Stretnutie v Batumi

Hostiteľka, ministerka zahraničných vecí Gruzínska Maka Bočorišvilli s kolegami z krajín Strednej Ázie. Zľava: S. Murchidin, Tadžikistan, Ž. Kulubajev, Kirgizsko, R. Mederow, Turkménsko, M. Tleuberdy, Kazachstan a B. Saidov, Uzbekistan). Zdroj: www.mfa.gov.ge

Ministri zahraničných vecí krajín Strednej Ázie hneď po tom, čo si doma stihli vymeniť obsah osobnej batožiny a doložiť do kufrov čerstvo vyžehlené košele po rokovaní v rámci legálne štruktúrovaného summitu Stredná Ázia + Spojené štáty[1] v starobylom uzbeckom Samarkande, vyrazili do Gruzínska – do kúpeľného mesta Batumi.

Ministri zahraničných vecí krajín Strednej Ázie an block prijali pozvanie svojej kolegyne, podpredsedníčky vlády a ministerky zahraničných vecí Gruzínska Maka Bočorišvilli.[2]  

Tentoraz išlo 23. októbra 2026 o rokovanie (nie summit!) krajín Strednej Ázie a Gruzínska na úrovni ministrov zahraničných vecí zúčastnených krajín.

Na stretnutí v letovisku Batumi na brehu Čierneho mora boli: Muchtar Tleuberdy, Žeenbek Kulubajev, Sirodžidinn Murchidin, Rašid Mederow a Bachtiora Saidov.

Ministri zahraničných vecí Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu spoločne rokovali so svojou partnerkou z Gruzínska o rozvoji dopravných trás medzi Európou a Áziou, rozširovaní obchodu a posilňovaní investičných väzieb.

Treba podčiarknuť, že ide o prvé stretnutie v tomto neformálnom formáte: Stredná Ázia 5 + Gruzínsko.

No a tiež fakt, že domáca ministerka mala na okraj tohto 5 + 1 stretnutia aj bilaterálne rokovanie s každým ministrom-partnerom z: Kazachstanu[3], Kirgizska[4], Tadžikistanu[5], Turkménska[6] a Uzbekistanu[7].

Otázka prečo?

Otázkou je, prečo práve v tejto chvíli Tbilisi iniciuje takýto zatiaľ neformálny formát. Podľa Gruzínska meniaca sa medzinárodná situácia zvyšuje význam dopravného a transportného koridoru z Ázie do Európy a následne úlohu Gruzínska a krajín Strednej Ázie pri preprave tovaru medzi Európou a Áziou.

Gruzínsky analytik Arčil Sicharulidze zo Sikha Foundation v Tbilisi tvrdí, že Gruzínsko by sa malo stať „… rozhodujúcim elementom zaistenia energetickej, dopravnej a logistickej bezpečnosti Európskej únie…“ Ďalej uvažuje, že: „… Gruzínsko sa v prvom rade považuje za spoľahlivého partnera, ktorý za posledných 30 rokov preukázal svoju pripravenosť napriek vnútorným politickým procesom slúžiť ako spoľahlivý tranzitný uzol….“ [8]

Treba priznať, že stredoázijské krajiny spolu, ale aj jednotlivo, sa objektívne snažia posilniť svoje vzťahy s južným Kaukazom – nehľadiac na neoosmanské excesy Azerbajdžanu či proamericko-nejasné (a dočasné) blúznenie Arménska.

Pohľad do rokovacej sály počas stretnutia v Batumi. Zdroj: www.mfa.gov.ge

Preto sa táto iniciatíva Gruzínska ukázala ako aktuálna. Tbilisi sa teda na jednej strane snaží obsadiť kľúčové miesto spájajúce Strednú Áziu, južný Kaukaz a Európu. Na druhej strane štáty regiónu považujú Gruzínsko za dôveryhodnú krajinu, ktorú dobre – zo sovietskej éry – poznajú a s ktorou sú pripravené rozvíjať dlhodobú spoluprácu.

Schopnosť Gruzínska zabezpečiť tranzit zdrojov z južného Kaukazu, Strednej Ázie a Ázie na európske trhy, má zásadný význam.

Gruzínsko sa usiluje nielen stať sa štátom, ktorý chce vstúpiť do európskeho priestoru z civilizačných dôvodov, ale byť dôležitým prvkom pri zabezpečovaní energetickej, dopravnej a logistickej bezpečnosti Európy.

Súčasný strategický obrat Gruzínska smerom k Strednej Ázii by sa nemal vnímať ako odmietnutie smerovania, aj keď k potácajúcej sa do minulosti Európskej únie, ale ako pokus dokázať, že Gruzínsko nie je len štátom vykonávajúcim reformy, ale aj dôležitým článkom pri zaisťovaní bezpečnosti a fungovania dopravných a logistických trás medzi Strednou Áziou a Európou.

Závery zo stretnutie v Batumi[9]

Na tomto de facto stretnutí SA5 + Gruzínsko (ale nie inštitucionalizovanom a najmä neformálnom) ministri zahraničných vecí  aj o prehĺbení politickej a diplomatickej spolupráce, rozvoji obchodných, hospodárskych a investičných väzieb a rozšírení priemyselnej spolupráce.

Medzi sľubné oblasti patria spoločné projekty v poľnohospodárstve, textilnom a chemickom priemysle, energetike a elektrotechnike.

Osobitná pozornosť sa venovala posilneniu priamych kontaktov, rozvoju turistiky a historickým a kultúrnym väzbám.

No a teraz to hlavné – ide o potenciál spoločného dedičstva Veľkej hodvábnej cesty – cez možnosť transportných sieti, ktoré (nezodpovedne, alebo cielene) znehodnotila dnešná Ukrajina, ktorá odchádza zo scény.

