V New Yorku sa od 9. septembra do 29. septembra 2025 konalo 80. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN).
Valné zhromaždenie je jedným z hlavných orgánov OSN a tvoria ho zástupcovia všetkých členských štátov, čo dokazuje jeho autoritu.
Tohto stretnutia sa zúčastnila maximálna množina lídrov celého sveta zastupujúcich 193 členských krajín tejto organizácie (plus dvoch pozorovateľských členov a aj Európskej únie).
Predsedala mu bývalá ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková, ktorá na predsedníckej pozícii vystriedala Kamerunčana Philémona Yanga.
Len na osvieženie historickej pamäti. Minister zahraničných vecí a európskych záležitosti SR Miroslav Lajčák bol predsedom 72. zasadnutia VZ OSN. Ako ten čas letí.
Z poradového čísla valného zhromaždenia nepriamo vyplýva aj vek, resp. koľké narodeniny si táto globálna organizácia pripomína. No a aj preto, lenže nie len preto (potreba revitalizácie a modernizácie organizácie dozrela už dávnejšie), hlavnou témou sa stalo 80. výročie tejto organizácie.
Ako určuje nepísaní tradícia, ako prvý svetový líder v pléne VZ OSN počas všeobecnej rozpravy vystúpil brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Česť otvárať VZ OSN patrí Brazílii preto, lebo po vzniku OSN, kým zástupcovia ostatných krajín váhali, prebrala vtedy iniciatívu a zodpovednosť vystúpiť.
Ako druhý sa medzinárodnému spoločenstvu prihovoríl prezident hostiteľskej krajiny – Spojených štátov. Po piatich rokoch sa tejto úlohy opäť chopil Donald Trump. (Treba si však pozrieť aj to, čo povedal minister zahraničných vecí Ruskej federácie S. Lavrov, ktorý rozobral Západ na skrutky).[1]
Výsadok zo Slovenska
Na jubilejnom VZ OSN vystúpil aj prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini,[2] ktorého v rámci delegácie sprevádzal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (SMER-SSD).[3]
Predchodkyňa súčasného slovenského prezidenta Zuzana Čaputová predniesla svoj posledný prejav na 78. zasadnutí VZ OSN.[4]
Faktom je aj netradične husté zastúpenie v New Yorku ministrov za HLAS-SD(minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister školstva Tomáš Drucker).
No a v tomto čase bola s osobitným programom v Spojených štátoch aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS).
Hlas zo Strednej Ázie
Na pôde VZ OSN vystúpili aj všetci piati prezidenti krajín Strednej Ázie – podľa abecedy: Kazachstanu (Kasym-Žomart Tokajev), Kirgizska (Sadyr Žaparov), Tadžikistanu (Emomali Rachmon), Turkménska (Serdar Berdymuchamedov) a Uzbekistanu (Šavkat Mirzijojev).
Aký odkaz v mene svojich krajín tlmočili svetu? Pokúsme sa sumarizovať.
Kazachstan
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev (aj ako bývalý stály predstaviteľ Kazachstanu v OSN) hneď v úvode akcentoval kľúčovú úlohu OSN pri riešení (a aj neriešení) globálnych problémov ľudstva, pričom upozornil, že „… nie je možné zatvárať oči pred reálnou krízou dôvery k mnohostranným inštitúciám…“[5]
Ďalej sa venoval porušovaniu medzinárodného práva. Toto porušovanie sa podľa jeho slov „… stalo novou normou, ktorá podrýva svetovú stabilitu a znižuje dôveru medzi národmi, politickými lídrami a štátmi…“ Preto je potrebné napomáhať „… upevneniu pozícii OSN…“
Okrem upevnenia pozícií kazašský prezident sa jasne vyjadril k reforme BR OSN, pričom by veľké štáty Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky mali byť (formou rotácie) zastúpene. Preto „… prišiel čas seriózne prehodnotiť Chartu OSN…“
Kazachstan sa zasadzuje za obnovenie dialógu na najvyššej úrovni medzi jadrovými mocnosťami so snahou na zníženie hrozby reálneho použitia jadrových zbraní. Astana je pripravená byť priestorom na diplomatické rokovania o nerozširovaní jadrových zbraní a o jadrovom odzbrojení.
