Stručná analýza výsledkov krajinských volieb v meste Brémy

Erb mesta Brémy

Slobodné hanzovné mesto (Freie Hansestadt) Brémy sa nachádza na severozápade Nemecka,  neďaleko od Severného mora. Ide o jeden z troch nemeckých mestských štátov so štatútom spolkovej krajiny, ktorý je najmenšou nemeckou spolkovou krajinou.

Zvláštnosťou spolkovej krajiny – mestského štátu je, že pozostáva z dvoch miest – Brém a Bremerhavenu (niekedy sa označuje aj ako „dvojmestský štát Brémy“ či sloganom Dve mestá – jedna krajina). Obe mestá ležia na rieke Weser, ale sú od seba vzdialené vyše 50 km a oddeľuje ich územie Dolného Saska. Na ploche o niečo väčšej ako 480 km2 žije viac ako 680 000 ľudí (je to porovnateľné so Žilinským či Nitrianskym samosprávnym krajom), čo predstavuje menej ako 1 % obyvateľov Nemecka.

Vzhľadom na počet obyvateľov sa výsledkom brémskych volieb v Nemecku nemôže prikladať veľký význam. Okrem toho bola od druhej svetovej vojny v krajine takmer nepretržite vláda, vedená SPD (viackrát bola jednofarebná) a považuje sa za najľavicovejšiu zo starých spolkových krajín.

Stručne o dejinách mestského štátu Brémy

Z dejín mesta, ktoré sú tiež podmienené rozdrobenosťou Nemecka, vyberieme, že od roku 1260 bolo mesto Brémy súčasťou Hanzy (zväzku miest, ktoré vykonávali diaľkový obchod). Ich členstvo v spolku bolo viackrát ohrozené, keď ďalšie mestá mu vytýkali, že nezasahuje  dostatočne rázne proti pirátom. Počas napoleonských vojen patrili Brémy do územia anektovaného Francúzskom.

Hanzovné mesto Brémy

V rokoch 1815 až 1866 boli Brémy suverénnym štátom Nemeckej konfederácie a v 1866 až 1871 boli v Severonemeckej konfederácii a do roku 1918 v Nemeckej ríši. V januári a februári 1919 krátko existovala Brémska republika rád (sovietska republika), ktorá zanikla po vojenskom zásahu. Po ňom bola ustanovená dočasná vláda mestského štátu. V marci 1919 boli voľby do Národného zhromaždenia v Brémach a v roku 1920 bola prijatá nová krajinská ústava (Landesverfassung). Počas vlády nacistov slobodné hanzové mesto Brémy stratilo na základe zákona o obnove Ríše z 30. januára 1934 svoje suverénne práva. V druhej svetovej vojny boli Brémy najmä kvôli lodeniciam, leteckým závodom a rafinérii dlhodobo bombardované Veľkou Britániou a neskôr i USA. Nacistické vojská prestali klásť odpor po krátkych bojoch o Brémy s Britmi 27. apríla 1945.

Územie súčasného mestského štátu Brémy sa po vojne nachádzalo v americkej i britskej okupačnej zóne. Ako samostatná územno-správna jednotka (krajina) boli Brémy znovu konštituované začiatkom roku 1947.

Bremenhaven je dnes veľký námorný prístav, ktorý leží na pobreží Severného mora v ústí rieky Weser (určité obdobie sa nazýval aj Wesermünde, voľne preložené ústie Weseru) a prešiel viacerými administratívno-územnými zmenami. Bol založený kvôli narastajúcemu zanášaniu rieky Weser, čo sťažovalo plavbu veľkých lodí do prístavu v Brémach. Postavený bol na pozemku odkúpenom od Hannoverského kráľovstva v roku 1827. Prístav tam bol  vybudovaný už v roku 1830 a od roku 1847 z neho plávala prvá pravidelná linka parníka do USA. Význam mesta vzrastal a časom sa stalo dôležitým zámorským prístavom, ktorý patril aj medzi najväčšie strediská emigrácie do Ameriky. Poloha mesta mala aj vojenský (vojensko-námorný) význam, čo sa prejavilo najmä počas druhej svetovej vojny, keď tam bol vojenský prístav (Marinestützpunkt). Bremerhaven bol po mnohých britských náletoch, ktoré sa vystupňovali v septembri a októbri 1944, zničený. Jeho prístavné zariadenia však zostali v relatívne dobrom stave, lebo sa s nimi počítalo pre zásobovanie vojsk USA. V roku 1947 sa znovu stal súčasťou mestského štátu Brémy.

