Rebélie európskych farmárov – začiatok novej politiky EÚ?

Poľnohospodárstvo ako výrobný sektor je dnes početne i politicky malá, takmer bezvýznamná skupina, ktorá vďaka produkcii výkonnej techniky, nových odrôd, hnojenia… dokáže zabezpečiť potraviny pre celý svet.
Od prvej neolitickej revolúcii uplynulo už niekoľko tisíc rokov. Priniesla zmenu, kedy sa prví lovci usadili na jednom mieste a začali hľadať obživu v pestovaní obilnín a v chove domestikovaných zvierat.
Zdá sa však, že potomkovia neolitickej revolúcie sú pred úplným vymretím, a preto nás všetkých prekvapuje ich politická aktivácia v uliciach najvýznamnejších miest v EÚ.
Podpora, ktorá sa im dostáva v médiách, ako aj v sľuboch politikov, je nevídaná.
Ich základnou požiadavkou je nevyhnutnosť riešiť pokles hodnoty ich príjmov, oslabenie zavádzania ekologických štandardov, zastavenie znižovania štátnej pomoci a požiadavka zamedziť bezcolnému režimu s ukrajinskými agroproduktmi.

„Nesejú, nežnú, ale všetko vedia lepšie.“ Heslo protestu nemeckých farmárov v Hannoveri 11. januára 2024.
Foto: 
Axel Hindemith / Creative Commons CC-by-sa-3.0 de

Politické prebudenie farmárov nie je len výsledkom toho, že jar a sejba sú ešte ďaleko. Nejde ani o žiadny fašiangový sprievod na traktoroch a ani o krátenie voľného času a pálenie slamy na odháňanie zlých duchov.
Situácia európskych farmárov je zúfalá a ide im o ich pracovnú existenciu, mnohí z nich sú na konci svojich síl.
Poľnohospodári majú spravidla dosť vlastných nepriateľov, akými sú sucho, mrazy, dažde, choroby… a tie si vyžadujú veľkú dávku osobnej energie, času a peňazí.
Tentoraz však farmári považujú za škodnú najmä EÚ a svoje vlády, ktoré nás zaťahujú do rusko-ukrajinského konfliktu, čo má za následok zvyšovanie nákladov a znižovanie cien ich produkcie. Predstava EÚ i národných vlád je taká, že treba šetriť a začať chcú u farmárov!
Väčším prekvapením je, že vypovedanie poslušnosti európskych farmárov svojej i európskej vrchnosti sa netýka iba západnej Európy, ale začína aktivovať aj farmárov strednej a východnej časti EÚ, a to vrátane aj Slovenska.
Základným menovateľom sa stáva liberalizácia obchodu s agrokomoditami, ktorú považujú európski farmári za nespravodlivú a devastačnú. Predsa nie je možné vyžadovať od nich, aby plnili európske normy a znášali nekonečné kontroly, a z Ukrajiny, ktorá je väčšia ako Francúzsko a má 36 miliónov hektárov mimoriadne úrodnej ornej pôdy, je dovoz obilia bez cla a bez potreby rešpektovať európske štandardy.
Farmári EÚ sa v dôsledku takejto politiky stávajú nekonkurenční a musia predávať svoje produkty pod výrobné náklady, čo vedie celé odvetvie do chaosu a úpadku.
Neracionálne či ideologické rozhodnutia EÚ postihujú všetky vrstvy spoločnosti, a preto požiadavky farmárov majú podporu väčšiny obyvateľov únie.
Všeobecné proklamácie o slobode a práve ukrajinského ľudu vstúpiť do EÚ a žiadať za to iba finančnú a vojenskú podporu proti totalitnému Rusku, sú príliš abstraktné a možno im veriť alebo aj neveriť.
Keďže ide o reálne zruinovanie európskych farmárov, je prirodzené, že sa ozývajú prví a najdôraznejšie formulujú svoje požiadavky voči EÚ a svojim národným vládam.
Ak porovnáme detailnejšie protesty a požiadavky v západnej Európe s heslami krajín, ktoré bezprostredne susedia s Ukrajinou, je zrejmé, že ich spoločným menovateľom je Ukrajina a rusko-ukrajinský konflikt.
Prísľuby európskych politikov, že Ukrajina bude prijatá do EÚ (a samozrejme do NATO!) ukazujú, že naši politici im v tomto ohľade buď klamali, alebo je im jedno ako skončí EÚ. Podporovať vstup Ukrajiny do EÚ bez hlbšej diskusie je najlepší scenár, ako ju rozvrátiť.