Podobne sa Astana ponúkla na prípadné rozhovory medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou o riešení situácie (pravda za podmienky doriešenie nelegitimity ukrajinského prezidenta, ktorý prišiel na pôdu VZ OSN v teniskách a nezasahovania Západu do rozhovorov). Pritom Kazachstan je, tak ako predtým, znepokojený „… krízou okolo Ukrajiny, ktorá podrýva globálnu dôveru a oslabuje medzinárodnú bezpečnosť…“
Dokonca hovoril o tom, že geopolitické napätie inšpiruje niektorých lídrov k téze o nutnosti stretu civilizácií.
V prejave neopomenul ani humanitnú krízu v Gaze, ktorá dosiahla „… hrozné rozmery…“, ktoré nie je možné ignorovať.
Venoval sa aj otázkam obchodu a dopravnej logistike. Kazachstan „… sa nachádza v samom strede Eurázie a je predurčený hrať kľúčovú úlohu ako logistický chab, ktorý môže obsluhovať 80 % suchozemského obchodu medzi Áziou a Európou…“
Ani tému ekológie neopomenul. Astana navrhla VZ OSN prijať rezolúciu, ktorá by 22. apríl vyhlásila za Medzinárodný deň ozelenenia planéty.
No a taktiež spomenul globálne-regionálnu váha Strednej Ázie prostredníctvom formátu SA5 a SA5 plus a inkluzívneho rozvoja Afganistanu ako základ stability v regióne.
Kirgizsko
Prezident Kirgizska Sadyr Žaparov na tribúne 80. VZ OSN[6] obhajoval národnoštátne záujmy, keď žiadal (a teraz pozor, podľa neokoloniálneho Londýna ide o drzosť zo strany Biškeku), aby Veľká Británia zrušila všetky sankcie uvalené Londýnom na kirgizské banky za to, že komunikujú s Ruskom. Takéto konanie zhodnotil S. Žaparov ako zasahovanie (nič nové – však Progresívne Slovensko a vaši ideológovia) Londýna do vnútorných záležitostí Kirgizska.
Inak prezident z Biškeku celému svetu povedal „… my hodnotíme neodôvodnené sankcie ako zasahovanie do vnútorných záležitostí a ako aj tlak, ktorý robí problémy našej ekonomike…“ Táto téza môže byť pre Londýn, či skôr pre MI6 dosť smrtonosná. Svet sa zbúril, bude sa búriť a nekoloniálne centrum to nerozchodí. Najmä ak Peking, Moskva, Teherán, Dillí a Ankara už jasne hovoria NIE!
Tadžikistan
Služobne najstarší – akýsi doyen stredoázijského prezidentského zboru – prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon predniesol, čo sa týka rozsahu, pomerne skromný, ale obsahovo hutný prejav.[7]
V úvode bez okolkov a zostra pripomenul svetovému spoločenstvu „… geopolitické rozpory, snahy jednostranne prestavať systém medzinárodných vzťahov, konflikty a protirečenia v rôznych oblastiach sveta a taktiež ostatné riziká a hrozby bezpečnosti vytvorili serióznu hrozbu pevnému svetovému mieru…“
Pre Tadžikistan je bolestivou téma klimatických zmien, najmä cez dôsledky vplyvu na aqua rovnováhu. E. Rachmon svetovému spoločenstvo z tribúny OSN pripomenul, že 93 % územia jeho krajiny „… sú hory, ktoré sú obeťou negatívnych procesov…“ No a ešte si pripomeňme, že 60 % vodných zdrojov celej Strednej Ázie pochádza z Tadžikistanu.[8]
Meniaci sa hydrologický cyklus, povodne, sucho „… priamo vplýva na vodné a energetické zdroje a potravinovú bezpečnosť…“ Tu je jasné, že sa to týka nielen(!) Tadžikistanu.
Prezident E. Rachmon sa dotkol aj témy Palestíny, keď vyhlásil: „.. .stabilný mier na Blízkom Východe je možný len za podmienky splnenia príslušnej rezolúcie OSN a formuly ,dva štáty‘…“. Pritom žiadal „… zaistenie prístupu k humanitárnej pomoci…“.
No a čo sa týka stále potrebnejšej reformy OSN, prezident E. Rachmon to artikuloval nasledujúco „… Tadžikistan podporuje celostnú reformu OSN v kontexte s iniciatívami ,Program OSN-80‘, ,OSN 2.0‘ a ,Pohľad na generálny sekretariát OSN v súčasnom systéme OSN‘…“.
