Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii prekvapil vystúpením americký viceprezident JD Vance. Okrem iného kritizoval zrušenie prezidentských volieb v Rumunsku ako krok poškodzujúci demokraciu. Táto udalosť, keď rumunský ústavný súd zrušil prvé kolo prezidentských volieb, vzbudila celosvetovú pozornosť. Základom tohto významného a výnimočného rozhodnutia ústavného súdu boli odtajnené spravodajské informácie, a preto je potrebné pozrieť sa na tento krok aj z hľadiska miesta a úloh spravodajských služieb v demokratickej spoločnosti.
Prvé kolo prezidentských volieb
Călin Georgescu. Foto: Wikipedia
V Rumunsku sa 24. novembra 2024 uskutočnilo prvé kolo prezidentských volieb. V nich so ziskom takmer 23 percent hlasov zvíťazil 62-ročný Călin Georgescu, ktorý je považovaný za pravicového radikála a proruského politika. Jeho úspech vzbudil široký ohlas, a to nielen pre jeho politickú orientáciu, ale najmä preto, že podľa predvolebných prieskumov mal oveľa menšiu podporu.
Následne sa 28. novembra uskutočnilo neverejné zasadnutie Najvyššej rady národnej obrany (Ședința Consiliului Suprem de Apărare a Țării), na ktorom boli predložené informácie, že došlo ku „kybernetickým útokom s cieľom ovplyvniť správnosť volebného procesu“[1]. Rada preto požiadala zodpovedné orgány, aby kvôli narušeniu volebného procesu podnikli v rámci svojich kompetencií patričné kroky.
Rumunský prezident Klaus Iohannis 4. decembra odtajnil spravodajské informácie[2], podľa ktorých viedlo Rusko na podporu Georgesca rozsiahlu kampaň prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok a Telegram. Podľa týchto informácií náhly vzostup Georgesca nebol prirodzeným výsledkom, ale išlo o výsledok koordinovanej kampane na sociálnych sieťach, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou zorganizoval štátny aktér.
Na základe týchto informácií rumunský ústavný súd 6. decembra rozhodol, že anuluje prvé kolo prezidentských volieb. Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že „ruší celý volebný proces týkajúci sa voľby prezidenta Rumunska.. .s cieľom zabezpečiť jeho správnosť a zákonnosť“. Jeho verdikt je konečný a znamená, že voľby sa budú musieť opakovať. [3]
Odtajnené spravodajské informácie
Celkovo bolo odtajnených päť správ poskytnutých spravodajskými službami a štátnymi orgánmi. Dve správy boli od spravodajskej služby vnútornej bezpečnosti (Serviciul Român de Informații – SRI), ďalšie boli spracované zahraničnou spravodajskou službou (Serviciul de Informaţii Externe – SIE), ministerstvom vnútra (Ministerul afacerilor interne) a špeciálnou telekomunikačnou službou (Serviciul de Telecomunicații Speciale – STS).
Zverejnený obsah týchto spravodajských informácií bol prijatý rozporuplne. Podľa niektorých názorov sú tieto informácie dostatočné[4] pre prijaté rozhodnutie ústavného súdu, podľa iných názorov neobsahujú žiadne relevantné dôkazy[5] a rozhodnutie ústavného súdu nie je opodstatnené. Správy neboli odtajnené v plnom rozsahu, zostávajú tam naďalej utajované časti, čo podľa niektorých názorov môže meniť celkové vyznenie informácie.
Odtajnené informácie uvádzajú, že 25 000 účtov, na ktorých bol Georgescu podporovaný, sa stalo poriadne aktívnymi až dva týždne pred konaním volieb. Z toho vyše 700 účtov bolo zriadených už v roku 2016, ale mali obmedzenú aktivitu až do 11. novembra.[6] Na financovaní volebnej kampane Călina Georgeska sa podieľal kontroverzný podnikateľ Bogdan Peschir, ktorý daroval vyše milióna eur a v období medzi 24. októbrom a 24. novembrom zaplatil 381 000 amerických dolárov používateľom účtov TikTok zapojených do propagácie Georgeska.
Portál Romania Insider si taktiež kladie otázku, „prečo neboli prijaté žiadne opatrenia na zabránenie vplyvu nezákonných postupov na volebný proces.“[7] Pokiaľ štátne orgány mali informácie o porušovaní zákona, prečo nezasiahli včas a problém sa riešil až dodatočne.
Je taktiež na ďalšiu analýzu, nakoľko mohlo týchto 25 000 účtov a 381 000 amerických dolárov mať reálny vplyv na zisk 2 120 401 hlasov pre Georgeska. Inými slovami, či skutočne došlo k takému zásadnému ovplyvneniu celkového výsledku prvého kola volieb týmito aktivitami.
Stanovisko Benátskej komisie
Zrušenie volieb je v demokratických krajinách nezvyčajným javom a vyvoláva veľa otázok. Predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Theodoros Rousopoulos tak 13. decembra požiadal Benátsku komisiu, ktorá je poradným orgánu Rady Európy v ústavnoprávnych otázkach, o stanovisko k otázke: „Za akých podmienok a na základe akých právnych noriem môže ústavný súd zrušiť voľby?“[8]
Benátska komisia nezaujala konkrétne stanovisko k samotnému rozhodnutiu rumunského ústavného súdu, ale prijala všeobecné závery a odporúčania z hľadiska podmienok pre zrušenie volieb.[9] Z celkového pohľadu okrem iného uviedla, že: „Zrušenie časti volieb alebo volieb ako celku možno povoliť len za veľmi výnimočných okolností ako ultima ratio a za podmienky, že nezrovnalosti vo volebnom procese mohli ovplyvniť výsledok hlasovania.“
Z pohľadu predmetu nášho záujmu, miesta a úloh spravodajských služieb v politickom živote, bola Benátska komisia konkrétnejšia. V správe komisie sa uvádza aj samotné východisko rozhodnutia rumunského ústavného súdu: „Súd však 6. decembra anuloval výsledky volieb v dôsledku odtajnenia informácií rumunských spravodajských služieb a ich zverejnenia 4. decembra 2024. Súd uviedol, že tieto informácie odhalili manipuláciu voličov a ovplyvnenie rovnakých príležitostí pre volebných konkurentov prostredníctvom netransparentného využívania digitálnych technológií a umelej inteligencie (AI).“ Vo vzťahu k využitiu spravodajských informácii v tomto smere Benátska komisie dospela k zásadnému a jednoznačnému záveru: „Podľa názoru Benátskej komisie by takéto rozhodnutia mali presne uvádzať porušenia a dôkazy a nesmú byť založené výlučne na tajných spravodajských informáciách (ktoré môžu byť použité len ako kontextové informácie), pretože by to nezaručilo potrebnú transparentnosť a overiteľnosť.“
Spravodajské informácie a politika
Z hľadiska predmetu nášho záujmu nie je prioritné to, či došlo alebo nedošlo k nelegálnym zásahom do volieb a v ako rozsahu, ale to, či na akceptáciu tohto tvrdenia a následného zásadného rozhodnutia sú postačujúce len spravodajské informácie. Benátska komisia dospela k záveru, že nie a že pri rozhodovaní o takých zásadných otázkach, ako je zrušenie volieb, by sa nemalo vychádzať len zo spravodajských informácií.
Spravodajské informácie sú totiž zo svojej podstaty na tieto účely nedostatočne relevantné. Sú to informácie, ktoré majú len určitú mieru dôveryhodnosti a pravdepodobnosti. Na to, aby sa v právnom zmysle dali využiť ako dôkaz, musia byť preverené, podložené a potvrdené v ďalšom procese práce s nimi, ktorý už nie je v kompetencii spravodajských služieb.
Spravodajská informácia vo všeobecnosti nemá charakter a vlastnosti dôkazu, aký sa používa v práve. To, ako použil spravodajské informácie rumunský ústavný súd, je podľa Benátskej komisie nesprávne.
Je častým problémom, že informácie spravodajských služieb sa v politickom súperení používajú účelovo, bez rešpektovania ich skutočného významu. Pokiaľ je nejaká zverejnená spravodajská informácia, hodnotenie alebo názor predstaviteľa spravodajskej služby v súlade s názormi niektorej časti názorového spektra, tak takáto informácia je z tejto strany politicky a mediálne často prezentovaná ako dôkaz, ktorý potvrdzuje správnosť ich postojov. Pokiaľ je ale iná informácia v rozpore s ich názormi, tak sa upozorňuje, že ide „len“ o spravodajskú informáciu, ktorá má limitovaný význam a v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako jednoznačná pravda. U jednej časti politického spektra je „ruská stopa“ vždy akceptovaná, ale prípadná „stopa“ iného aktéra je už spochybňovaná a platí to aj naopak. Spravodajské informácie však nie je správne prezentovať ako dôkaz, alebo jednoznačné potvrdenie niečoho. Platí to tak v prípade volieb v Rumunsku, rovnako ako pri prezentovanom pokuse o prevrat u nás.
[1] https://csat.presidency.ro/ro/comuni/sedinta-consiliului-suprem-de-aparare-a-tarii1732806302
[2] https://www.presidency.ro/ro/media/comunicate-de-presa/comunicat-de-presa1733327193
[3] https://www.ccr.ro/comunicat-de-presa-6-decembrie-2024/
[4] https://www.nato.int/docu/review/articles/2025/02/07/algorithmic-invasions-how-information-warfare-threatens-nato-s-eastern-flank/index.html?utm_medium=email&utm_campaign=NATO%20Review%20Algorithmic%20invasions%20as%20part%20of%20information%20warfare&utm_content=NATO%20Review%20Algorithmic%20invasions%20as%20part%20of%20information%20warfare+CID_76cc841596655f18821bfdd1305e465f&utm_source=Email%20marketing%20software&utm_term=READLISTEN%20MORE
[5] https://brusselssignal.eu/2025/01/zero-evidence-the-bogus-intelligence-behind-romanias-cancelled-election/
[6] https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rumunsky-soud-zrusil-tamni-prezidentske-volby-zrejme-do-nich-zasahovalo-rusko_2412071921_jar
[7] https://www.romania-insider.com/romania-declassified-reports-calin-georgescu-presidential-elections-2024
[8] https://www.venice.coe.int/webforms/events/?id=3770
[9] https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-PI(2025)001-e
