Hovorím si, dám si chvíľu pokoj s politikou, no v tej chvíli „vyskočil“ na bulvárnych Topkách (2. 12. 2025/ článok „Analytikom došla trpezlivosť! Ostrý odkaz pre ľudí, ktorí velebia socializmus: Odporúčajú jednosmerné letenky“. V tomto pamflete nenájdete jeden argument, žiadne fakty o živote v socializme, ktorý tu bol pred viac ako 35 rokmi. Sú to len samé všeobecné táraniny, „drísty“, urážky, zmes nenávistných útokov na všetko, čo tu bolo pred politickým a ekonomickým prevratom v novembri 1989.
Toto ma už naozaj irituje a dokáže vyviesť z miery: nielen pseudoumelci vo filmoch a seriáloch klamú a zavádzajú verejnosť o našej histórii, o socializme; nielen progresívni aktivisti búrajú pamätníky našich osloboditeľov, ale aj sfanatizovaný dav skanduje vulgárne a dehonestujúce heslá. Nejakí samozvaní „analytici“ z projektu Dáta bez pátosu, podľa obsahu príspevku skôr na mysli obmedzení progresívni aktéri čo v socializme takmer iste nežili, si dovoľujú odsudzovať tých, čo na vlastnej koži zažili množstvo predností socializmu, hoci, samozrejme, aj s jeho chybami a nedostatkami. Dokonca posielajú tých, čo tu všetko vybudovali a z čoho dnešná stredná a mladá generácia žije, inak povedané väčšinu národa (podľa prieskumov 65 %), preč zo Slovenska, jednosmernými letenkami! Možno len tupo napodobňujú známeho antislováka, otca Michala Šimečku, Martina, ktorý o nás povedal, že „dve tretiny Slovákov sú hlupáci“.
Autori hovoria o totalite, o neslobode, o obmedzenom cestovaní. Áno, boli tu aj takéto obmedzenia, no rýchlokvasení „analytici či historici“ akosi zabudli dodať, že obmedzovaná bola výrazná menšina občanov a absolútna väčšina ľudí si žila v pohode a plnohodnotným životom. Vo vysnívanom kapitalizme je to dnes práve naopak: slobodu a demokraciu si užíva, či skôr zneužíva ju, menšina národa a väčšina viac či menej trpí.
Títo potrimiskári, ktorí sa nevedia alebo hanbia podpísať pod článok, používajú expresívne až vulgárne výrazy a znevažujú celý národ, osobitne však seniorov.Oni nám, životom ošľahaným ľuďom, radia: „Prestaňte glorifikovať diktátorský režim, komunistickú zberbu, šíriť spomienkový optimizmus a vlastným deťom povedzte pravdu o lágroch a prenasledovaní veriacich a útokoch na každého s vlastným názorom.“ Hovoria to novodobí progresívni „boľševici“, ktorí uznávajú len jeden názor, jednu pravdu, ktorí obmedzujú slobodu a demokraciu, ako v rokoch 2020 až 2023. Áno, treba hovoriť deťom a vnúčatám pravdu, ale skutočnú pravdu o oveľa ľudskejšom a spravodlivejšom spoločenskom systéme – socializme – v porovnaní s tým súčasným – kapitalizmom.
Nemusel by som reagovať, stačilo by, ak by sa títo demagógovia a prekrúcači histórie spýtali tých, čo v socializme študovali, pracovali a žili. Mohli by sa to spýtať nielen 65+ generácie, ale i takzvaných „Husákových detí“ generácie, ktorá má dnes 45 až 55 rokov, ako to v skutočnosti bolo, aké mali detstvo, ako sa im žilo vtedy, v tej „totalite“ a ako sa im žije v tomto „prekvitajúcom, demokratickom a slobodnom“ kapitalizme.
Hovoria nezmysly o totalite, o nejakých lágroch, o prenasledovaní veriacich, ľudí s iným názorom. Pokiaľ ide o veriacich: kedy boli tak znevažovaní, ako v súčasnosti, keď sa pretláča agenda LGBTI, keď tu sú cirkusantské pochody homosexuálov a lesieb, keď sa pretláča gender ideológia do škôl a úradov? Neodpustím si v tejto súvislosti poznámku: Mám medzi veriacimi veľmi veľa priateľov, jeden z nich bol a je aktívny katolík a jeho brat v roku 1968 emigroval na Západ. Tento človek, ktorý by mal morálne právo nadávať na socializmus a cítiť sa ukrivdený, tvrdí: „Mne a mojej rodine sa žilo v tej dobe dobre, nepociťoval som žiadne väčšie krivdy.“ Iný príklad je dnes už bývalá riaditeľka školy, tiež veriaca, ktorá nikdy nebola členkou KSČ a dlhé roky bola vo funkcii. To neboli nejaké výnimky, ale bežné príklady zo života. Tak o čom to títo manipulátori hovoria?
Autori článku nepoznajú ani len základy zemepisu, keď tvrdia: „Komunisti oplotili celú krajinu,“ (mysliac tým ČSSR), boli sme vraj ohradení ostnatým drôtom. Zase zabudli, že plot bol iba na hraniciach s Nemeckom a Rakúskom a bezproblémový bol pohyb do Poľska, Maďarska, Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín, tak aká celá krajina?
Nielen politickí, ale i ekonomickí analfabeti
Autori sa pohŕdavo a expresívne vyjadrujú o socialistickej ekonomike. „Sme zasypaní hnojom o blahobyte za socializmu. Pritom sme boli kompletne celé RVHP na ceste do pr*ele, úpadok bol viditeľný a neodvratný“. Nuž „hnojom blahobytu“ bez morálky a hodnôt, s montážnymi dielňami, logistickými halami na najúrodnejšej pôde a hypermarketmi so zahraničným tovarom sme zasypaní práve v tejto dobe, v tomto „prekvitajúcom“ trhovom kapitalizme. Aj v ekonomike zase žiadny argument, len prihlúple vyjadrenie tých, čo o vývoji národného hospodárstva a dosiahnutých ekonomických výsledkoch v rokoch 1960 až 1989 (to bolo to socialistické obdobie) nemajú ani šajnu.
Od novembra 1989 žijeme z podstaty socializmu, z toho, čo sa tu za približne 30 rokov vybudovalo. Potom sa to vyše 35 rokov privatizovalo, no najmä rozkrádalo. Mikuláš Dzurinda spolu s Ivanom Miklošom tu rozpredali zlaté nosnice v energetike, plynárenstve, do zahraničia predali banky a privatizovali prosperujúce priemyselné podniky.
Keď ponovembroví mocipáni vykradli špajzu socializmu, teraz sa títo „zbojníci“ sústredili na eurofondy. EÚ nás tlačí do zbrojenia a podpory Ukrajiny v miliardách eur a to všetko na úkor životnej úrovne občanov Slovenska.
V 80. rokoch sme boli najvyspelejšou krajinou socialistického tábora a mohli sme sa porovnávať s vtedajším Rakúskom. Bez zveličovania: v čase socializmu sme mali na všetko, na bezplatné zdravotníctvo a školstvo, na plynofikáciu krajiny, budovanie ciest, mostov a ďalšej infraštruktúry, na kultúru i šport, a dokonca i na bojaschopnú armádu. Dnes, ako tvrdia všetky doterajšie vlády, nemáme takmer na nič…
Každý občan si môže porovnať vo svojej obci, meste, čo sa vybudovalo za socializmu do roku 1989 a čo sa vybudovalo za 35 rokov vysnívaného kapitalizmu. Z toho porovnania by nám bolo na zaplakanie. Až teraz, po takmer 40 rokoch, sa rekonštruujú nemocnice, školy, kultúrne stánky a najnovšie i cesty a rozpadajúce sa mosty.
Pre príčetných občanov je to iste zbytočné, ale predsa len pripomeniem najzákladnejšie úspechy socialistickej výstavby. Boli to energetické stavby, vodné elektrárne na Váhu, významné vodné dielo Gabčíkovo, atómové elektrárne Jaslovské Bohunice a Mochovce. V ČSSR sme mali mimoriadne vyspelú strojársku výrobu, odevné a nábytkárske závody a na strane druhej vyspelé jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky zabezpečujúce našu sebestačnosť vo výrobe potravín. Zjednodušene povedané, mali sme tu vlastnú priemyselnú a poľnohospodársku výrobu a teraz takmer všetko dovážame zo Západu, ktorý si z nás urobil takú malú kolóniu.
Boli postavené významné nemocnice (v Bratislave na Kramároch, v Ružinove i Petržalke), polikliniky v každom okresnom i menšom meste. Materské, základné školy v každej dedine, stovky stredných a učňovských škôl, ku ktorým sa teraz vraciame tzv. duálnym vzdelávaním. Osobitne úspešnou kapitolou socializmu bola výstavba nájomných, družstevných a podnikových bytov ako súčasť starostlivosti štátu o mladé rodiny. V najlepších rokoch sa stavalo viac ako 40-tisíc bytov ročne. Po 89. roku sa nestavalo takmer nič a až v roku 2020 sľuboval Boris Kollár 20-tisíc bytov, no reálne sa stavia 200 až 400 nájomných bytov ročne. Kde by bývala dnešná generácia, nebyť „králikární“, o ktorých pohŕdavo hovoril Václav Havel a ktoré v tom čase stáli 25- až 30-tisíc slovenských korún (len pre porovnanie, smiešnych tisíc eur)? Tie sa teraz predávajú priemerne za 220-tisíc eur.
