24. apríl: Medzinárodný deň multilateralizmu a diplomacie za mier
Medzinárodný deň multilateralizmu a diplomacie za mier zdôrazňuje zásadnú úlohu medzinárodnej spolupráce pri riešení globálnych výziev. Je to záväzok ku globálnemu partnerstvu, ktorý uznáva vzájomnú prepojenosť nášho sveta, ako aj výzva k spojeniu našich síl a podpore ducha spolupráce pre udržateľnú a mierovú budúcnosť.
Multilateralizmus sa často definuje v protiklade k bilateralizmu a unilateralizmu a zjednodušene povedané, označuje formu spolupráce medzi najmenej tromi štátmi.
Napriek tomu táto „kvantitatívna“ definícia nestačí na zachytenie povahy multilateralizmu. V skutočnosti nejde len o prax alebo otázku počtu zúčastnených aktérov. Zahŕňa dodržiavanie spoločného politického projektu založeného na rešpektovaní spoločného systému noriem a hodnôt. Multilateralizmus je založený najmä na základných princípoch, ako sú konzultácie, inklúzia a solidarita. Jeho fungovanie určujú spoločne vytvorené pravidlá, ktoré zabezpečujú udržateľnú a účinnú spoluprácu. Zaručujú najmä rovnaké práva a povinnosti všetkých aktérov tým, že sa uplatňujú nepretržite (a nie od prípadu k prípadu, v závislosti od riešenej otázky).
Multilateralizmus je teda metódou spolupráce a zároveň formou organizácie medzinárodného systému.
Záväzok k multilateralizmu a medzinárodnému mieru a bezpečnosti potvrdila väčšina svetových lídrov vo všeobecnej rozprave v septembri 2018. Tento záväzok bol posilnený aj v diskusii počas dialógu na vysokej úrovni o obnovení záväzku k multilateralizmu 31. októbra 2018.
Následne Valné zhromaždenie OSN prijalo 12. decembra 2018 rezolúciu 127 pod názvom „Medzinárodný deň multilateralizmu a diplomacie za mier“ v pomere 144 hlasov za a 2 proti. Týmto textom Valné zhromaždenie vyzýva všetky členské štáty, pozorovateľov a organizácie OSN, aby si tento medzinárodný deň pripomenuli vhodným spôsobom a šírili výhody multilateralizmu a diplomacie pre mier, a to aj prostredníctvom vzdelávacích a osvetových aktivít.
Organizácia Spojených národov ako najreprezentatívnejšia medzinárodná organizácia a najvyšší prejav multilateralizmu je hlavným nástrojom na riešenie mnohostranných a zložitých globálnych výziev prostredníctvom kolektívnych opatrení. Pre zabezpečenie pripravenosti globálneho multilaterálneho systému na riešenie súčasných výziev sú však potrebné mnohé reformné úsilia a modernizácia kľúčových inštitúcií vrátane účinnej reformy OSN.
Prístup multilateralizmu a diplomacie posilňuje napredovanie troch pilierov OSN, a to trvalo udržateľného rozvoja, mieru a bezpečnosti a ľudských práv, ktoré sú navzájom prepojené a vzájomne sa posilňujú.
Členské štáty OSN sa ratifikáciou alebo prijatím Charty OSN zaviazali k hodnotám multilateralizmu a mierovej diplomacie. Tento medzinárodný deň je prostriedkom na opätovnú podporu hodnôt OSN a na potvrdenie viery našich národov v ciele a zásady zakotvené v jej Charte, na potvrdenie významu a dôležitosti multilateralizmu a medzinárodného práva a najmä na podporu spoločného cieľa, ktorým je trvalý a udržateľný mier prostredníctvom diplomacie.
V dôsledku súčasných kríz (množiace sa konflikty, chudoba, militarizmus a zvýšenie výdavkov na zbrojenie, sociálna nespravodlivosť, klimatická kríza a mnohé ďalšie) sú však zásady, ktoré sú základom multilaterálnej spolupráce, pod obrovským tlakom a multilaterálny systém a hodnota diplomacie sú ohrozené zo všetkých strán.
