Ruské ministerstvo obrany v nedeľu (10. 6.) oznámilo, že jeho sily vstúpili do Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine, čo potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov , ktorý označil tento krok za súčasť Putinovho plánu bezpečnostnej zóny . S tým sa počítalo už koncom vlaňajšieho augusta, keď sa od začala bitka o Pokrovsk, ale podarilo sa to aj bez dobytia tohto strategicky dôležitého opevneného mesta. Ruské sily ho jednoducho obišli po tom, čo prerazili južný front v Donbase.
Tento vývoj situácie stavia Ukrajinu pred dilemu. Kyjev teraz bude musieť súčasne posilniť front v Dnepropetrovskej oblasti, ako aj obranné línie v južnom Charkove a severnom Záporoží, ak by Rusko využilo svoju novú pozíciu na ofenzívu v niektorom z týchto troch smerov. To by mohlo vážne zaťažiť ukrajinské ozbrojené sily, ktoré sa už teraz snažia zabrániť veľkému prielomu v Sumskej oblasti z Kurska. Vzhľadom na klesajúci počet vojakov a neistotu ohľadom pokračovania americkej vojensko-spravodajskej podpory môže tento tlak viesť ku kolapsu ukrajinských frontových línií.
Iste, tento scenár sa za posledných viac ako 1 200 dní opakoval už mnohokrát, ale dnes sa zdá byť oveľa bližší ako kedykoľvek predtým. Pozorovatelia by tiež nemali zabúdať, že Putin povedal Trumpovi, že začiatkom tohto mesiaca zareaguje na strategické útoky dronov zo strany Ukrajiny , čo by v kombinácii s vyššie uvedenými dvoma faktormi mohlo viesť k dosiahnutiu dlho očakávaného prielomu. Samozrejme, môže to byť len symbolická demonštrácia sily, ale môže to byť aj niečo významnejšie .
Najväčšie šance Ukrajiny ako tomu zabrániťsú, že USA presvedčia Rusko, aby súhlasilo so zmrazením frontových línií, alebo by Ukrajina prešla k ďalšej ofenzíve. Prvá možnosť by mohla spočívať v stratégii „cukru a biča“ a navrhnúť lepšie strategické partnerstvo zamerané na zdroje, než aké už bolo ponúknuté pod hrozbou uvalenia zničujúcich sekundárnych sankcií na energetických klientov Ruska (najmä Čínu a Indiu s pravdepodobnými výnimkami pre EÚ) a/alebo zdvojnásobenia pomoci vojenským spravodajským službám, ak by to Rusko stále odmietalo.
Pokiaľ ide o druhú možnosť, 120 000 vojakov , ktorých Ukrajina podľa prezidenta Alexandra Lukašenka minulé leto zhromaždila pozdĺž bieloruských hraníc, by mohlo buď prekročiť tieto hranice, alebo jednu z medzinárodne uznaných hraníc Ruska. Objektívne však obe možnosti majú len malú šancu na úspech: Rusko dalo jasne najavo, že predtým, než bude súhlasiť s akýmkoľvek prímerím, musí v konflikte dosiahnuť viacero svojich cieľov , pričom jeho úspech pri vytlačení Ukrajiny z Kurska neveští nič dobré pre ďalšie invázie.
Pravdepodobnosť, že by Ukrajina znížila svoje straty tým, že by prijala viac ruských požiadaviek na mier, je nulová. Preto by sa mohla rozhodnúť, či už namiesto vyššie uvedených scenárov alebo súbežne s jedným alebo oboma z nich, pre zintenzívnenie svojej „nekonvenčnej operácie“ proti Rusku. To zahŕňa atentáty, strategické útoky dronmi a terorizmus. Výsledkom však bude iba vyprovokovanie ďalšej (pravdepodobne neúmernej) konvenčnej odvety zo strany Ruska, čím sa bolestivo oddiali zdanlivo nevyhnutná porážka Ukrajiny.
Zdá sa, že sa blížime – alebo sme sa už dostali – k bodu zlomu, ktorý nezvratne mení vojensko-strategickú dynamiku v prospech Ruska. Je veľmi ťažké si predstaviť, ako by sa Ukrajina mohla z tejto dilemy vymaniť. Všetko naznačuje, že je to nemožné, hoci konflikt už v minulosti prekvapil pozorovateľov na oboch stranách, takže to nemožno vylúčiť. Je to však veľmi nepravdepodobný scenár, je pravdepodobnejšie, že oficiálna porážka Ukrajiny je blízko.
(Zdroj: korybko.substack.com)
