálov z PS a SaS s kresťanmi v KDH. Zároveň tých všetkých s nevypočítateľným, až psychopatickým hnutím Slovensko /v skutočnosti stále OĽaNOm/ a deštruktívnymi bojovníkmi z radov Demokratov.
KDH chce spolu s koalíciou vedenou Smerom SSD schváliť novelu Ústavy s dvomi pohlaviami a kresťanskými prvkami v nej, proti čomu sú okrem časti Slovenského OľaNO, všetky opozičné strany. Podobne SaS sa snaží svojou zaslepenosťou a servilnosťou voči Západu zakotviť do Ústavy naše členstvo v EÚ a NATO, ktorých sme riadnymi členmi.
Nebezpečnejší sú však Demokrati na čele s trojicou arogantných a nevyzretých politikov, ako sú Naď, Galko a Šeliga, presadzujúci „hlbokú orbu“, inak povedané zatváranie politických oponentov a ľudí s iným názorom i obmedzovanie slobody občanov. Hlbokú orbu zdôvodňujú naďovci vysporiadaním sa s mafiánmi a korupčníkmi, čo sa i v súčasnosti deje. Ich pravým cieľom je stíhanie tých, čo majú iný názor ako oni na vojnu na Ukrajine, na bezprecedentné zbrojenie a likvidáciu sociálneho charakteru štátu. Demokratom nejde o spravodlivosť, ale o honbu na čarodejnice, na vlastencov, rusofilov a bojovníkov za mier. Čo chcú preorávať, ak nie „prúsery“ a kauzy Matovičovej a Hegerovej vlády, ktorej viacerí z nich boli súčasťou. Chcú preorávať, skryť pod čiernu zem to, čo zasiali? Títo pusipajtáši si neuvedomujú, že „hlboká orba“ je aj zaorávanie hnoja do pôdy, a to sa môže týkať, obrazne povedané, práve ich hnoja a aktérov poškodzovania Slovenska i jeho občanov v rokoch 2020 až 2023.
Spájanie pravice s vysokou pravdepodobnosťou skončí rovnako ako vždy doteraz, fiaskom, neúspechom a vzájomným obviňovaním. Možno predpokladať, že si budú „kradnúť“ voličov v rámci opozície a tým možno niektoré zo strán ako Demokrati, SaS, či KDH sa do parlamentu vôbec nedostanú, čím PS nebude ani v prípade víťazstva vo voľbách schopná zostaviť vládu. Ak by sa tak zázrakom stalo, je pravdepodobné, že takáto vláda vďaka Matovičovi a SaS rýchlo skončí.
Veľký tresk PS, či skôr spľasnutý balónik
Politické strany sa nevedia na ničom zhodnúť. Po nepodarenom pokuse SaS o vytvorenie akéhosi budúceho vládneho programu prichádza teraz PS s „Veľkým treskom“. Tento tresk je len akýmsi búchaním na prázdny, bezobsažný hrniec. Tresk, rovnako ako žiadne opozičné a, žiaľ, ani koaličné strany nehovorí nič o vízii Slovenska, len sa snaží zaplátať diery, ktoré predchádzajúce vlády za tri roky spôsobili.
Slovenskej ekonomike sa nedarí, čo je známy fakt a viac či menej sú známe aj príčiny tohto stavu. Opozičná strana PS preto prichádza s vlastným plánom „záchrany“ ekonomiky, ktorý nazvala Tresk, či inak Totálny reštart ekonomiky Slovenska. Ak by sme to brali vážne, tak by sme museli čakať na zázrak.
Nemá význam sa týmto „treskom“ vážnejšie zaoberať, keďže pre zlepšenie stavu spoločnosti a osobitne ekonomiky nič podstatné neprináša. Jeho hlavnou časťou je slovo zrušenie – zrušenie transakčnej dane, 13. dôchodkov, obmedzenie sociálnych dávok a energetickej pomoci občanom. Rovnako má ísť o zrušenie novely Trestného zákona, znovu ustanovenie špeciálnej prokuratúry. Ďalším zaklínadlom sú reformy, pravda, bez ich konkretizácie a načasovania.