Obrovská výmera ornej pôdy a jej mimoriadna úrodnosť by vstupom Ukrajiny do EÚ urobila z nej európsku mocnosť, ktorá by si vynútila zásadnú reštrukturalizáciu agrosektora a od neho závislého potravinárskeho priemyslu!
Vysoká koncentrácia pôdy v rukách niekoľkých spoločností na Ukrajine je na naše pomery nepredstaviteľná. Je viacero spoločností s výmerou nad 200 až 500 tisíc hektárov. Väčšina z nich je v rukách amerických fondov. Výnimku tvorí zopár domácich oligarchov, ako je napr. bývalý prezident Porošenko, ktorý vlastní iba cca 300 tisíc hektárov…
Veľkosť Ukrajiny, zásadné zmeny v štruktúre vlastníctva pôdy, šírenie ilúzií, ako by sa Ukrajina mohla stať spolu s Poľskom, pobaltskými krajinami a samozrejme s Veľkou Britániou novou zasľúbenou krajinou, ich vzrušuje do maxima.
Ich predstavy formuluje M. Dzurinda (SME 5. 2. 2024), ktorý v rozhovore opisuje ciele tejto skupiny, ako vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru Európy na báze dvojstranných dohôd týchto krajín s Ukrajinou. Tieto predstavy v skutočnosti nie sú ničím iným, iba bojom o nové líderstvo v Európe a vo svete.
Nehorázna drzosť poľského parlamentu žiadať od Nemecka 1,3 trilióna eur ako vojenské reparácie za II. svetovú vojnu, ukazuje, aké sú záujmy tejto skupiny a zároveň i dôkaz toho, že v budúcnosti nepočítajú s existujúcou štruktúrou sveta ako ani s EÚ.
Zdá sa, že za EÚ dnes bojujú iba jej farmári.
Či to bude iba začiatok alebo aj koniec zápasu o EÚ, bude závisieť od volebných rozhodnutí európskych občanov.
Vyše 40 miliónové ukrajinské spoločenstvo ľudí, ktoré v skutočnosti nebude nič vlastniť, by mohlo totiž vytvoriť reálny tlak na pretransformovanie celej EÚ na nové ukrajinské štandardy, a teda vyvolať jej zánik.
Ukrajina preto v tomto tvare nemôže byť prijatá do EÚ!
Na ospravedlnenie európskych politikov by sme mohli povedať, že tento nápad nevznikol v ich hlavách, ale je inkorporovaný z USA, resp. z NATO.
Z vojenského hľadiska by vstup Ukrajiny do EÚ s najväčšou pravdepodobnosťou mal význam iba vo vzťahu k Rusku.
V tejto oblasti platí zásada, že výhoda jedného je nevýhodou druhého. O tom, kto sa má stať vlastníkom tejto výhody, má sa rozhodnúť na ukrajinskom vojenskom poli.
Európania by mali mať na pamäti, že zmyslom a podstatou EÚ je udržanie mieru na tomto kontinente. Dvom generáciám sa to podarilo a tretej to treba stále pripomínať.
Vojnoví štváči, ktorí chcú zničiť Rusko a ponížiť Nemecko, chcú nielen zničiť EÚ, ale aj ukončiť mier na tomto kontinente.
Vstup Ukrajiny do EÚ je v podstate trójskym koňom vojnových štváčov, ktorý by mal prinútiť všetkých Európanov, aby sa zbavili vlastnej predstavy ako žiť, a boli pripravení na to, že tento kultúrny model nielenže musí skončiť, ale bude nutné sa pripraviť na zníženie vysokého štandardu a vysokej úrovne občanov dnešnej EÚ.
Vyzerá to šialene, ale v tomto modeli nie Ukrajina by vstúpila do EÚ, ale my, teda EÚ, do Ukrajiny!
Nová agrárna i vojenská mocnosť, ktorá by bola ochotná aktivovať sa v ľubovoľných proxy vojnách, by sa chcela stať vodcom novej Európy. 
Samozrejme, ak je pre takúto víziu podpora a nadšenie medzi politickými elitami, zdá sa, že by bolo lepšie, keby otvorene hlásali projekt spojenia EÚ s USA. K tomu by mohla viesť pomerne jednoduchá cesta, t.j. že politické elity by vyhlásili EÚ za 51. americký štát.  