Transkaspická medzinárodná dopravná trasa

Stredný koridor sa nazýva aj Transkaspický dopravný koridor. Spája ázijské krajiny cez Kaspické more s európskymi krajinami a vedie z Číny, cez Kazachstan, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko do Európy[10].

Treba ale povedať, že toto je alternatívna trasa k pôvodným pozemným trasám z Číny (Jeden pás, jedna cesta), ktoré prechádzajú územím Ruska, Bieloruska a Poľska a ktoré – to treba akcentovať – svojimi aktivitami (asi aj na antičínsku objednávku) znefunkčnila dnešná Ukrajina s banderovským pozadím.

Trasovanie Stredného koridoru. Zdroj: https://casp-geo.ru/22639-2

Stredný koridor sa tak stáva nielen dopravnou cestou, ale dôležitým nástrojom na diverzifikáciu hospodárskych a politických väzieb medzi všetkými účastníkmi.

Takže na otázku prečo?, aj preto si Gruzínsko upevňuje svoj status kľúčového logistického centra pre štáty Strednej Ázie smerom cez Kaspické more do Európy a snaží sa byť rozhodujúcim segmentom vyváženosti[11]

Podľa ministerky sa Gruzínsko stalo kritickým článkom pre vstup krajín Strednej Ázie na svetové trhy.

A pri všetkej geopolitickej, ekonomickej a inej biede, je tu ešte problém vysychania Kaspického mora. Kto niekedy mal tú česť navštíviť bývalé Aralské more, tak vie o čom je reč.

Nedávno zosnulý akademik Juraj Hraško, ktorý v rámci svojej pedológie študoval zasolenosť pôdy po ústupe Araského mora, mi v čase, keď som slúžil v Taškente a diskutovali sme na túto tému vravieval: „… Peter, toto je nami neriešiteľné, len milióny rokov to snáď vedia dať do poriadku…“

Teraz (zatiaľ) nie je reč o životnom prostredí, ale o postupnej (pomalej, ale reálnej) nulifikácii ekonomických a technických možností budúceho využívania Kaspického mora ako celku.[12]

O čo asi išlo…

Ak si to spíšeme do tabuľky, zrátame, podčiarkneme a spočítame, tak jednou z kľúčových tém na tomto neformálnom ministerskom stretnutí bolo zlepšenie efektívnosti dopravných a logistických trás Stredná Ázia – Gruzínsko, vrátane Stredného koridoru

Gruzínska ministerka zdôraznila význam pravidelného politického dialógu pre plné využitie dopravného potenciálu regiónu a označila Gruzínsko za dôležité spojivo pri zabezpečovaní prístupu krajín Strednej Ázie na európske a globálne trhy.

Na základe záverov z ministerského stretnutia v Batumi 2026, môžeme hovoriť o:

1. systémovom rozšírení spolupráce v schéme Stredná Ázia – Gruzínsko;
2. posilnení východného vektora gruzínskej zahraničnej politiky, ktorý ide ruka v ruke s ochladzovaním (pochopením ich neúprimnosti) vzťahov s partnermi z tzv. Západu.[13]

Po rokovaniach strany potvrdili svoj úmysel pokračovať v spolupráci a dohodli sa, že takéto (neformálne) stretnutia sa budú pravidelne organizovať… a možno prerastú do regulárneho formátu Stredná Ázia 5 + Gruzínsko.

(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)

SÚVISIACE:
Kritické minerály, ale aj bezpečnosť…

---

[1] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/kriticke-mineraly-ale-aj-bezpecnost/

[2] Pozn.:  Dňa 16. februára 2026 v Bratislave hostil MiZVEZ SR J. Blanár gruzínsku ministerku zahraničných vecí Maku Bočorišviliovu. Išlo o jej prvú oficiálnu návštevu Slovenska.

[3] https://mfa.gov.ge/en/news/107803-maka-botchorishvili-kazakhetis-respublikis-sagareo-saqmeta-ministrs-shekhvda

[4] https://mfa.gov.ge/en/news/320426

[5] https://mfa.gov.ge/en/news/651846-vitse-premieri-sagareo-saqmeta-ministri-maka-botchorishvili-tajiketis-respublikis-sagareo-saqmeta-mi

[6] https://mfa.gov.ge/en/news/107185-maka-botchorishvili-turqmenetis-ministrta-kabinetis-tavmjdomaris-moadgiles-sagareo-saqmeta-ministrs

[7] https://mfa.gov.ge/en/news/084007-saqartvelos-vitse-premieri-sagareo-saqmeta-ministri-maka-botchorishvili-uzbeketis-respublikis-sagare

[8] Pozri: https://www.ng.ru/vision/2026-07-02/5_9529_georgia.html

[9] https://buzb.uz/news/gruziya-i-strany-centralnoj-azii-dogovorilis-razvivat-srednij-koridor

[10] Transkaspická medzinárodná dopravná cesta (TITR), známa ako Stredný koridor, je multimodálna obchodná cesta z Číny do Európy cez Strednú Áziu, Kaspické more a južný Kaukaz. Dĺžka je cca 4. 500 – 5.000 km.

[11] https://webkamerton.ru/2026/07/sredinnyy-koridor-kak-azerbaydzhan-i-gruziya-stali-novymi-vorotami-mezhdu-evropoy-i-aziey

[12] Pozri: Jaké jsou dopady poklesu hladiny Kaspického moře? In: https://casopisargument.cz/73208;

[13] https://mfa.gov.ge/en/news/243278-saqartvelos-vitse-premieri-sagareo-saqmeta-ministri-maka-botchorishvili-tsentraluri-aziis-qveknebis