Mimoriadne prezidentské voľby (9. júla 2023) v Uzbekistane, najľudnatejšej krajine Strednej Ázie, sú už historickým faktom.
Pripomeňme si, že mimoriadne voľby inicioval doterajší prezident (na Slovensku nevídané) Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev, ktorý tak reagoval na výsledky referenda (na Slovensku opäť nevídané), ktoré potvrdilo množinu ústavných reforiem v krajine. Jednou z nich je aj skutočnosť, že mandát prezidenta sa zmenil z doterajších päť na sedem rokov.
Čo ponúkali kandidáti[1]
Štvoricu prezidentských kandidátov sme si na stránkach SLOVA predstavili v predstihu[2].
Robachon Machmudova (Робахон Махмудова) – v súčasnosti podpredsedníčka Najvyššieho súdu Uzbekistanu a od roku 2020 členka Senátu Uzbekistanu. Za kandidátku ju nominovala Sociálnodemokratická strana Uzbekistanu „Adolat“. Jej koncept „spravodlivého Uzbekistanu“ bol v rámci predvolebnej kampane sústredný do nasledujúcich bodov:
– vytvorenie podmienok na dobrý život každého občana Uzbekistanu, zaistenie sociálnej spravodlivosti;
– zaradenie Uzbekistanu ako silného sociálneho štátu medzi krajiny s vysokou životnou úrovňou;
– posilnenie úlohy a významu inštitútov zastupiteľskej demokracie.
Ekologická strana Uzbekistanu kandidovala svojho predsedu, resp. predsedu výkonného výboru strany Abdušukura Chamzajeva (Абдушукур Хамзаев). Ten vo svojom predvolebnom programe preferoval:
– rozvoj „zelenej“ energetiky v rámci programu „Zelený Uzbekistan 2030“;
– ekologická bezpečnosť a zákaz používania PET fliaš a plastového riadu;
– zaistenie pre obyvateľov prístupu k pitnej vode;
– spolupráca krajín Strednej Ázie pri riešení ekologických problémov.
Tretím kandidátom, ktorého nominovala Ľudovo-demokratická strana Uzbekistanu, bol jej predseda, bývalý minister školstva (vzdelávania) Ulugbek Inojatov (Улугбек Иноятов). Logicky jeho predvolebnými prioritami boli:
– vzdelanie ako časť sociálnej politiky spravodlivého štátu;
– zlepšenie životných podmienok dôchodcov;
– dodržiavanie hygienických zásad v škôlkach a jasliach;
– stanovenie výšky štipendií pre študentov odvíjajúcich sa od prospechu.
Hlavným kandidátom bol doterajší prezident a spoločný kandidát strany Millij tiklaniš (Миллий тикланиш) a Hnutia podnikateľov – Liberálnodemokratická strana Uzbekistanu (УзЛиДеП) Šavkat Mirzijojev (Шавкат Мирзиёев). Ten vo svojom predvolebnom programe akcentoval pokračovanie v reformách, ktoré ako prezident začal (napr. aj vstup do WTO, jednotné zdravotné poistenie, digitalizácia služieb štátu…). Ďalej sľuboval:
– zaistenie ekonomického rastu, aby boli ľudia spokojní so životom v Uzbekistane;
– fungovanie štátu v prospech jeho občanov;
– Uzbekistan ako bezpečný a mierový štát;
– ekonomika vodných zdrojov a ochrana životného prostredia.
Voľby pod drobnohľadom
Pre komplexnejší obraz treba vedieť, že v súlade s uzbeckým volebným právom v čase od 28. júna do 5. júla 2023 sa mohli predčasných volieb zúčastniť aj voliči v zahraničí, ak o to požiadali. Z celkového počtu 376 623 oprávnených voličov, ktorí boli v danom čase v zahraničí, volebné právo využilo 101 031 voličov (t.j. 26,82 %). Bolo mimoriadne otvorených 10 784 volebných okrskov, vrátane 56 volebných okrskov v 39 krajinách sveta mimo Uzbekistanu.[3]
Podľa miestnych zákonov nie všetci občania, ktorí sú vo výkone trestu, sú zbavení volebného práva – právo voliť využilo 34 338 takýchto občanov.
Na voľbách všetkých typov sa pravidelne zúčastňujú zahraniční pozorovatelia (za ODHIR OBSE, Spoločenstvo nezávislých štátov, Šanghajskej organizácie spolupráce, Organizácie islamskej spolupráce… + množina národných pozorovateľov). V roku 2015 sa prezidentských volieb zúčastnilo 296 zahraničných a medzinárodných pozorovateľov, vo voľbách 2016 bol počet 555. Na prezidentských voľbách 2021 bolo zahraničných a medzinárodných pozorovateľov už 971. Voľby do Zákonodarnej komory Olij Mažilisu Uzbekistanu v roku 2014 pozorovalo 331 medzinárodných a zahraničných pozorovateľov a v roku 2019 už 825.
