Človeka, ktorý sleduje súčasné tragické dianie na Ukrajine, musí prekvapiť pozdrav bežný v oficiálnom i súkromnom styku, t. j. „Sláva Ukrajine! – Sláva Hrdinom!“
Pre ľudí z EÚ je súčasný pozdrav zvláštny a akoby z iného sveta a pri prvom počutí sa nám môže zdať dokonca aj milý.
Pri detailnejšej analýze však vidíme, že „Sláva Ukrajine!“ ako aj odpoveď „Sláva hrdinom!“ je v zásade politický koncept. Je nielen plný exotiky a romantizmu, ale je i mimoriadne výbušný svojím ideologickým posolstvom.
Čo chcú tým ukrajinskí občania povedať jeden druhému, keď sa pozdravia „Sláva Ukrajine!“ a očakávajú odpoveď „Sláva hrdinom?“
Obyčajné pozdravy, typické pre dnešný svet, ako „Dobré ráno“, „Dobrý deň“… vyjadrujú osobné, priateľské želanie zdraviacich sa ľudí.
„Sláva Ukrajine“ má však skôr všetkých utvrdiť, že patria do tej istej skupiny, že sú členovia národa, ktorý niečo chce a požaduje to aj od všetkých ostatných.
Ideologicky definované spoločenstvá vždy vyžadovali, aby aj pozdravy medzi ľuďmi boli zbavené osobného rozmeru a skôr by mali manifestovať príslušnosť jednotlivca k spoločnosti.
Takto to bolo u nás aj za socializmu, kedy sa vyžadoval pozdrav: „Česť práci!“
Ešte drsnejší či fanatickejší pozdrav bol pre príslušníkov tretej ríše: „Heil Hitler!“
Aj kresťanský pozdrav „Pochválen buď, Ježiš Kristus!“ je v prvom rade potvrdením príslušnosti ku komunite.
Touto úvahou nechcem povedať, že na Ukrajine sa dnes prestali používať osobné pozdravy, ale zdá sa, akoby sa opätovne vyžadoval úradný pozdrav, ktorý legitimuje prichádzajúceho a chce overiť aj jeho totožnosť, či je členom ukrajinskej spoločnosti, alebo jej nepriateľ.
Pre nás sa heslo „Sláva Ukrajine“ zdá príliš úradné, administratívne a ťažko zrozumiteľné.
Čo to teda znamená „Sláva Ukrajine?“
Je to chuť občanov súťažiť s celým svetom a ukázať všetkým ostatným, že Ukrajinci sú pripravení zvíťaziť v ekonomickej, politickej i vojenskej oblasti s každým štátom?
Alebo je to radosť z ich každodenných úspechov a manifestácia ich vôle, že všetci Ukrajinci sú pripravení k najvyšším obetiam za Veľkú, hrdú Ukrajinu, ktorú bude rešpektovať celý svet?
Zdá sa mi, že je skôr prejav nejakého komplexu a hľadanie vlastnej identity. Môže totiž ukrajinský občan tvrdiť, že nie je Rus, keď používa ruský jazyk, pozerá ruskú televíziu a číta ruské knihy a časopisy?
Tento paradox krajiny na konci či na okraji Ruska po Majdane dokázali noví reformátori pretvoriť do programu, v ktorom si sľúbili, že Ukrajina si zaslúži, aby bola členom EÚ a, samozrejme, aj NATO! Opierajú sa nielen o starobylosť Kyjevskej Rusi, ale aj o tradíciu protikomunistického odboja, ako aj o obdiv k fašistickým symbolom a heslám.
Je však takýto program reálny?
Pochopenie zmyslu pozdravu „Sláva Ukrajine!“ nám však lepšie poodhaľuje odpoveď na takýto pozdrav, t. j. „Sláva hrdinom!“
Môžu to byť hrdinovia práce, biznisu, kultúry, alebo ide výlučne iba o vojenských hrdinov?
Zdá sa, že v kontexte ukrajinskej situácie sa nemyslí, že by hrdinom mohol byť nejaký oligarcha, ba ani pracujúci človek. Jednoznačne sa myslí na vojenských hrdinov, na ľudí, ktorí boli a sú ochotní položiť svoje životy za svätú vec, t. j. za slávu Ukrajiny.
Heslo „Sláva Ukrajine“ je preto pochopiteľné iba v ozbrojenom konflikte s Ruskom. Iba v tomto kontexte sa môže ukrajinský človek stať hrdinom. Ba možno povedať, že heslo „Sláva hrdinom“ je v zásade zhodné s požiadavkou zničenia Ruska, pretože iba v tomto vzťahu sa občan môže stať hrdinom.
Pre mnohých z nás je problém prijať takúto všeobecnú a rusofóbnu predstavu a iba ťažko by sme chceli odpovedať „Sláva hrdinom!“
Pripúšťam, že v kontexte prebiehajúcej vojny môžu oba pozdravy poskytovať aj vysoké emócie a silné zadosťučinenie pre všetkých tých, ktorých program je koncentrovaný na zničenie Ruska.
Som však presvedčený, že to nie je najlepšia cesta, ako urobiť z Ukrajiny veľmoc, prípadne silného európskeho hráča, pretože ozbrojeným konfliktom sa Ukrajina iba ťažko stane modernou, demokratickou a slobodnou krajinou!
Ukrajina si musí priznať, že program, ktorý si zvolila, je bez cudzích peňazí a podpory nerealizovateľný a musí sa skončiť fiaskom. Za podporu svojho rusofóbneho programu bude však musieť zaplatiť!
Program ukrajinizácie zo strany dnešných vládnych síl v Kyjeve nemožno považovať za zhodný s programom USA.
Ukrajina si myslí, že našla partnerov, ktorými sú USA, EÚ, ako aj celý kolektívny Západ, pretože ich cieľ je úplne identický, t. j. oslabiť, či až poraziť Rusko.
Tragédia tejto krajiny spočíva v tom, že si myslí, že ona našla týchto nových spojencov, ktorí majú všetci zhodný názor vo vzťahu k Rusku.
Tento omyl má ďalekosiahle dôsledky, pretože príčiny dnešnej animozity voči Rusku zo strany Ukrajiny sú predovšetkým kultúrnej povahy, t. j. ukončiť pôsobenie či tlak ruskej kultúry, jazyka na ukrajinskú spoločnosť. Tento každodenný tlak pociťujú ako existenčnú prekážku, ktorá im neumožňuje sformulovať vlastnú politiku, ktorá by ich priviedla k demokracii a slobode. Rovnako neumožňuje im ukázať silu a krásu ukrajinského jazyka a svojbytnosť a nezávislosť Ukrajiny od Ruska. Toto kultúrne jarmo je podľa nich príčinou ich biedy.
Treba však povedať, že USA i EÚ majú iné dôvody k potrebe zničiť Rusko a určite nie je tou príčinou národná emancipácia Ukrajiny. Majú svoje vlastné a treba dodať, úplne iné dôvody k nepriateľstvu voči Rusku, ako aj dôvody na jeho zničenie.
Sú to predovšetkým geopolitické a ekonomické dôvody, prečo bolo pre nich užitočné zaujímať sa o situáciu na Ukrajine.
Primárnou požiadavkou USA je, aby sa Rusko vzdalo globálnych ašpirácií a prestalo hovoriť o novom pluralitnom svetovom poriadku a, samozrejme, prenechalo im, či dalo k dispozícii svoje nerastné suroviny.
Z týchto príčin hovoriť o zhode cieľov Ukrajiny a USA je buď vylúčené, alebo smiešne a nešťastné.
Na ukrajinskej strane je to teda požiadavka jazykového a kultúrneho oslobodenia Ukrajiny spod ruskej dominancie a na strane druhej snaha USA udržať americké globálne líderstvo, resp. PAX Amerika.
Bieda a zaostalosť Ukrajiny produkovaná v posledných 30 rokoch rôznymi ukrajinskými vládami nie je však výsledkom vykorisťovania Ruska, ale je zapríčinená vlastnou a nenásytnou oligarchiou, ktorá bola vždy pripravená obchodovať aj s Ruskom, aj so Západom. Vždy však iba za jednej podmienky, že im umožní zvýšiť ich vlastné bohatstvo.
Žiadne iné ašpirácie nemal ani predposledný ukrajinský prezident pán Porošenko s jeho 300 000 ha ornej pôdy (a určite nie je jediný), čím vlastne nastoľuje otázku, komu vlastne Ukrajina patrí?
USA si vybrali Ukrajinu nie ako partnera s rovnakými cieľmi, ale skôr iba ako nástroj na dosiahnutie svojich vlastných cieľov.
Treba povedať, že USA sa zo svojho pohľadu správne rozhodli pre Ukrajinu, ktorá je ochotná bojovať za ich ciele do posledného muža. Pre USA je vysoko komfortné spomaľovať, či oslabovať Rusko bez ich vlastného vojenského angažovania. Tento prístup im umožňuje tváriť sa, že to nie je ich konflikt. Nakoniec, takýto typ vojny je určite lacnejší a politicky priechodnejší aj pre domáce americké publikum.
Vyhnutie sa čelnému vojenskému stretu s Ruskom vytvára zdanie udržať konflikt na úrovni konvenčnej vojny bez použitia jadrových zbraní, ktorý dopĺňajú bezprecedentnými hospodárskymi sankciami.
Čo treba odsúdiť na USA aj EÚ, je vlastne zneužitie biedy a chaosu ukrajinského ľudu a permanentného ponúkania vstupu Ukrajiny do EÚ ako jediného východiska pre túto krajinu.
Neviem, či občania sklamaní z ich vlastných politických elít si uvedomovali, že vstup do EÚ je zároveň aj vstupom do NATO a súhlasom s rozmiestnením rakiet na ukrajinsko-ruských hraniciach. Rusko by principiálne nemalo problémy ani so vstupom Ukrajiny do EÚ, čo aj v určitej fáze rokovaní Minských dohôd aj navrhovalo.
Pre USA však hospodársky rozvoj Ukrajiny v rámci EÚ bez rozmiestnenia amerických rakiet na hraniciach Ruska by bol nezmyselný a zbytočný.
Navonok ich pomoc je motivovaná ľudsko-právnymi dôvodmi a porušením medzinárodného práva, pretože ich nepriateľ sa zmenil na agresora a USA ako svetový hegemón sa nemôže nečinne prizerať tejto situácii, a preto musí potrestať Rusko!
USA nielen že si Ukrajinu vybrali za svoj nástroj na dosiahnutie svojich cieľov, ale keďže celý konflikt aj financujú (75 miliárd dolárov od februára 2022), musia ho nutne riadiť aj na všetkých úrovniach.
Aby USA svoje zámery zahmlili, vytvorili ideu kolektívneho demokratického Západu, ktorá sa nakoniec aj zmaterializovala na aktívny subjekt rusko-ukrajinského konfliktu. Jeho cieľom bola depersonalizácia USA, čím chcú vyjadriť, že to nie je ich konflikt, a že USA sú iba lídrom, ktorý požaduje potrestanie Ruska za porušenie medzinárodného práva.
Jadrom tohto vyvolaného konfliktu po 8 rokoch bojov na východe Ukrajiny s 15 000 mŕtvymi sa tak stáva po februárovom prekročení hraníc ruskej armády drzá a neakceptovateľná požiadavka Ruska, že Ukrajina môže vstúpiť do NATO iba s jeho súhlasom.
USA, EÚ, ako aj celý kolektívny demokratický Západ tak stoja pred odpoveďou, ako reagovať na pozdrav „Sláva Ukrajine!“
Odpoveď „Sláva hrdinom!“ je nielen ďalším nákladom stoviek miliárd, ktoré bude musieť kolektívny Západ ešte vyložiť na stôl a ukrátiť tak svojich občanov o sociálnu a zdravotnú podporu, ale je primárne nezodpovednou podporou vzniku jadrového konfliktu.
Účasť kolektívneho Západu na 6 kolách sankcií, ktoré požadujú zákaz obchodovania s Ruskom však bezprecedentne postihuje aj národné rozpočty tejto formácie. Inflácia, hospodárska recesia a strata konkurencieschopnosti Západu vrhá svet do chaosu a vytvára podmienky k vzniku 3. svetovej vojny, ktorá môže dostať celý kolektívny Západ nielen na úroveň zničenej Ukrajiny, ale vyprodukovať aj neobývateľný priestor pre stovky miliónov ľudí.
Prijatie takejto vízie zo strany EÚ si vyžaduje, aby sme boli opatrenejší pri odpovedi „Sláva Ukrajine!“, t. j. „Sláva hrdinom!“, t. j. tým, ktorí sú ochotní položiť svoje životy za zničenie Ruska.
Rozširovanie EÚ o stále nové krajiny, zvyšovanie vojenských rozpočtov môže prispieť k posilneniu NATO, ale rovnako môže ohroziť aj existenciu EÚ, pretože jej základné idey boli postavené na inom programe.
Vyše dvadsaťročné rokovania s Tureckom o vstupe do EÚ, ako aj podpora Ukrajiny stať sa jej členom potvrdzuje, že ak ich motiváciou má byť iba posilnenie NATO, nemôže sa to skončiť inak, iba oslabením EÚ.
Dnes je veľmi ťažké vyslovovať sa k rozbehnutým vojenským vlakom z Východu i zo Západu a prizerať sa deštrukcii tejto krajiny a na jej základe posilňovať odvahu Ruska i USA k jadrovému konfliktu.
Sympatická mi je pozícia znalca ukrajinského vojenského konfliktu Tomáša Forroa, ktorý vo svojej knihe Donbas napísal: „Ukrajinu nemožno posudzovať podľa štandardov západnej hemisféry…“, pretože: „Ukrajina leží príliš blízko Moskvy…“
Preto by EÚ mala byť opatrnejšia na návrhy, ktoré prichádzajú zo vzdialenosti presahujúcej 10 000 km a ktoré nie sú v stave riešiť problémy EÚ, ba ani Ukrajiny.
Ak by sme mali hľadať výraz pre nový pozdrav, ktorý by modifikoval dnešný nebezpečný pozdrav, mohli by sme navrhnúť, ak už treba z emocionálnych dôvodov hovoriť o sláve, tak „Sláva novej Ukrajine!“
Jedna odpoveď
Viackrát som čítal prirovnanie, že USA budú bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca. Nie je potom namieste tvrdiť, že vedenie EÚ bude pomáhať USA v tejto vojne do posledného Európana?