No a svoje vystúpenie zakončil všeobjímajúcou výzvou a konštatovaním „… Tadžikistan je pripravený k spolupráci s partnerskými krajinami, so všetkými členskými krajinami OSN na dosiahnutie cieľov a rozhodnutí v aktuálnych otázkach globálneho poriadku…“
Turkménsko
Ak máme služobne najstaršieho prezidenta, v stredoázijskej partii je služobne najmladší prezident Turkménska, energeticky najbohatšej krajiny, Serdar Berdymuchamedov.
Vo svojom expozé[9] pripomenul, že „… súčasný stav celosvetovej reality a tendencia politických, ekonomických a sociálnych procesov potrebuje rozhodujúce zmeny v mene podpory mieru a bezpečnosti… je potrebné vytvoriť podmienky k podpore mieru, bezpečnosti…“
Zaujímavou je iniciatíva Turkmenistanu, ktorý navrhol, aby sa na rokovanie 80. VZ OSN sa dostal bod „Neutralita v mene mieru a bezpečnosti“.
Čo sa týka reformy OSN, Turkménsko, jedna z rozhodujúcich krajín v rámci globálneho plynového biznisu, sa zasadzuje za „… rozhodujúcu úlohu OSN v rámci medzinárodných vzťahov…“
A aj preto navrhol turkménsky prezident, aby bol rok 2028 vyhlásený ako Rok medzinárodného práva. Odvážny, najmä pre Brusel, Londýn a Washington jasne koncepčne nesplniteľný a nenaplniteľný námet!
Uzbekistan
V úvode svojho vystúpenia[10] prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev uviedol, že súčasné zasadnutie sa koná „… v podmienkach rýchlo meniaceho sa sveta a v zložitej globálnej situácii, ktorá bude mať vplyv na budúcnosť OSN…“
Vyjadril sa za transformáciu a rozšírenie počtu členov RB OSN s cieľom „… efektívnejšieho boja so súčasnými výzvami…“
Uzbecký prezident ďalej svetovej verejnosti pripomenul tému tolerancie v spoločnosti. Uzbekistan ako silno moslimská krajina bude pokračovať v rámci konceptu „Centrum islamskej civilizácie“ v propagácii témy osvieteného islamu.
No a samozrejme na záver propagandistický výkrik „… nový Uzbekistan je vraj za solidaritu a otvorený dialóg…“ Koho a s kým, to je dlhšiu diskusiu.
* * *
Päť prezidentov, päť názorov, päť (a viac) možných vysvetlení ich slov, čo je však reálnym faktom (a povedal to aj prezident Kazachstanu), že v rámci Strednej Ázie dochádza k posunom, ktoré treba nielen sledovať, hodnotiť, ale najmä pochopiť.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Úvodné foto: Flickr
Prezidenti: www.akorda.kz, www.president.kg, www.president.tj, https://mfa.gov.tm/, www.president.uz
SÚVISIACE:
Peter Dolina: Reálna absurdita
[1] Prejav S. Lavrova pozri: https://www.youtube.com/watch?v=8vl-BF-OqPs
[2] Prejav prezidenta SR pozri: https://www.prezident.sk/upload-files/67109.pdf
[3] Pozn.: Každý z 193 členských štátov OSN môže vo Valnom zhromaždení OSN mať najviac päť delegátov, pričom každý štát má v rámci zhromaždenia jeden hlas.
[4] Pozri: https://www.noviny.sk/slovensko/836644-prezidentka-caputova-na-valnom-zhromazdeni-osn-ide-o-jej-posledny-prejav-na-osn-ako-hlavy-statu
[5] Plný text pozri: https://akorda.kz/kz/kazakstan-prezidenti-kasym-zhomart-tokaevtyn-buu-bas-assambleyasynyn-80-shi-sessiyasyndagy-zhalpy-debatta-soylegen-sozi-2481655
[6] https://www.president.kg/ru/news/21/39617
[7] Plný text pozri: https://www.president.tj/event/news/52882
[8] Pozn.: Tu treba pripomenúť, že na území Tadžikistanu je cca 14 tisíc ľadovcov, ktoré sú jedným z rozhodujúcich zdrojov vody pre Strednú Áziu. Podľa expertných odhadov 1.300 týchto ľadovcov mizne, alebo už zmizlo a paradigma nie je potešujúca.
[9] Text prejavu pozri: https://www.mfa.gov.tm/tk/articles/1646
[10] Text prejavu pozri: https://president.uz/uz/lists/view/8528