Tohtoročných predčasných prezidentských volieb sa zúčastnilo 785 pozorovateľov + 1 299 akreditovaných miestnych a zahraničných novinárov.[4]
So železnou pravidelnosťou sa objavovali rozdielne hodnotenia volieb medzinárodnými organizáciami. Nebolo tomu inak ani v týchto predčasných voľbách. Podľa misie ODHIR OBSE vraj voľbám chýbala „konkurencia“.
Zoznam štyroch kandidátov a ich zásadné programové tézy sme uviedli vyššie a mala ich k dispozícii aj misia ODHIR OBSE, takže tému konkurencie necháme na svedomí tých, ktorí sa pod túto tézu podpísali (a robia to pravidelne bez toho, aby videli, čo v krajine za x-rokov udialo). Navyše, bolo by zaujímavé vidieť tváre expertov ODHIR OBSE, keby prišli na prezidentské voľby na Slovensko. Ani „vodná“ (podľa dvoch pseudoprezidentov) elektráreň vo Vojanoch, by sa tak nezapotila…
V nedeľu, keď ešte boli otvorené volebné miestnosti, Ústredná volebná komisia Uzbekistanu zverejnila (stav o 17.00 miestneho času) dynamiku volebnej účasti. Z 19 270 212 oprávnených voličova sa volebného aktu zúčastnilo 13 459 677 voličov, t.j. 69,85 %. Už vtedy bolo jasné, že sa voľby uskutočnili, ako aj to, kto bude asi víťaz.[5]
Pre fajnšmekrov ponúkame aj prehľad, aký bol stav (o 17.00 MČ) podľa jednotlivých uzbeckých oblastí.
Inak všimnite si počet zúčastnených voličov v jednotlivých oblastiach, ako aj štandardný fakt nízkej volebnej účasti v hlavnom meste (najnižšia). Je to dosť dôležité na prognózovanie nielen politických, ale aj aqua posunov v tejto najľudnatejšej krajine Strednej Ázie.
(Ne)Prekvapivé výsledky
V pondelok v dopoludňajších hodinách Ústredná volebná komisia Uzbekistanu (informáciu prevzal aj ústredný uzbecký denník Chalk suzi) zverejnila neoficiálne výsledky predčasných prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. júla 2023[6]:
Ihneď po zverejnení neoficiálnych výsledkov novozvoleného starého prezidenta pozdravili kolegovia prezidenti krajín Strednej Ázie – Tadžikistanu, Turkménska, exkolega a exprezident Nursultan Nazarbajev. V prvej vlne gratulantov nechýbal ani aktuálny prezident Kazachstanu K.-Ž. Tokajev. Zato absentoval prezident Kirgizska (predsa diplomatická služba Biškeku nie je až taká pružná, takže v tom netreba hľadať nijaký podtón).
Medzi prvými gratulantami boli aj prezidenti Azerbajdžanu, Turecka a Ruskej federácie. Geopolitický rozptyl prvogratulantov je jasný, plus podľa ostatných informácií, Rusko a Uzbekistan plánujú v skorej dobe zvýšiť počet letov medzi Moskvou a Taškentom z doterajších 25 na 50 letov týždenne a medzi Sankt-Peterburgom a Taškentom z 7 na týždenne 14.
Počkajme si na inauguráciu
Novelizácia Ústavy Uzbekistanu (aj preto boli predčasné prezidentské voľby) de facto vynulovala predchádzajúce volebné obdobia Š. Mirzijojeva. De jure teda kandidoval po prvý raz, de facto je to jeho tretie volebné obdobie, takže nie je ťažké projektovať, akým bude prezidentom a aká bude zahraničnopolitická orientácia Uzbekistanu.
Nakoniec už v roku 2016 ohlásil, že nosnou prioritou Uzbekistanu v zahraničnej politike bude (a aj sa tak stalo) Stredná Ázia. A tiež nezabúdajme, že okrem Strednej Ázie sa bude naďalej snažiť upevňovať spoluprácu predovšetkým s ďalšími susednými krajinami, kam rozhodne stredná Európa alebo nafúkaná Európska únia nepatria.
No ale počkajme si na inauguračnú reč stаro/novozvoleného prezidenta Šavkata Mironoviča Mirzijojeva.
On totiž nie je nepopísaný list, ale na druhej strane ovláda umenie stredoázijskej politickej chytrosti. Tu by sa poučil aj slávny N. Machiavelli.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
Foto: www.xs.uz
SÚVISIACE:
Predčasné prezidentské voľby – budú! – Noveslovo
Taškentské kvarteto – Noveslovo
[1] Кандидатский максимум (fergana.ru)
[2] Podrobnejšie pozri: Taškentské kvarteto – Noveslovo
[3] Pozri: Центральная избирательная комиссия Республики Узбекистан (saylov.uz)
[4] Pozri: Гарантия открытой и прозрачной кампании – Народное слово (xs.uz)
[5] В Узбекистане состоялись досрочные выборы президента (fergana.ru)
[6] Объявлены предварительные итоги президентских выборов в Узбекистане – Народное слово (xs.uz)
