Zásadné zmeny a posuny na medzinárodnej scéne, ktoré majú svoje korene v rozpade a deštrukcii pravidiel medzinárodného práva, ignorovania výsledkov druhej svetovej vojny, sa začali síce skôr, ale všeobecne vnímame dynamizáciu po tom, čo Ruská federácia bola donútená aj vojensky sa starať o svoju bezpečnosť – na Ukrajine.
Po začatí ruskej špeciálnej vojenskej operácie sa krajiny, ktoré boli doteraz v rámci svetovej politiky na periférií záujmu, postupne stávajú (nie celkom úprimne) pre niekoho zaujímavými. Reč je o krajinách Strednej Ázie: Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkmenistan.
Neúprimný záujem (najmä zo strany EÚ, ale aj opakovane USA) sa však aktivizoval už po roku 2020 so snahou zvýšiť svoj vplyv v regióne s jediným cieľom – pokúsiť sa minimalizovať vplyv Ruska, Číny, Iránu alebo Turecka v priestore Strednej Ázie.
Tu si treba si všimnúť dve zásadné veci:
- Doyen americkej diplomacie Henry Kissinger sa vyjadril: „… ve středoásijských republikách ohrožovaných islámskym fundamentalismem – je národní zájem Spojených států pravěpodobne soubežný s ruským…“[1] Podčiarkujem – súbežnosť záujmov!
- Ešte pred pár rokmi hľadel Brusel na Astanu, Taškent, Biškek, Dušanbe a najmä Ašchabad zvrchu a s veľkým dešpektom.
Časy sa menia v (ne)prospech Európskej únie
V neprospech je myslené, že EÚ stratila svoj pôvodný esprit a dnes ju v zásade nikto z globálnych hráčov neberie vážne, resp. ako seriózneho partnera (či už finančného, ekonomicko-obchodného, morálneho…).
Napriek tomu sa v historickom meste Samarkand (ktorý bol kedysi srdcom Strednej Ázie a dôležitou oázou na Hodvábnej ceste z Číny do Európy) uskutočnil (3. – 4. apríla 2025) prvý summit Stredná Ázia – Európska únia.
Ak by sme chceli charakterizovať toto bezpochyby dôležité stretnutie, bola to asi posledná šanca EÚ demonštrovať svoj záujem o regionálnu spoluprácu so Strednou Áziou. To na jednej strane.
Na druhej strane krajiny Strednej Ázie (tu treba upozorniť, že Stredná Ázia nie je politicky, ekonomicky a historicky homogénny celok) ho vnímajú ako svoju šancu. Aby tým, ktorí ich roky ponižovali a cvičili, dokázali, že tu sa normálne žije a treba si krajiny Strednej Ázie vážiť ako partnerov, a nie ako vykonávateľov protiruských sankcií či green dealu alebo akceptovania LGBTI agendy.
V Samarkande privítal, ako hostiteľ prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev, kolegov prezidentov Kazachstanu – Kasyma-Žomarta Tokajeva, Kirgizska – Sadyra Žaparova, Turkménska – Serdara Berdymuchamedova a Tadžikistanu – Emomali Rachmona. A hostí z Bruselu: predsedu Európskej rady Antonia Costu, predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a prezidenta Európskej banky pre rekonštrukciu a rozvoj Odile Renaud-Bassa.
Účastníci summitu, zľava: prezident Tadžikistanu, Kazachstanu, A. Costa, hostiteľ, prezident Uzbekistanu, Ursula von der Leyenová, prezident Turkménska a Kirgizska.
Výsledky dvojdňového prvého summitu Stredná Ázia – Európska únia sú zhrnuté v dokumente: Spoločná deklarácia… (Joint Declaration following the First European Union-Central Asia Summit) [2], ktorá predpokladá rozvoj strategického partnerstva medzi regiónmi. A nemožno zabudnúť ani na Deklaráciu o spolupráci v oblasti kritických minerálov (ale táto nebola zatiaľ zverejnená).
Globálna brána a štyri priority EÚ
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na plenárnom zasadnutí summitu akcentovala, že je potrebné prehĺbenie spolupráce SA a EÚ v podmienkach globálnych výziev: „… naše strategické partnerstvo – to je to povinnosť byť vedľa seba…“
Pripomenula, že EÚ investovala 10 mld. € do iniciatívy Global Gateway – Globálna brána, čo malo o. i. skrátiť čas dopravy tovarov medzi EÚ a Strednou Áziou do 15 dní. Lenže prišiel k moci V. Zelenskyj a všetko išlo do komína.
A nezabudnime, že v priestore Strednej Ázie sa nachádzajú zásoby kritických surovín (napr. urán, lítium, meď, grafit…), no na ich ťažbu sú potrebné investície. Má ich EÚ? Ťažko!
Čo prezentovali prezidenti
Jednotliví prezidenti krajín Strednej Ázie predniesli svoje videnie spolupráce s Európskou úniou.[3]
Prezident Uzbekistanu Š. Mirzijojev inicioval možnosť upevnenia ekonomickej spolupráce medzi Uzbekistanom, Strednou Áziou a EÚ s odkazom na to, že za ostatných sedem rokov došlo k nárastu obchodného obratu na úroveň 54 mld.€.
Navrhol vypracovať a podpísať viacstrannú Dohodu o ochrane a podpore investícií medzi SA a EÚ a zriadiť Obchodnú komoru SA-EÚ a taktiež rozpracovať a schváliť program projektov malého a stredného biznisu, vrátane samostatného ženského biznisu.
Turkménsky prezident S. Berdymuchamedov pripomenul dôležitosť regionálnej bezpečnosti a doriešenie situácie v Afganistane. Z pohľadu jeho krajiny je potrebné spustiť systém praktických spoločných projektov v oblasti energetiky (veterná + slnečná energia). Medzi strategické oblasti Turkménsko zaraďuje dopravno/transportné siete v rámci Transkaspického koridoru.
Kazachstan ústami K.-Ž. Tokajeva podčiarkol dôležitosť rozširovania medziregionálnej spolupráca, no vychádzajúc z geopolitických zmien a globálnych výziev. A aj pre potreby EÚ ponúkol platformu Medzinárodného finančného centra Astana, ktoré vzniklo na pôde EXPO 2017.
Špeciálne sa venoval energetike, keď cca 13 % importu ropy do EÚ je (podľa Astany) z Kazachstanu prostredníctvom Kaspického potrubného konzorcia.
Ide aj o hit ostatných dní – kritické suroviny. Na území Kazachstanu sú dostatočné zásoby 19 z 34 kritických surovín potrebných pre EÚ. Aj preto kazašský prezident navrhol zriadiť v Astane Regionálne vedecké centrum pre vzácne prvky.
S. Žaparov v mene Kirgizska ocenil, že sa zvýšil obchodný obrat medzi Kirgizskom a EÚ za ostatný rok cca 2,4 krát a že je to dôsledok zvýšenej otvorenosti krajiny a pripomenul energetický sektor – konkrétne spoločnú vodnú elektráreň Atinsk-1, ktorú buduje Biškek spolu s Astanou a Taškentom.
Tadžický prezident E. Rachmon sa vyjadril o snahe Dušanbe prehlbovať partnerstvo s EÚ špeciálne v oblasti energetiky a obchodu. Konkrétne ponúkol možnosti investícii do oblasti energetiky v rámci Global Gateway a taktiež v rámci projektu CASA 1000.
Pohľad R. J. Vasilenka
Jedným z členov kazašskej delegácie v Samarkande bol aj Roman Vasilenko, námestník ministra zahraničných vecí Kazachstanu (zodpovedný za vzťahy s Európu) a bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec na Slovenku (a priateľ SLOVA). Podľa jeho slov „… v Kazachstane operuje cca 3 000 európskych spoločností. EÚ je najväčším investorom v Kazachstane, presnejšie zo 450 mld.$ investícií celkom 200 mld.$ pripadá na priestor EÚ…“
Ďalej R. Vasilenko pripomenul, že „… EÚ je najväčším obchodným partnerom Kazachstanu. Obchodný obrat v roku 2024 bol 49,7 mld.$, s Čínou 44 mld.$ a Ruskou federáciou 27,8 mld.$…“[4]
R. J. Vasilenko, námestník ministra zahraničných vecí Kazachstanu. Foto: Archív R. V.
Investičný balík – tucet
Na summite bolo dohodnuté, že EÚ vyčlení pre Strednú Áziu investície v balíku na úrovni 12 mld. € v rámci Global Gateway. Tento balík obsahuje štyri priority:
- doprava, kde je rozhodujúcim (vedúcim) projekt Tanskaspického dopravného koridoru;
- klíma, energia a voda (projekty ako Rogun a Kambaratinsk + povodie Aralského mora);
- IT technológie;
- kritické suroviny zo Strednej Ázie, ktoré sú potrebné pre EÚ.
Aký bol teda význam stretnutia v Samarkande?
Nemožno nespomenúť vyjadrenia všetkých zúčastnených, že summit otvára novú kapitolu teraz už strategických vzťahov.
Na druhej strane miestni stredoázijskí experti sa skepticky stavajú k tomu, že išlo o prelomovú udalosť vo vzťahoch s EÚ, aj keď sa bude Brusel (a aj okolie) presviedčať, že získava vplyv v regióne.
Stredná Ázia si uvedomuje, že sľúbené financie zjavne nebudú. Prečo? Jednak ich Európa, ktorá všetko, čo mohla dať do svojej vlastnej modernizácie a zvýšenie konkurencieschopnosti prehajdákala na avantúru so Zelenským a spol. A po druhé Stredná Ázia, aj keď je smädná po investíciách, určite ich nevymení za rôzne politické ústupky voči EÚ, navyše, ak by boli v rozpore s historickými a kultúrnymi tradíciami a národnoštátnymi záujmami Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu spolu, alebo samostatne.
Princíp limitovaného úspechu summitu tak možno vysvetliť ideológiou, resp. ideologickou krízou vo vnútri EÚ a zbytočnou akcentáciou vnútroukrajinskej krízy, ktorá má marginálny vplyv na svetovú geopolitiku.
A ešte je tu jeden fígeľ. EÚ po tom, čo nasadila sedemnásť kôl sankcií voči Ruskej federácii (a tá má v Strednej Ázii historickú bonitu), Rusko akoby pokropila ekonomickou svätenou vodou a sama sa zamotala do neriešiteľných ekonomických, energetických aj politických ťažkostí.
Nehľadiac tak na kvetnaté reči a stredoázijské ceremoniálne špecifiká, strategické partnerstvo vyzerá úplne inak, než ho prezentuje Brusel po tomto summite v Samarkande.
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Európa sa snaží o Strednú Áziu – Noveslovo
Stredná Ázia – ťah kráľom na E(urópa) – Noveslovo
Fotozdroj: www.president.uz
[1] In: Kissinger, H. (1996): Umění diplomacie (Od Richelieua k pádu Berlínske zdi), Prostor Praha, 1996, ISBN 80-85190-51-6, s.853.
[2] Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/fr/statement_25_980 alebo https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2025/04/04/joint-declaration-following-the-first-european-union-central-asia-summit
[3] https://www.newscentralasia.net/2025/04/05/itogi-pervogo-sammita-centralnaya-aziya-es-v-samarkande/
[4] https://www.dw.com/ru/sammit-es-i-stran-centralnoj-azii-v-samarkande-effekt-est/a-72144272