V dnešnom čoraz prepojenejšom a komplexnejšom svete nemá multilateralizmus a globálna spolupráca krajín reálnu alternatívu. Táto požiadavka je aktuálna o to viac, že svet dnes prechádza dôležitými geopolitickými zmenami. Súčasný turbulentný geopolitický vývoj v mnohých regiónoch sveta ukazuje, že podpora efektívneho multilateralizmu a dodržiavanie medzinárodného práva sú pre mier a stabilitu kľúčové.
V koncepciách zahraničnej politiky patril multilaterálny pilier vždy medzi základné piliere slovenskej zahraničnej politiky (spolu s európskym a bezpečnostným), pričom Slovenská republika v zahraničnej politike presadzovala globálny poriadok založený na pravidlách, ktorého hlavnou zásadou bol princíp efektívneho multilateralizmu a jadrom Organizácia Spojených národov.
Súčasná vláda sa zaviazala presadzovať suverénnu a aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národno-štátne záujmy, reagujúc tak na výzvy spojené s globálnou nestabilitou a novými hrozbami súvisiacimi s terorizmom, vojenskými konfliktmi či prílevom nelegálnych migrantov. Zároveň vyhlásila, že sa bude riadiť heslom „Slovensko na prvom mieste“, čo znamená byť solidárni, zodpovední a predvídateľní v zahraničnej politike so zreteľom na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.
V tomto kontexte by jednoznačným a prvoradým hodnotovým ukotvením slovenskej zahraničnej politiky mala byť obhajoba medzinárodného mieru, mierového riešenia sporov, rešpektovanie medzinárodného práva, presadzovanie slobody, demokracie a ľudských práv, rozvoj dobrých susedských vzťahov so všetkými štátmi, sociálna spravodlivosť a solidarita voči partnerom. A ako dodal prezident OZ Zjednotení za mier Eduard Chmelár: „Slovensku by mimoriadne svedčalo, keby sa dlhodobo sústreďovalo na budovanie Slovenskej republiky ako mierového štátu. Na to potrebujeme ľudí, koncepcie, ale aj zmenu priorít a filozofie riadenia vo všetkých rezortoch.“
Multilateralizmus založený na zásadách zvrchovanej rovnosti štátov, nezasahovania a spolupráce v záujme mierového urovnávania sporov je absolútnou požiadavkou dneška. V kontexte prebiehajúcich konfliktov je diplomacia a výzvy na mierové rokovania nielen legitímnou reakciou na nezmyselné krviprelievanie, ale jedinou cestou k trvalému a udržateľnému mieru.
Autorka je predsedníčkou správnej rady OZ Zjednotení za mier
Jedna odpoveď
Absolútne súhlasím s nadpisom článku a ďakujem I. Kompišovej jednak za upozornenie, že dnes je Medzinárodný deň multilateralizmu a diplomacie za mier a tiež za informácie obsiahnuté v jej článku. Stotožňujem sa aj s myšlienkou E. Chmelára, že Slovensku by mimoriadne svedčalo, keby sa dlhodobo sústreďovalo na budovanie Slovenskej republiky ako mierového štátu.
K heslu „Slovensko na prvom mieste“ poznamenávam, že viem s ním súhlasiť len za podmienky, že je v ňom implicitne, ako samozrejmé, zahrnutá povinnosť dodržiavať základné morálne požiadavky. V tejto súvislosti pripomínam biblické prikázanie Miluj blížneho svojho ako seba samého! , ktoré, moderným jazykom povedané, káže správať sa k druhým tak, ako si želáme, aby sa oni správali k nám, respektíve nerobiť druhým to, čo nechceme, aby oni konali nám. Tento princíp má u mňa absolútne najvyššiu prioritu. Poznamenávam, že uvedené kresťanské pravidlo je všeľudské a inými slovami ho už pred tisícročiami hlásal napríklad aj čínsky filozof Sün-c´ (Všetko konať v medziach princípu správnosti a spravodlivosti! Neuprednostňovať príbuzných pred cudzími, vždy byť objektívny a nie jednostranný!). Toto tu uvádzam v tej súvislosti, že po povolení lietať NATO-bombardérom cez Slovensko na Juhosláviu som sa – pobúrený – stretol s odôvodňovaním, že Slovensko potrebuje byť v NATO, aby nebolo znevýhodnené voči susedom. Kategoricky odmietam brutálne ubližovanie inému pre vlastný prospech!
Ešte krátka otázka autorke diskutovaného článku: Ktoré dva štáty hlasovali proti mierovej rezolúcii OSN 12. decembra 2018?