Kto systematicky a v dlhšom časovom úseku naozaj sleduje situáciu v Strednej Ázii, určite si všimol jednu nenápadnú ale – z pohľadu autora – zásadnú vec.
Ak sa jedna veľmoc spoza oceánu nemôže dostať pod kožu jednotlivým krajinám Strednej Ázie, tak sa tieto krajiny v rôznych (akože nezávislých) medzinárodných ratingoch a hodnotiacich rebríčkoch[1] umiestňujú na nelichotivých miestach.
V momente, ak za oceánom zacítia šancu alebo nájdu skulinku, ako sa dostať k nerastnému bohatstvu týchto krajín, všetko je zrazu inak.
Neveríte? Tak siahnime po najnovšom ratingu Globálny index mieru 2026 (Global Peace Index 2026)[2].
Podľa autorov pri zostavovaní zoznamu najmierovejších štátov, ktorý skúma situáciu v 163 krajinách sveta, sa berú do úvahy tri hlavné oblasti: vnútorné a vonkajšie konflikty, sociálne zabezpečenie a bezpečnosť a militarizácia.
Zároveň sa skúma 23 kritérií, najmä vzťahy so susedmi, podiel utečencov medzi obyvateľstvom, politická nestabilita a verejný poriadok, štatistika kriminality, počet zamestnancov v orgánoch činných v trestnom konaní, výdavky na armádu atď.
Skóre je založené na päťbodovej stupnici – čím nižšie je skóre, tým vyššia je pozícia v hodnotení.
V tohtoročnom hodnotení sa Uzbekistan umiestnil na 37. mieste (1,728 bodu). V roku 2025 bol na 67. mieste.
Kazachstan obsadil 44. miesto so ziskom 1,771 bodu. Minulý rok – 67. miesto.
Tadžikistan so ziskom 1,799 bodu sa umiestnil na 47. mieste, pričom v roku 2025 obsadil 79. miesto.
Kirgizsko si v tohtoročnom hodnotení vybojovalo 61. miesto majúc 1,865 bodu. Posun o plus osem pozícií – v roku 2025 to bolo 78. miesto – je tiež zaujímavý.
No a na záver Turkménsko, ktoré sa obyčajne vo všetkých hodnoteniach motá niekde na konci, obsadilo 66. miesto (1,903 bodu). Minulý rok – 87. miesto.
Na prvom mieste je tradične Island (1,161 bodu) a zoznam uzatvára na 163. mieste Ruská federácia (3,367 bodu), keď tesne pred ňou je Ukrajina (160. miesto – 3,814 bodu, v porovnaní s rokom 2025 sa pozícia zlepšila o +dve miesta), alebo Izrael na 159. mieste (3,124 bodu, postup +jedno miesto voči roku 2025).
A Slovensko? Jen na 29. mieste s hodnotením 1,661 bodu (pokles o tri miesta).
Náhoda…
Okrem toho, že práve Uzbekistan a Kazachstan si tak záhadne polepšili, stojí za to vedieť, že práve tieto dve stredoázijské krajiny čoraz častejšie umožňujú, resp. otvárajú dvere investorom zo Spojených štátov práve v oblasti ťažby (a následný odvoz bez kontroly a za lacné peniaze) svojich vzácnych nerastných surovín.
Nakoniec aj zverejnenie Globálneho indexu mieru 2026 sa, samozrejme, náhodou, časovo zhoduje s nedávno uskutočneným summitom Stredná Ázia + Spojené štáty vo formáte C5+1 v Astane (10. júna 2026) o kritických mineráloch, na ktoré je Stredná Ázia pomerne bohatá.[3]
No a nakoľko sa Taškent v rámci svojej multiazimutovej zahraničnej politiky v danom prípade začal správať voči Washingtonu prítulne, tak tu je vec skoro jasná.
Na V. Taškentskom medzinárodnom investičnom fóre, ktorý sa konal v dňoch 16. – 17. júna 2026, bola hlavnou témou energetika. Konkrétne: energetická transformácia -vyhliadky na obnoviteľnú, jadrovú a vodíkovú energiu v Strednej Ázii[4].
Rekordná účasť za Spojených štátov
Rekordná účasť amerického podnikateľského sektoru na medzinárodnom investičnom fóre v Taškente sa stala jedným z hlavných signálov novej etapy vzťahov medzi Uzbekistanom a Spojenými štátmi.
Do Taškentu prišli zástupcovia 193 (slovom stodeväťdesiattri) amerických spoločností. Okrem EXIM banky a DFC aj Air Producsts, Cove Capital, Templeton Global Investments, Boeing, 77 Construction, Black Rock, FLS, Visa, JP Morgan, Meta, GULF…
Rokovania sa zameriavali nielen na investície, letectvo (TAPOČI v Taškente /Taškentský letecký závod V. Čkalova/ je lakomým kúskom pre letecký priemysle USA), financie a digitálnu infraštruktúru, ale aj, či skôr najmä, na kriticky dôležité minerály.[5]
Formálne bolo fórum venované rozširovaniu investičnej spolupráce, rozvoju priemyslu, ropného a plynárenského priemyslu, financií, letectva, prieskumu, satelitnej komunikácie a digitálnej infraštruktúry. Do popredia sa však čoraz viac dostáva ďalšia téma – kriticky dôležité minerály. Sú to tie, čo transformujú hospodársky dialóg medzi Taškentom a Washingtonom z bežnej investičnej cesty na prvok širšej geoekonomickej stratégie.
Pre Washington je to dnes súčasť stratégie diverzifikácie komoditných reťazcov a zníženia závislosti od Číny.
Pre Taškent je to príležitosť prilákať kapitál a technológie pri zachovaní rovnováhy medzi vonkajšími centrami moci.
Súčasťou programu medzinárodného investičného fóra v Taškente bolo aj predstavenie prvých členov Rady pre obchod a investície medzi USA a Uzbekistanom (US – Uzbekistan Business and Investment Council).[6]
Prvými členmi, za americkú stranu sa stali[7]:
- Bethany Aquilina Brez, viceprezidentka Korporácie pre financovanie medzinárodného rozvoja Spojených štátov (DFC);
- Sarah Witten, viceprezidentka EXIM banky Spojených štátov;
- David Fogel, námestník ministra obchodu Spojených štátov;
- Caleb Orr, zástupca štátneho tajomníka pre ekonomiku a pre energetická a podnikateľské otázky Spojených štátov;
- Jonathan Henick, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec USA v Uzbekistane.
Prijatie u prezidenta
Prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev sa samostatne stretol s americkou delegáciou, ktorá bola o – okrem horeuvedených zástupcov spoločností a firiem – ešte posilnená o prezidenta EXIM banky Spojených štátov Johna Jovanovica, hlavného výkonného riaditeľa DFC Bena Blacka a predsedu Americko-uzbeckej obchodnej komory Carolyn Lamma.
Uzbecký prezident počas stretnutia akcentoval, že hospodárska agenda je jedným z kľúčových pilierov strategického partnerstva medzi Uzbekistanom a Spojenými štátmi.
V tejto súvislosti definoval niekoľko kľúčových oblastí pre ďalšie prehĺbenie obchodnej a hospodárskej spolupráce medzi Taškentom a Washingtonom – podpora konkrétnych projektov na geológiu a spracovanie kritických minerálov, ďalej oblasť energetiky, metalurgie, financií, umelej inteligencie, digitálnych technológií…[8]
Š. Mirzijojev zdôraznil, že „… hospodárska agenda je jedným z kľúčových pilierov strategického partnerstva medzi Uzbekistanom a Spojenými štátmi….“
Podľa tohto vyjadrenia americký smer má pre Taškent zjavné výhody. Uzbekistan sa snaží diverzifikovať svoje zahraničné hospodárske vzťahy tak, aby sa nezameriaval výlučne na Rusko, Čínu alebo iných regionálnych partnerov.
Spolupráca so Spojenými štátmi (tak to vidia v Taškente) otvára prístup k dlhodobému financovaniu, moderným technológiám, novým trhom a politickej podpore zo strany medzinárodných ekonomických inštitúcií.
Smrtonosná spolupráca?
Lenže, čím rozsiahlejšia a hlbšia je však spolupráca, tým vyššie sú pre Uzbekistan aj riziká. Americké investície a exportné úvery vytvárajú pre Taškent nové príležitosti, ale zároveň vytvárajú dlhodobé záväzky. V strategických odvetviach môže závislosť vzniknúť nielen prostredníctvom dlhu, ale aj prostredníctvom technológií, štandardov, vybavenia, softvérových riešení a popredajného servisu. A toto je obzvlášť citlivé smerom k spracovanie kritických surovín, finančnej infraštruktúry, letectva a digitálnych platforiem.
Kľúčovou otázkou pre Taškent preto nie je, či sa Spojené štáty zaujímajú, alebo nie o uzbecké kritické minerály. Odpoveď je zrejmá – majú záujem! A ešte aký!
Otázkou však je, či Uzbekistan bude schopný využiť tento záujem na svoj vlastný priemyselný rozvoj a nielen na rozšírenie vývozu komodít. Washington to na 100 % využije výlučne vo svoj prospech.
Ak sú spracovateľské a technologické reťazce lokalizované v rámci krajiny, potom si domácu budú môcť nárokovať vyššiu pridanú hodnotu. Ak sa však projekty obmedzia len na ťažbu a dodávku surovín na externé financovanie, závislosť od veľkých partnerov sa len a len zvýši.
Vyzerá to tak, že aktuálne zintenzívnenie amerického podnikateľského pohybu v Uzbekistane zapadá do viacvektorovej zahraničnej politiky Taškentu – inak povedané – na štyri svetové strany.
Taškent sa evidentne snaží o rovnováhu medzi vonkajšími centrami moci a ťažiť z ich konkurencie o vplyv v Strednej Ázii. Nakoniec, prezident Š. Mirzijojev bol pred pár dňami (4. – 5. jún 2026) v Sankt-Peterburgu, kde sa stretol s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom.
Okrem iného, hlavným bodom spoločného programu bolo oficiálne (na diaľku – formou videokonferencie medzi Taškentom a mestom na Neve) zahájenie výstavby prvého bloku jadrovej elektrárne v Džizakskej oblasti Uzbekistanu[9].
Slávnostného aktu sa ešte zúčastnili Rafael Grossi, generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA), Andrej Petrov, prvý námestník generálneho riaditeľa spoločnosti ROSATOM a Azim Achmedkažajev, riaditeľa Agentúry UzAtom.
Podľa slov prezidenta V. Putina, spoločnosť ROSATOM „… postaví dva veľké reaktory generácie III+, každý s výkonom 1 000 MW a dve malé energetické jednotky s výkonom 55 MW. Táto jedinečná schéma, ktorú si vybral Uzbekistan, nemá vo svete obdoby… po uvedení elektrárne do prevádzky bude vyrábať približne 17 miliárd kWh elektrickej energie ročne a pokrývať až 15 % potrieb Uzbekistanu…“[10]
Je všeobecne známe, že výstavba jadrovej elektrárne je gigantická investičná záležitosť strategického významu, ktorá trvá minimálne viac než desaťročie.
A teraz dajme kontrolnú otázku. Ak by niekto so strategickým ťahom na bránu bral vážne uznesenie Ústredného výboru G7 z júna 2026 o tom, že Ruská federácia je porazená a nedosiahla v rámci špeciálnej vojenskej operácie nič, určite by sa s takým partnerom nepúšťal do takejto strategickej operácie.
Samozrejme, ak príslušný stredoázijský prezident vie, že ide o západniarsky bluf, ktorý im nadiktoval (ne)prezident, resp. prezident, ktorého mandát vypršal 20. mája 2024 (teda je viac ako 761 dní po záručnej lehote), tak sa spúšťa výstavba!
Podobne, v dňoch 28. – 29. mája 2026 bol V. Putin v Kazachstane a došlo k podpisu rôznych dohôd o základných princípoch a podmienkach spolupráce na projekte výstavby prvej kazašskej jadrovej elektrárne Balchaš, čo bude zaisťovať ROSATOM. Ide o dva energetické bloky s výkonom 1 200 MW[11].
Politická nezávislosť a priestor na manéver
Pri záverečnom zamyslení, resp. hodnotení toho, čo sa v Taškente v rámci V. Taškentského medzinárodného investičného fóra a v rámci sprievodných podujatí stalo, nesmieme zabudnúť na jednu konštantu – spomínané kritické minerály už nie sú len o ekonomike.
Účastníci panelu Energetická transformácia: obnoviteľná energia, jadrová energia a vodík v Strednej Ázii počas V. Taškentského medzinárodného investičného fóra. Zdroj: www.ferghana.ru
Ide o priemyselnú bezpečnosť, technologickú suverenitu a paradoxne aj o politické nezávislosť a o možnosť (priestor) na politický manéver.
Súčasné zintenzívnenie snahy Spojených štátov o zvýšenie podnikateľskej prítomnosti v Uzbekistane je súčasťou politicko-obchodno-podnikateľského konceptu amerického prezidenta – America First – v stredoázijskej praxi v polovici roku 2026.
Nakoniec ani nie je prekvapením, že Uzbekistan je jedným zo zakladajúcich členov Rady mieru (Board of Peace), čo je de facto súkromná investičná spoločnosť D. Trumpa.
Podčiarknuté a zrátané. Uzbekistan má významné zásoby kriticky dôležitých minerálov potrebných pre technologický, obranný a energetický sektor Spojených štátov.
Zloženie delegácie spojených štátov v Taškente a sfunkčnenie Rady pre obchod a investície medzi USA a Uzbekistanom, je priamy dôkaz že mechanizmus na rozšírenie prístupu USA k týmto zdrojom cez akože prostredníctvo „transparentných“ a „vzájomne výhodných partnerstiev“ bol spustený a tento dobre namazaný stroj bude ťažko prenastaviť, alebo zastaviť.
Už nemožno uvažovať o ad hoc podujatiach, ale na stole je nový fenomén – dobudováva sa celá infraštruktúra americkej prítomnosti v Strednej Ázii.
Asi len čas ukáže, či bude Stredná Ázia banovať, alebo by mala radšej hamovať!
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Kritické minerály spájajú zdanlivo nespojiteľné
[1] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/ratingy-rankingy-a-rozne-rebricky-nielen-o-strednej-azii/
[2] https://www.visionofhumanity.org/wp-content/uploads/2026/06/Global-Peace-Index-2026-Report.pdf
[3] Podrobnejšie pozri: https://noveslovo.eu/komentare/kriticke-mineraly-spajaju-zdanlivo-nespojitelne/
[4] https://xs.uz/ru/news/-6f733021
[5] https://www.ng.ru/cis/2026-06-17/5_9518_uzbekistan.html
[6] Pozn.: Tento orgán bol založený v apríli 2026 vo Washingtone a je koncipovaný ako hlavná bilaterálna platforma na urýchlenie obchodu a stimuláciu investícií súkromného sektoru.
Rada poskytuje americkým spoločnostiam prístup k vládnemu financovaniu, nástrojom na uľahčenie obchodu a mechanizmom rozvoja trhu a na realizáciu veľkých projektov v Uzbekistane.
[7] https://fergana.ru/news/147317/?country=uz
[8] https://president.uz/ru/lists/view/9309
[9] https://daryo.uz/ru/2026/06/05/mirziyoev-putin-stroitelstvo-pervoy-integrirovannoy-aes-v-uzbekistane/
[10] Pozri: www.president.uz, alebo www.kremlin.ru
[11] https://noveslovo.eu/komentare/slovansky-dub-uz-opat-rastie-v-astane