Súčasný kapitalizmus takmer nič nové, významnejšie nevybudoval. A mnohé nestíha ani len opravovať.
Úspechy ČSSR by sa dali takto vymenúvať donekonečna. Tí, čo v tej dobe žili a sú realisti, o nich vedia a demagógom, novodobým konšpirátorom a nekritickým obdivovateľom západnej „demokracie“ to nevysvetlíš. Oni to nevedia, no najmä nechcú vedieť a pochopiť.
Nepopierateľné boli životné a najmä sociálne istoty. Základom socializmu boli sociálne istoty, práca a mier. Starostlivosť a vytváranie podmienok pre mladé rodiny, zabezpečenie bývania, rozvoj športových a kultúrnych aktivít, spoločenský život a odborárske rekreácie. Boli tu nízke majetkové rozdiely, popri manuálne pracujúcich tu bola silná stredná vrstva s učiteľmi, zdravotníkmi a malá časť takzvanej „verchušky“. Kto chcel, ten sa angažoval v strane či v spoločenských a záujmových organizáciách, kto nechcel a bol apolitický, ten žil svojím životom.
Aká je dnešná doba, dnešný protiľudový režim? Čo charakterizuje kapitalizmus? Strata hodnôt a konzumný spôsob života. Hodnotou sú len peniaze a majetky. Prekvitá individualizmus, rovnako ako obrovská kriminalita, bezbrehá korupcia, drogy a alkoholizmus, bezdomovci a chudoba značnej časti spoločnosti, a nevraživosť medzi spolupracovníkmi a dokonca i v rodinách.
Namiesto záveru
Na základe článku spomínaného v úvode sa obávam, či nie sú jeho autori, progresívni „historici“, mentálne retardovaní. Aj sám Michal Šimečka nezabudol strašiť svoju chimérou: „Slovákov čakajú najťažšie, kruté Vianoce, je tu chudoba, vďaka Ficovej babráckej vláde.“ Odporúčam mu, aby sa vrátil do reality a najskôr sa pozrel na babráctvo opozície a potom sa postavil pred niektorý zo stoviek supermarketov, kde by videl preplnené nákupné košíky. Tie „ťažké a chudobné“ Vianoce by mohol vidieť v domácnostiach, ak by ho tam niekto pustil, o čom veľmi pochybujem, ako sa tam budú prehýbať stoly pri Štedrej večeri.
Ťažšia ako materiálny stav ľudí na Slovensku je asi diagnostikovanie ľudí ako je Michal Šimečka, Igor Matovič, Branislav Gröhling, Jaroslav Naď a ďalší bojovníci za „svetlé zajtrajšky“, či skôr za svoje korytá. Časť Slovákov iste chudobná je, no veľká väčšina občanov predsa len nežije až tak zle. Horšie je to s morálkou a neustále sa prehlbujúcou nenávisťou a polarizáciou spoločnosti a vulgarizáciou politiky, ktorá mimoriadne negatívne dopadá na psychiku ľudí.
V súčasnosti tu máme síce demokraticky zvolených poslancov, no vo viacerých prípadoch ide o politických diletantov, ľudí bez morálky, hodnôt, chrbtovej kosti a charakteru. Viacerí sú nielen chameleóni, ale dokonca až politickí prostitúti. V Čechách by ich nazvali „šmejdi“. A tak to aj na tom našom síce krásnom, ale boľavom Slovensku vyzerá. Preto pokiaľ sa to nezmení, bude tu i nostalgia za minulosťou, no najmä túžba ľudí po lepšom živote.
Jedna odpoveď
Pán Benkovský, ani si neviete predstaviť ako veľmi si vážim tento príspevok. Práve dnes. Deň pred novým (už štvrtým) vypočúvaním. Je nás sedem obvinených z podpory „zločineckého režimu“ socializmu. Práve tento režim nás ide súdiť za názor na režim v ktorom sme prežili takmer polovicu života. Argumenty vo vašom príspevku sú nevyvrátiteľné fakty, ktoré budem aj naďalej tvrdiť aj ja bez ohľadu na výsledok nášho trestného stíhania. Ešte raz – ďakujem. VK