Vtedy by to bolo korektné! Sú tu však ešte občania…
Posledné rozhodnutie europarlamentu, ktorý zamietol odtajnenie zmlúv o nákupe vakcín za vyše 70 miliárd eur nám potvrdzuje, že transformácia EÚ na obraz Ukrajiny sa už započala.
Šokuje ma mimoriadne vysoký počet hlasov poslancov odmietajúcich preverenie zmlúv, ktoré osobne zjednala a podpísala pani von der Leyenová.
Nie som žiadny stúpenec prezidenta Zelenského, ale myslím si, že by ani on neobjednal desať vakcín pre každého občana EÚ, ktoré majú šesťmesačnú expiráciu…
V týchto dňoch, kedy európski farmári blokujú hlavné mestá únie a striekajú po sídlach svojich i európskych vlád hnojovicu… Brusel sa opäť predviedol s 50 miliardovou pomocou pre Ukrajinu. Napriek tomu, že dve tretiny z tejto sumy sú pôžičky, tieto peniaze budú chýbať občanom!
Treba povedať, že tento raz sa našiel aspoň jeden premiér, ktorý žiadal, aby sa tieto prostriedky každoročne aspoň kontrolovali a vyhodnocovali.
Koľko zbytočných síl a energie vynaložilo 26 premiérov EÚ iba nato, aby v deklarácii bola zakotvená triviálna a obyčajná ľudská požiadavka – peniaze každoročne kontrolovať a vyhodnocovať. Akoby nestačili náreky americkej administratívy, koľko z ich vyše 100 miliardovej finančnej a vojenskej pomoci bolo zdefraudovaných v korupčných schémach pána Zelenského a jeho priateľov.
EÚ 25. januára odštartovala Strategický dialóg o budúcnosti agrorezortu, ktorého cieľom podľa pani von der Leyenovej je, že: „Dozrel čas na dosiahnutie nového konsenzu o potravinách a poľnohospodárstve medzi farmármi, vidieckymi komunitami a všetkými ostatnými aktérmi v agropotravinárskom reťazci EÚ…“
Zdá sa, akoby pani von der Leyenová žila na Mesiaci a nebola schopná sa konfrontovať s realitou a problémami európskych farmárov.
Je veľkou záhadou, aké problémy chce riešiť medzi farmármi a vidieckymi komunitami… Keď nevie, lepšie by urobila, keby si prestala vymýšľať prázdne floskuly a  radšej sa spýtala priamo tých, ktorí protestujú na svojich traktoroch.
Možno by potom pochopila, že je nevhodná pre úrad, ktorý zastáva, a že jej rozhodnutia sú proti podstate celej inštitúcie!
Človek by si ju mohol vážiť, keby mala odvahu a povedala farmárom, že peniaze nám došli a na naše strategické ciele budeme musieť použiť tie vaše. Kvalifikovala by sa ako empatický človek.
Jej základné politické krédo, ktoré opakuje neustále „Na Ukrajine sa bojuje za nás!“ dokazuje, že nie je schopná objektívne sformulovať svoje heslo, ktoré by mala z úcty k zdravému rozumu sformulovať tak, že: „ Na Ukrajine sa nebojuje za nás, ale iba za naše peniaze!!!“.
Zdá sa mi, že pani von der Leyenová nevie, o čom hovorí a ani nechápe, prečo farmári po politikoch jej typu hádžu surové vajcia a metajú hnojovicu po úradoch EÚ.
Nie som si istý, či šéfka komisie EÚ pochopila postoj USA k ukrajinskému konfliktu. USA totiž dôrazne požadujú, aby všetky zásadné rozhodnutia o vojne a mieri zostali v rukách ukrajinskej vlády, nakoľko miesto USA je iba vo finančnej a vojenskej pomoci.
Návrh vo výške 60 miliárd dolárov ďalšej pomoci pre Ukrajinu, v dôsledku chabých výsledkov na vojenskom poli ako i nehoráznej korupcie, americký Kongres zamietol.
Možno pani von der Leyenová to mylne pochopila, že teraz je na rade EÚ.
Zdá sa však, že jej postoj je viac motivovaný osobne, a konkrétne jej ašpiráciami na funkciu generálneho tajomníka NATO, ako skutočnou snahou reálne pomôcť európskym farmárom.

(Celkovo 474 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter