Začneme zopakovaním toho, čo sme uviedli pred necelým pol rokom, že takmer všade kam sa len pozrieme, vidíme, že EÚ sa dostáva kvôli neschopnosti a deformovaným záujmom jej vedenia do narastajúcich ťažkostí – sociálno-ekonomických, politických, bezpečnostných, environmentálnych, kultúrnych…
Zasurmili surmity… a začalo strašenie pred voľbami do europarlamentu | 1. časť
Zasurmili surmity… a začalo strašenie pred voľbami do europarlamentu | 2. časť
Dodáme, že toto vedenie s rozvetveným byrokratickým aparátom je čoraz ťažšie identifikovať, lebo má už aj „hlbinné“ korene a žije vo veľkej bubline. Najviac myslí asi na udržanie svojej moci a s ňou spojených benefitov. Brusel disponuje obrovskými sumami peňazí a dokáže nimi aj „neliberálne“ vydierať neposlušných.
Zložitosť súhrnných odhadov výsledkov volieb do Európskeho parlamentu
Voľby Európskeho parlamentu (ďalej len EP) v jednotlivých členských štátoch sú odlišné a ich odhady zložité. Okrem uvedenia základných trendov sa preto považujú len za orientačné. Posledný výskum Eurobarometra pred voľbami sa zameral na názory občanov na „geopolitickú situáciu“, záujem o voľby a najvážnejšie problémy, ktoré pociťujú.
Koho budú občania voliť, sa radšej nepýtalo. Zhrnutie výsledkov posledných prieskumov preferencií pred týmito voľbami v jednotlivých štátoch je z viacerých dôvodov náročné, ale aj relatívne. Poukazuje sa aj na to, že účasť na eurovoľbách je spravidla nižšia ako na domácich parlamentných voľbách a tak aj odhady môžu byť menej presné.
Problémom pri odhadoch výsledkov volieb je aj to, že politické skupiny (frakcie) v EP sa po voľbách menia – nielen ich zloženie, ale niekedy aj názvy. Nedá nám nepoukázať na politického prebehlíka „euroformátu“ Richarda Sulíka, bývalého predsedu strany Sloboda a Solidarita, ktorý vedie jej tohtoročnú kandidátku na voľby do EP. Začal riešiť vážny problém, čo s možným ziskom jedného kresla tejto strany a rozvíja plány o veľkej európskej politike hviezdy slovenského liberálneho neba. V súčasnosti dvaja „liberálni“ poslanci tejto strany, ktorí boli zvolení v roku 2019, patria do frakcie Európski konzervatívci a reformisti. Aby R. Sulík niečím zaujal (jeho predchádzajúcim výkrikom do tmy bol návrh na vytvorenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie atentátu na Roberta Fica), tak nedávno zopakoval, že ak do tejto frakcie prijmú po voľbách Fidesz Viktora Orbána, odíde z nej. Chystá sa „strategicky“ prebehnúť do frakcie Európska ľudová strana (bola by to už tretia), ktorá o jeho postoji vie už dávnejšie a vraj mu ponúkla aj miesto.
Prípad SaS však nie je ojedinelý a politická turistika sa pestuje aj v iných stranách v EP. Niektoré frakcie dokonca z „principiálnych dôvodov“ aj pozastavujú členstvo strán v nich, ako sa to stalo Smeru-SSD.
Jarný prieskum Eurobarometra o situácii pred voľbami
Z rozsiahleho materiálu „Jarný prieskum EP 2024: Použite svoj hlas – odpočítavanie do európskych volieb“ (EP Spring 2024 Survey: Use your vote – Countdown to the European elections ), v ktorom bolo vyše 50 otázok rôznej formy a má niekoľko desiatok strán usporiadaných do viacerých častí, vyberieme na ilustráciu tri výsledky. Treba dodať, že ani pri takýchto európskych „megavýskumoch“ výsledky nemožno preceňovať a sú len orientačné. Dôvodom je aj to, že zodpovedanie toľkých otázok je pre respondenta veľmi vyčerpávajúce.
Ako prvé uvedieme to, čo bolo prvou otázkou aj vo výskume – aký majú respondenti všeobecný pohľad na EP. V súhrne v celej EÚ bol pohľad na EP veľmi pozitívny u 6 %, viac pozitívny u 35 %, neutrálny u 40 %, viac negatívny u 13 % a veľmi negatívny u 5 % respondentov (1 % neodpovedalo). Najviac „nadšenia“ (spolu hodnotenie veľmi pozitívny a viac pozitívny pohľad) vyvolával EP v Portugalsku (66 %), v Dánsku a Írsku (po 59 %), v Luxembursku (53 %), v Poľsku a Švédsku (po 51 %) a v Chorvátsku (50 %). Najhorší názor na EP (spolu hodnotenia veľmi negatívny a viac negatívny pohľad) mali v ČR (29 %, ktovie čo si o tom myslí „duo“ Zuzana Čaputová a Petr Pavel – politicky nekorektná poznámka autora), vo Francúzsku (28 %), v Rakúsku (24 %), Slovinsku (22 %), Bulharsku a Grécku (po 20 %). Na Slovensku napriek pomäteným vyhláseniam progresivistov, liberálov a spol. bol názor na EÚ „nadšený“ u 42 % a zlý u 18 % dopytovaných, teda niekde v strede.
Po druhé uvedieme, aký bol názor občanov na členstvo ich štátu v EÚ. V rámci celej EÚ to považovalo za dobrú vec 60 %, za zlú 12 % a za ani dobrú ani zlú 27 % respondentov (1 % neodpovedalo). Najlepšie členstvo v EÚ hodnotili v Luxembursku (86 %), vo Švédsku (82 %), v Dánsku a Írsku (po 81 %) a vo Fínsku a v Holandsku (po 80 %). Najnespokojnejší boli, teda členstvo v EÚ najviac považovali za zlé, v Rakúsku (21 %), Rumunsku (20 %) a vo Francúzsku (17 %). Na Slovensku to dobre hodnotilo 55 % a zle 6 % dopytovaných.
Po tretie uvedieme názory na to, ako boli občania spokojní s reakciami EÚ na krízové javy. Aby sme článok neprepchali číslami, poukážeme len na súhrnné údaje za EÚ. S reakciou na:
– pandémiu bolo 8 % veľmi spokojných, 42 % viac spokojných, 27 % viac nespokojných a 19 % veľmi nespokojných.
– klimatické zmeny boli 4 % veľmi spokojných, 29 % viac spokojných, 39 % viac nespokojných a 22 % veľmi nespokojných.
– ekonomickú a finančnú situáciu boli 4 % veľmi spokojných, 33 % viac spokojných, 37 % viac nespokojných a 21 % veľmi nespokojných.
– ruskú inváziu na Ukrajinu bolo 6 % veľmi spokojných, 30 % viac spokojných, 32 % viac nespokojných a 26 % veľmi nespokojných.
– migráciu boli 3 % veľmi spokojných, 21 % viac spokojných, 41 % viac nespokojných a 30 % veľmi nespokojných.
Za najvýznamnejšie témy predvolebnej kampane (bolo ich predložených na výber 15) sa považujú obrana a bezpečnosť EÚ (12 %), boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podpora ekonomiky a vytváranie nových miest ako aj budúcnosť Európy (po 10 %) a verejné zdravotníctvo a akcie proti klimatickým zmenám (po 9 %).
Zo zhrnutia záverov výskumu, poukážeme na 10 „dôležitých zistení“, ktoré majú reklamno-marketingový charakter a naznačujú, čo bolo cieľom výskumu:
– Potrebujeme vaše hlasy.
– Veľký deň sa blíži.
– Kontrolný zoznam pre predvolebnú kampaň.
– Zaistiť našu bezpečnosť.
– Znovuobjavenie našich základných hodnôt.
– Voliť informovane.
– Posilnené zastúpenie.
– Palec hore.
– Citeľné účinky.
– Prevláda optimizmus.
V zhrnutiach sa s neskrývanou radosťou zdôrazňuje vyšší záujem občanov o voľby ako pred 5 rokmi. Poukázalo sa aj na problémy, na ktoré sa podľa voličov treba zamerať v budúcnosti. Na prvých piatich miestach to boli boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (33 %), podpora verejného zdravotníctva (32 %), podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest, ako aj obrana a bezpečnosť EÚ (po 31 %) a opatrenia proti klimatickým zmenám (27 %). Otázky migrácie a azylu sú až na siedmom mieste (s 24 %). Len stručne poznamenáme, že prvé tri z týchto problémov majú sociálno-ekonomický charakter a volajú po sociálnom štáte, ktorý sa z línie i slovníka súčasného vedenia EÚ beznádejne vytratil napriek tomu, že sú v ňom aj viacerí socialisti. Nahradil sa nezmyselnou a škodlivou vojnovou rétorikou spojenou s podriadením sa požiadavkám USA a NATO a nevídané starosti prinášajúcou zelenou politikou (Green deal). O dušu sa volá po zvýšení konkurencieschopnosti EÚ, čo sa principiálne „cvičí“ na ČĽR, ale trpne sa pri tom prizerá na kroky USA, ktoré oslabujú EÚ.
Brexit sa mohol stať podnetom na výrazný odklon od línie, do ktorej vmanévrovali Európske spoločenstvá a potom aj EÚ anglosaskí neoliberáli. Stal sa však opak a po odchode Veľkej Británie sa prebudila „láska“ západoeurópskych politikov a ich klonov v postsocialistických štátoch k USA, ktorá EÚ ubíja. Vidieť to na veľmi zlom dopade protiruských sankcií na štáty EÚ.
K zmene politiky vedenia EÚ nedôjde a už vôbec nie doľava
Za súčasnej situácie je nádej na zmenu politickej (i ekonomickej) línie EÚ minimálna. Víťazom volieb bude „odosobnená“ neoliberálna ekonomika na nadštátnej úrovni, s ktorou súhlasí väčšina konzervatívnych politických síl, socialistov a samozrejme liberálov. Na jej stranu vrátane spolupráce s USA sa prekvapujúco, ale zištne stavajú aj viaceré subjekty, ktoré sa zaraďujú na krajnú pravicu, napr. Bratia Talianska vedení Giorgiou Meloniovou s neofašistickou mládežníckou minulosťou, či niektoré sily vo Švédsku a Fínsku. Namietajú síce kde čo proti migračnej politike súčasného vedenia EÚ, ale ináč takmer vo všetkom ju podporujú a navyše vykrikujú o potrebe poraziť ľavicu.
Úspechom bude, ak sa nekompetentná Ursula von der Leyenová nestane znovu predsedníčkou Európskej komisie. Európski socialisti ju síce „varovali“ pred spájaním sa s krajnou pravicou, ale otázne je, aký bude ich volebný výsledok a vplyv. No a nemecký kancelár sociálny demokrat Olaf Scholz ju nepriamo podporil na tomto poste tým, že už dávnejšie vylúčil jej kandidatúru za Nemecko na post generálneho tajomníka NATO. Zlé jazyky tvrdia, že s tým by nakoniec nesúhlasili ani jastrabi vo Washingtone, lebo ak by aj pakt „manažovala“ takým spôsobom ako Európsku komisiu, obávali sa, že by to mohol byť začiatok jeho konca.
Len kvôli poriadku doplníme, že istou zmenou je počet poslancov EP. Vo voľbách v roku 2019 v ňom bolo 751 kresiel. Po odchode Veľkej Británie z EÚ sa ich počet znížil na 705. V týchto voľbách dôjde k zvýšeniu na 720 poslancov. Jedno nové kreslo sa ujde aj Slovensku a budeme mať 15 zástupcov.
Záver
V záujme dosiahnutia návratu EÚ k jej pôvodnému európsky sociálne a mierovo orientovanému projektu je potrebné v týchto voľbách na Slovensku, ale aj v iných štátoch postaviť sa na stranu síl, ktoré zdôrazňujú význam skutočne ľavicovo orientovanej politiky. S tým je spojená aj požiadavka zohľadnenia národných záujmov brániacich zvyšovaniu právomocí a sily bruselskej centrály. A nemožno zabudnúť ani na nevyhnutnosť toho, aby EÚ začala prispievať k mierovému riešeniu problémov v dnešnom chaotickom a destabilizovanom svete.