O ekonomike Brém

V ekonomike Brém má kľúčový význam činnosť prístavu, ktorý je kolosom, možno povedať, európskeho významu. Pre mesto (mestský štát) je dôležitý aj automobilový, lodiarsky, oceliarsky, elektronický a potravinársky priemysel, ktoré sa v posledných desaťročiach menili.

Medzinárodný význam majú Brémy v oblasti leteckého priemyslu a kozmických technológií. V posledných rokoch sa na univerzite rozvinul jeden z najväčších nemeckých technologických parkov Brémsky technologický park. Niekedy sa Brémy charakterizujú aj ako miesto služieb a high-tech.

Bremenhaven

Voľby v Brémach do roku 2019

K veľkej zmene v krajinských volebných výsledkoch došlo v máji 2019. Po prvýkrát od druhej svetovej vojny zvíťazila CDU (26,66 % hlasov, 24 kresiel). Do zastupiteľstva (Die Bremische Bürgerschaft so štatútom Landtagu, ktorý mal 84 poslancov) sa dostali ešte SPD (24,9 %, 23 kresiel), Zelení (17,4 %, 16 kresiel), Ľavica (11,3 %, 10 kresiel), AfD (6,1 %, 5 kresiel) a FDP (5,9 %, 5 kresiel). Jedno kreslo získal nezávislý (mimofrakčný) kandidát, ktorý bol členom pravicovopopulistickej strany Bürger in Wut. Volebná časť bola 64,1 %.

Vytvorená bola vláda SPD, Zelených a Ľavice. Bol to prvý vstup Ľavice do krajinskej vlády v starých spolkových krajinách. Predsedom Senátu a primátorom sa stal Andreas Bovenschulte (*1965) z SPD a predsedom zastupiteľstva Frank Imhoff (*1968) z CDU.

Vo všetkých krajinských voľbách v Brémach po druhej svetovej vojne bola víťazom SPD (niekoľkokrát mala aj nadpolovičnú väčšinu kresiel). V Landtagu boli zastúpení aj komunisti. V roku 1946 získali 11,5 %, v roku 1947 – 8,8 %, v roku 1951 – 6,4 % a v roku  1955 – 5,0 % hlasov. V roku 1956 bola Nemecká komunistická strana zakázaná. Po obnovení činnosti pod názvom Komunistická strana Nemecka získala v roku 1971 už iba 3,1 % a v roku 1975 2,1 %, čo však bolo pod kvórom. Po zjednotení Nemecka kandidovala neúspešne Strana demokratického socializmu v rokoch 1995, 1999 a 2003. O roku 2007 je v Landtagu zastúpená Ľavica, ktorá získala 8,4 % hlasov. V roku 2011 mala podporu 5,6 % a v roku 2015 získala 9,5 % hlasov.

Zelení sú v Landtagu zastúpení nepretržite od 1983. Tretia tradičná väčšia nemecká politická strana FDP sa do Landtagu viackrát nedostala. V Landtagu boli viackrát zastúpené aj strany, ktoré sa považujú za pravicovo radikálne (AfD – od roku 2015), či aj extrémistické (Socialistická ríšska strana v 50. rokoch a najmä Národnodemokratická strana (NPD) v roku 1968 s 8,8 % hlasov. V rokoch  1971 a 1975 neprekročila kvórum.

Výsledky volieb 14. mája 2023

Do Landtagu kandidovalo 16 strán. Je medzi nimi 5 väčších strán, ktoré sú zastúpené aj v iných krajinských parlamentoch. Chýbala však AfD, ktorá bola z volieb vylúčená, lebo konkurenčné skupiny v strane predložili dve volebné listiny a do stanoveného termínu sa nedokázali dohodnúť a pripraviť jednu kandidátku. Podľa prieskumov mala tesne zvíťaziť SPD pred CDU. Tretiu najväčšiu podporu mali Zelení a na štvrtom mieste bola Ľavica. FDP bola len tesne nad hranicou kvóra.

Brémy majú komplikovaný systém hlasovania, v ktorom sčítanie trvá dlho. Sťažuje ho aj predpokladaný veľký počet hlasov zaslaných poštou. Vo volebnú nedeľu volebná komisia uvádza len oficiálnu extrapoláciu pre informáciu občanov. Ako sa však v minulosti ukázalo, táto extrapolácia má spravidla blízko k predbežným konečným výsledkom, ktoré sa zverejňujú až niekoľko dní po voľbách.

Podľa medializovaných údajov získali SPD 29,8 (+ 4,9) %, CDU 25,7 (- 1,0) %, Zelení 11,9 (- 5,5) %, Ľavica 11,5 (- 0,2) %, BiW 9,5 (+ 7,1) % a FDP 5,2 (- 0,7) %. BiW profitovali z nepripustenia AfD k voľbám. Znamená to, že kreslá budú rozdelené nasledovne: SPD 28, CDU 24, Zelených 11, Ľavicu 10, BiW 9 a FDP 5 kresiel. V novom zastupiteľstve by malo mať 97 miest – o 13 viac ako v roku 2019.

Umožnilo by to pokračovanie červeno-zeleno-červenej koalície, čo sa pred voľbami považovalo za pravdepodobné. Možné sú však aj veľká koalícia a verzia súčasnej spolkovej koalície (SDP-Zelení-FDP), s ktorými sa však zatiaľ nepočíta. Doterajší primátor A.  Bovenschulte sa jednoznačne doteraz nevyjadril, či chce v pôsobení na tomto poste pokračovať.

Záver

Z hľadiska spolkovej politiky voľby v Brémach nemôžu zmeniť nič na pomere síl ani atmosfére v spoločnosti. V Spolkovej rade, ktorá sa označuje čoraz častejšie za hornú komoru nemeckého parlamentu, majú 3 kreslá (podobne ako Hamburg, Meklenbursko-Predpomoransko a Sársko). Aj v týchto voľbách sa potvrdilo, že ide o jeden z najľavicovejších regiónov v starých spolkových krajinách.  

Regionálna (krajinská) politika v Nemecku sa rôzne odlišuje od jej spolkovej špičky. Návrat SPD na prvé miesto vo voľbách v Brémach nikto nehodnotí ako úspech pre čoraz viac v problémoch sa utápajúceho kancelára Olafa Scholza, ktorého vláda stráca podporu. Straty však zaznamenávajú aj v širšom priestore najmä Zelení. Mnohých Nemcov zrejme iritujú výroky ministerky zahraničných vecí Annalene Baerbockovej, ale aj celkovo neočakávané negatívne dopady zelenej „diktatúry“.  

O politických náladách v nemeckej spoločnosti viac napovedia krajinské voľby v Bavorsku. Budú sa konať 8. októbra. Predseda bavorskej vlády i CSU Markus Söder (*1967) patrí k ostrým kritikom súčasnej vlády.

Snímky: wikimedia.commons

Poznámky:
AfD = Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland)
BiW = Občania v hneve (Bürger in Wut)
CDU = Kresťanskodemokratická únia Nemecka (Christlich Demokratische Union Deutschlands)
CSU = Kresťansko-sociálna únia v Bavorsku (Christlich-Soziale Union in Bayern)
FDP = Slobodná demokratická strana (Freie Demokratische Partei)
Ľavica = v nemčine DieLinke
SPD = Sociálnodemokratická strana Nemecka (Sozialdemokratische Partei Deutschlands)
Zelení = plným nemeckým názvom Bündnis 90/Die Grünen (Spojenectvo 90/Zelení)

(Celkovo 144 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter