Komentáre k hospodárskej situácii v Nemecku sa začínajú podobať na zvláštny, ponurý a málo príťažlivý seriál, v ktorom sa nevyskytujú potešujúce diely. Správy, ktoré sa objavili v posledných dňoch o predbežných výsledkoch druhého štvrťroku, len ďalej posilnili depresívne nálady v predpovediach vývoja nemeckej ekonomiky, ktoré však vyvolávajú aj ďalšie problémy v spoločenskom živote.
Nepriaznivé údaje o vývoji nemeckého hospodárstva
Neoliberálni ekonómovia a štatistici používajú na hodnotenie ekonomiky rôzne kritériá. V oblasti hospodárskeho rastu pritom dokážu sofistikovane „žonglovať“ s číslami, ktoré v záujme zahmlenia porovnávajú často v časovo rozdielnych obdobiach. Vo viacerých štátoch EÚ sa tešia cifrám aj o málo desatinách percent rastu.
Niekedy je však „účtovnícka“ realita silnejšia ako schopnosti neoliberálnych manipulátorov a mení sa veľmi rýchlo. Tak v apríli tohto roku stav nemeckého hospodárstva vykazoval znaky stabilizácie, ale v máji sa prekvapujúco ukázalo, že sa zhoršil a dosiahol najnižšiu úroveň za posledné 4 roky.
Oprieme sa o dôveryhodné oficiálne štvrťročné správy Destatis (Spolkového štatistického úradu) za posledného poldruha roka. V kalendárne očistených cenách boli prírastky HPD v jednotlivých štvrťrokoch:
Celkovo za rok 2023 prírastok HDP podľa tohto kritériá klesol o 0,1 %. Vo viac než polovici štvrťročných správ o HDP od nástupu Olafa Scholza do funkcie kancelára vykázala ekonomika obmedzený rast alebo pokles. Na začiatku roka sa živili nádeje, že zlý stav ekonomiky spojený so slabým rastom sa konečne prekoná. Situácia sa však nezlepšila tak, ako sa očakávalo. Pribúdajú hodnotenia, že ekonomika sa zatiaľ k rastu nevracia a jej perspektívy sú neisté, hoci sa snaží prispôsobiť globálnym podmienkam.
Nepriaznivý stav nemeckej ekonomiky má veľa príčin, ktoré je stručne a jednoznačne ťažko popísať. Ide o viaceré procesy, ktoré sú spojené aj s geopolitickou situáciou (prílišným podriaďovaním sa Washingtonu, príp. NATO). Úroveň podnikateľskej dôvery je nestála. Index barometra spotreby po päťmesačnom raste v júli tiež klesol a naznačuje, že súkromná spotreba sa bude počas zvyšku roka vyvíjať skôr utlmene.
S pôsobením spolkovej vlády je veľká nespokojnosť. V prieskume ARD-DeutschlandTrends na začiatku júla 2024 bolo s jej prácou veľmi nespokojných 41 % a nespokojných 38 % respondentov. Spokojnosť s ňou vyjadrilo len 19 % dopytovaných a počet veľmi spokojných štatisticky zostal na úrovni 0 %. Tento trend trvá už druhý rok a Scholzova semaforová vláda sa považuje za najhoršiu vládu prinajmenšom od čias zjednotenia Nemecka v roku 1990.
O predbežnej koaličnej dohode o štátnom rozpočte na rok 2025
Na spoločnej tlačovej konferencii 5. júla spolkový kancelár Olaf Scholz, spolkový vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck a minister financií Christian Lindner predstavili základné princípy spolkového rozpočtu na rok 2025 a doplnkový rozpočet na rok 2024. Podľa O. Scholza by mal nový rozpočet vytvárať bezpečnosť a stabilitu v časoch nepokoja a neistoty a zachováva aj dlhovú brzdu. Bezpečnosť v rozpočte má spočívať na bezpečnosti v užšom slova zmysle (silná obrana a silný Bundeswehr, ale aj zdroje pre políciu a krízové situácie), bezpečnosti prostredníctvom súdržnosti a solidarity (prostriedky pre sociálnu oblasť, zdravotníctvo a rodinu ) a bezpečnosti prostredníctvom rastu (zvyšovanie investícií).
Vláda schválila aj Iniciatívu rastu – novú hospodársku dynamiku pre Nemecko (Wachstumsinitiative – neue wirtschaftliche Dynamik für Deutschland). Ide o veľký plán, ktorý má 5 základných častí a 49 bodov. Podľa R. Habecka by mala viesť v roku 2025 k vzostupu HDP o 0,5 %. Odborné kruhy sú však skeptické, že opatrenia plánu začnú pôsobiť až po dlhšom čase, možno až po parlamentných voľbách v septembri 2025.
Základné princípy spolkového rozpočtu na rok 2025 sú bezpochyby pozitívnym stimulom pre ekonomiku Nemecka, ale majú zatiaľ len všeobecnú podobu. Ide o záležitosť, o ktorej sa v médiách veľa diskutuje. O konečnej verzii rozpočtu sa bude rozhodovať na zasadnutiach Bundestagu. Prídu s nimi kritické časy, ktoré sa prejavili aj v diskusii o konečnej podobe rozpočtu už v rokoch 2022 a 2023. Pôjde najmä o snahu rezortov získať čo najviac prostriedkov, resp. brániť sa pred škrtmi z požadovaných nákladov. Rastie aj kontroverzná snaha ministerstva obrany získať čo najviac prostriedkov, ktorú vyžaduje aj NATO, kde má Nemecko stále problémy so splnením mystickej hranice 2 % HDP na vojenské výdavky. Okrem veľkej vojenskej pomoci Ukrajine, kde Nemecko patrí k najväčším donorom, nové výdavky môže znamenať aj uvažované rozmiestnenie rakiet USA na území Nemecka.
Minister obrany Boris Pistoriusa (SPD) nastúpil v januári 2023 po troch ženách na čele rezortu: Ursule von der Leyenovej (december 2013 – júl 2019), Annegret Kramp-Karrenbauerovej (júl 2019 – december 2021) a Christine Lambrechtovej (december 2021 – január 2023). Ich pôsobenie ťažko označiť za úspešné a podpísali sa najmä pod problémy Bundeswehru. B. Pistorius sa ocitol v ťažkej pozícii, ale zorientoval sa „dobre“ a rusofóbiou i agresívnosťou zapadol do línie ministrov obrany NATO. Stal sa exponentom, ktorý všestranne podporuje prehnané vojenské plány USA, NATO a michelovsko-leyenovského končiaceho vedenia EÚ (žiaľ nič lepšie sa nečrtá, len aby to nebolo ešte horšie). Cestu k rozkvetu Nemecka podivne vidí vo zvyšovaní vojenských výdavkov a vojenskej sily. Straší pri tom aj ruskou vojenskou hrozbou a potenciálnou vojnou v Európe. Veľmi mu pri tom pomáha aj ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá „washingtonsky aktivisticky“ prispieva k deformácii zahraničnej a bezpečnostnej politiky Nemecka. Možno doplniť, že pri tom degraduje aj politiku Zelených.
O aktuálnej podpore hlavných politických strán v prieskumoch preferencií
O náladách v spoločnosti napovedá aj podpora hlavných politických strán (CDU/CSU, AfD, SPD, Zelení, FDP a Ľavica). V prieskumoch sa medzi ne od februára tohto roku zaraďuje aj Aliancia Sahry Wagenknechtovej (ďalej len BSW), ktorá sa stala novou výraznou politickou silou. Klesá však podpora Ľavice, ktorá už neprekračuje parlamentné kvórum.
V júli zverejnili renomované agentúry 19 prieskumov. Najvyššiu podporu zaznamenala CDU/CSU (29 – 32 %). Na druhom mieste bola AfD (16 – 19 %), SPD mala preferencie 14 – 16,5 %, Zelení 11 – 13 %. BSW s podporou 7 – 10 % predbehla vládnu FDP, ktorú preferuje 4 – 6 % respondentov. Ľavica ani raz neprekročila 4 %. Z týchto prieskumov zdôrazníme fakt, že v prieskume agentúry INSA, ktorý bol zverejnený 27. júla, podpora BSW na spolkovej úrovni prvýkrát dosiahla hranicu 10 %.
Dynamický ukazovateľ posledných preferencií z 29. júla vykazoval podporu 31,0 % pre CDU/CSU, 17,3 % pre AfD, 15,2 % pre SPD, 10,8 % pre Zelených, 8,2 % pre BSW a 5,3 % pre FDP. Ľavica tam už nebola uvedená.
Doplníme známy fakt, že z 81 nemeckých europoslancov zvolených v júni 2024, je z CDU/CSU 29 (30,02 %), AfD 15 (15,89 %), SPD 14 (13,94 %), Zelených 12 (11,90 %), BSW 6 (6,17 %), FDP 5 (5,18 %) a Ľavice 3 (2,74 %). V Nemecku vo voľbách do Európskeho parlamentu (ďalej len EP) nie je stanovené kvórum a tak sa tam dostalo ešte 12 poslancov zo 7 ďalších strán a hnutí. Pri týchto údajoch je na prvý pohľad zaujímavé, že aktuálne preferencie veľkých politických strán im sú s určitými odchýlkami podobné. Volebné preferencie na spolkovej úrovni sú teda pomerne ustálené. Iná vec je však, že viaceré komentáre k výsledkom eurovolieb poukazovali na to, že medzi starými a novými spolkovými krajinami existuje stále ešte akási hranica rozdielnosti politickej orientácie. „Ossi“ (východní Nemci) volili výrazne viac radikálne strany AfD a BSW a menej tradičné politické strany.
Niektoré sily v Nemecku očakávali od kancelára O. Scholza podobný krok ako po voľbách do EP urobil francúzsky prezident, ale k nemu nedošlo. Vládne strany získali spolu viac ako 30 % hlasov a nezvíťazili radikáli, takže semaforová koalícia nevidela dôvod na ukončenie svojho pôsobenia. Žiaľ, treba dodať, že nová vláda, ktorú by viedla CDU/CSU by nič lepšie pre Nemecko asi neznamenala ani vo vnútornej ani v zahraničnej politike.
Pre vládne strany, ako aj tie, ktoré sa v rámci „monopolu“ na pravdu vyhlasujú za demokratické, však varovne vyzerá situácia v nových spolkových krajinách, kde majú byť voľby v septembri. V Durínsku a Sasku budú 1. septembra a v Brandenbursku 22. septembra.
Prieskumy renomovaných agentúr na krajinskej úrovni nie sú také aktuálne ako na spolkovej úrovni. Musíme sa preto uspokojiť s trochu staršími údajmi, ktoré sa vzhľadom na spoločenskú situáciu v jednotlivých krajinách pred voľbami ešte môžu zmeniť.
V Durínsku podľa prieskumu INSA zverejneného 26. júna, bola podpora AfD 29 %, CDU 22 %, BSW 20 %, Ľavice 14 %, SPD 7 %, Zelených 4 % a FDP 2 %. V Sasku podľa prieskumu agentúry Infratest Dimap, zverejneného 20. júna, bola podpora AfD 30 %, CDU 29 %, BSW 15 %, SPD 7 %, Zelených 7% a Ľavice 3 %. FDP nebolo uvedené. V Brandenbursku tiež podľa prieskumu INSA, ktorý bol zverejnený 16. júla, bola podpora AfD 24 %, SPD 19 %, CDU 18 %, BSW 17 %, Zelených 7 %, Ľavice 5 %, Slobodných voličov 4 % a FDP 3 %.
Možno konštatovať, že napriek masívnej kampani proti AfD na spolkovej úrovni pred voľbami do EP, ktorá bola relatívne úspešná, to však jej podpore v týchto krajinách neuškodilo. Podľa prieskumov to všade zatiaľ vyzerá na víťazstvo AfD a vysoký zisk aj pre CDU, teda silný pravicový „sentiment“ voličov.
Situácia ľavicových síl je trochu lepšia v Durínsku a Brandenbursku. Otázne je, či sa SPD a možno aj Ľavica, ktorá je ešte niekde krajinsky silná, budú ochotné dohodnúť na spoločnom postupe, popr. aj koalícii s BSW, ak by taká šanca vznikla. Nemecko však tradíciu francúzskeho Ľudového frontu proti pravicovým radikálom nemá. Pravicovú verejnú mienku „masírujú“ aj médiá hlavného prúdu, ktoré sú voči BSW zamerané nevraživo až nepriateľsky, pričom aj na slabnúcu Ľavicu sa často pozerajú s dešpektom.
S prelomením tabu spolupráce s AfD sa zatiaľ nepočíta, ale v politike a tobôž neoliberálnej, nie je nič vylúčené. Túžba po moci je u súčasných stredových pravicových i ľavicových politikov nesmierne silná. Uvažovať na základe prieskumov preferencií o vládnych koalíciách je predčasné, ale vyzerá to tak, že v krajinách zrejme dôjde k posilneniu pravicovej orientácie vlád.
Záver
Pri pohľade na stav hospodárstva v Nemecku nie sú už dlhší čas dôvody na optimizmus. Nie je to dobré ani pre EÚ, kde už Nemecko prestalo byť na dlhší čas lokomotívou, ale ani pre Slovensko, ktoré je naň ekonomicky značne naviazané.
Scholzova vláda sa zatiaľ vzdať nechystá. Troje krajinské voľby budú predstavovať prvé meranie síl po voľbách do EP. Všetky budú v nových spolkových krajinách, ktoré počtom obyvateľstva patria medzi menšie. Aj tak sa však v niektorých kruhoch očakáva, či nebudú mať predsa len určitý dopad na politickú atmosféru v celom Nemecku.
Úvodné foto: CCNUL
