Zohrávajú podporné úlohy v rámci postupnej transformácie globálneho vládnutia
Procesy, ktoré budú nasledovať, zaberú do ukončenia veľa času. Možno jednu generáciu alebo dlhšie, takže očakávania na rýchly prechod na plnohodnotnú multipolaritu treba krotiť.
Súčasný summit vodcov Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) v meste Tchien-ťin, obnovil pozornosť na túto organizáciu, ktorá začínala ako prostriedok na urovnávanie hraničných sporov medzi Čínou a niektorými bývalými sovietskymi republikami, neskôr sa však sformovala na hybridnú bezpečnostno-ekonomickú skupinu. Na poslednom podujatí sa zúčastnilo asi dvadsať vodcov vrátane indického ministerského predsedu Narendra Modiho, bola to jeho prvá návšteva v Číne po siedmich rokoch. Nezápadné médiá signalizovali, že summit predstavuje bod obratu v rámci globálneho systémového prechodu k multipolarite.
ŠOS je posilnená viac než kedykoľvek predtým, rodiacim sa čínsko-indickým zblížením, za ktoré boli neúmyselne zodpovedné USA, plus BRICS, je v súčasnosti menovka známa po celom svete. Obidve organizácie budú iba postupne transformovať globálne vládnutie namiesto náhlej zmeny, ako niektorí očakávajú. Pre začiatok, obe sa skladajú z veľmi rozdielnych členov, ktorí môžu realisticky odsúhlasiť iba široké body spolupráce; tieto sú v každom prípade striktne dobrovoľné, lebo nič z toho, čo vyhlásia, nie je právne záväzné.
Krajiny ŠOS a BRICS spája – pričom sa stále viac prekrývajú, tak ohľadom členov, ako aj partnerov – spoločný cieľ zrušiť západný de facto monopol na globálne vládnutie, tak aby sa všetko stávalo spravodlivejším v mene svetovej väčšiny. Na tento účel sa pokúšajú urýchliť procesy finančnej multipolarity ako v rámci BRICS, aby získali hmatateľný vplyv potrebný na zavádzanie reforiem, čo si tiež vyžaduje odvrátenie scenárov budúcej domácej nestability ako v rámci ŠOS.
Napriek tomu, že Banka BRICS sa podriaďuje západným protiruským sankciám kvôli komplexnej vzájomnej ekonomickej závislosti väčšiny jej členov, pôsobí tam tiež tiež neochota ponáhľať sa s dedolarizáciou presne z uvedeného dôvodu. Čo sa týka ŠOS, jej mechanizmy zdieľania spravodajských informácií sa týkajú iba nekonvenčných hrozieb (napríklad terorizmus, separatizmus a extrémizmus) a sú do značnej miery oklieštené rivalitou medzi Indiou a Pakistanom, zatia ľčo záujmy ohľadom suverenity zabraňujú, aby sa skupina stala ďalšou „Varšavskou zmluvou“.
Svetová väčšina bez ohľadu na tieto obmedzenia medzi sebou stále viac spolupracuje než kedykoľvek predtým v rámci úsilia o dosiahnutie postupnej transformácie globálneho vládnutia, čo sa stalo zvlášť naliehavým v dôsledku príležitostného použitia sily Trumpom v jeho druhom období (proti Iránu a hrozby proti Venezuele) a v rámci colných vojen. Centrom tohto úsilia je Čína, čo však neznamená, že by mu dominovala; inak by suverénne a hrdé krajiny India a Rusko nesúhlasili, keby očakávali, že dominovať bude.
Nasledujúce procesy budú trvať dlhý čas do zavŕšenia, možno dokonca jednu generáciu alebo dlhšie, čo bude v nemalej miere závisieť od popredných krajín ako Čína a India; ich komplexná vzájomná hospodárska závislosť vo vzťahu k Západu sa nedá náhle zmeniť bez toho, že by spôsobili značnú škodu svojim vlastným záujmom. Pozorovatelia by preto mali krotiť všetky zbožné želania na rýchly prechod na plnohodnotnú multipolaritu, aby sa nestalo, že budú hlboko sklamaní a možno v dôsledku toho upadať do hlbokého zúfalstva.
Pohľad dopredu: budúcnosť globálneho vládnutia bude formovať boj medzi Západom, ktorý si chce zachovať svoj de facto monopol a postupne reformovať systém tak, aby sa (aj keď s určitými zmenami) vrátil ku koreňom zameraným na OSN, a svetovou väčšinou. Žiaden maximalistický scenár nenadobudne nevyhnutne platnosť, lenže alternatívne inštitúcie, zamerané na špecifické regióny ako ŠOS v Eurázii a Africká únia, môžu postupne v niektorých ohľadoch OSN nahradiť.
Zdroj text a foto: Andrew Korybko´s Newsletter.
Preložil Ladislav Hohoš.
Dôvetok
Nedávno som trochu zafantazíroval na FC. Všimol som si, že prezident Trump systematicky likviduje medzinárodné inštitúcie. Je známe, že USA medzinárodné organizácie podporujú dovtedy, pokiaľ slúžia ich záujmom. A dá sa to zdôvodniť transakčne, lebo značným podielom prispievajú na ich činnosť. Tam, kde je príliš veľa neposlušných, treba zriadiť koalíciu ochotných. Vymyslel som si, že Trump by mohol vystúpiť z OSN, aby si zriadil svoju menšiu ríšu, v ktorej by USA boli neobmedzeným hegemónom. Zo zvyškovej OSN by sa sformovalo to, čo Korybko nazval Svetovou väčšinou. S Európou sa veľmi nepočíta, ak sa EÚ rozpadne, tak sa európske krajiny rozdelia do „menších OSN“ (odborne makroregiónov). Lebo verchuška EÚ je totálne neschopná a uviazla v minulosti Atlantickej charty.
Jedna odpoveď
S obsahom tohto článku sa dá len súhlasiť. Súhlasím aj s tým, že to bude ešte dlho trvať. Zároveň však podčiarkujem to, že sú to prvé významné kroky voči monopolu svetovlády Západu. A nielen to. Našli sa sily, ktoré si môžu o tomto hovoriť a v tomto duchu aj konať! Keďže som žil 5 okov v dvoch členských krajinách tejto iniciatívy je celkom pochopiteľné, že to aj osobne veľmi vítam a teším sa tomu. Dúfam však, že to nevyvolá nové konflikty a nové vojny pretože moc má veľkú chuť vládnuť a Západ(osobitne USA) len tak ľahko neustúpi.