Cieľom PS je „dosiahnuť na Slovensku kvalitu života porovnateľnú s najvyspelejšími krajinami EÚ“. Aké vznešené, no skôr ako reálny cieľ to pripomína Mečiarove Švajčiarsko, Dzurindove dvojnásobné platy či Matovičove atómovky. O odbornej úrovni Tresku svedčí i výrok Ľudovíta Ódora: „Keď štát minie o polovicu menej na 13. dôchodok, viac zostane pracujúcim.“
Ide o bezzubý, nič zásadnejšie neprinášajúci „tresk“, skôr pripomínajúci tichučké poklepanie na mysle voličov. Tresk len proklamuje k ničomu nevedúce všeobecné frázy. Bez uvedenia konkrétnych čísiel ide o populistické návrhy ako: „nižšie dane a odvody z práce, podporu malého a stredného podnikania, zrušenie transakčnej dane, lepší prístup ku kapitálu pre slovenské firmy a aktiváciu európskych fondov, digitalizáciu po vzore Ukrajiny. Chce priniesť expertízu, analytické myslenie a moderné riešenia do verejnej správy, podnikania aj bežného života, či modernizáciu ľudských zdrojov v službách štátu. PS hovorí o „modernom školstve, funkčnom štáte, odolnom trhu práce, stabilných verejných financiách a spravodlivých daniach“. To všetko mi pripomína skôr ciele Smeru SSD ako program PS.
Nuž, a aby toho nebolo málo, tak PS sa odvoláva na „reformy, ktoré však podľa nich prinesú ovocie neskôr“, inak povedané, nesľubuje ich naplnenie za ich prípadnej budúcej vlády.
Pre ilustráciu uvádzam z desiatich odporúčaní len niektoré so špeciálnymi názvami a neformálnou poznámkou o čo ide:
-Byro KAT /vytvorenie nového úradu na znižovanie byrokracie, a zároveň v protiklade s tým vytvorenie novej univerzity či vytvorenie centier excelentnosti v digitalizácii/, -Automotive deal /podpora automobiliek/, -Star-up škálovanie /podpora start-upov/, -Dual usec technology /vo financovaní obrany využiť duálne projekty/.
Ako vidieť svet nám môže závidieť „expertov“ z PS a Slovensko sa stane pod ich vedením lídrom EÚ, či?
Na Veľký tresk PS zareagoval aj minister financií Ladislav Kamenický, ktorý uviedol: „Rozsiahly „ekonomický pamflet Poslušného Slovenska“ je iba mixom teoretických a všeobjímajúcich fráz o svetlých zajtrajškoch, avšak s jasnými odkazmi na rušenie 13. dôchodkov a sociálneho štátu na Slovensku.“
S týmto názorom sa nedá nič iné, len súhlasiť a dúfať, že PS spolu s SaS, Slovenskom, KDH a Demokratmi neprídu po najbližších voľbách k moci a nebudú ožobračovať národ.
Na záver si to zhrňme
Polarizácia spoločnosti ďalej pokračuje a dokonca sa prehlbuje. Všetko sa to snaží vyriešiť Zuzana Čaputová zjednocovaním spoločnosti. V politike iniciuje PS spájanie všetkých pravicových strán bez ladu a skladu a zároveň progresívci prichádzajú s bombastickým Veľkým treskom a totálnym reštartom našej ekonomiky. Budeme šťastnou krajinou, kde bude sveta žiť. Alebo je to len utopický sen progresívcov a liberálov?
Jedna odpoveď
Je dobře, že sa už objavuju takého články, naplněné rozvážným postojím. Názory bez zbytočného straníckeho optimizmu. Asi je potrebné veřejnosti, ale hlavně politikom vysvetľovať potřeby spoločnosti a nie politických strán.