Trumpova rokovacia stratégia „eskalovať, aby deeskalovať“ je veľmi riskantný pokus vynútiť ústupky. Túto stratégiu by mohol Trump čoskoro použiť proti Putinovi po tom, ako ho povzbudil úspech v Iráne.
Summit medzi Trumpom, Zelenským a skupinkou európskych vodcov v Bielom dome sa oficiálne týkal „bezpečnostných záruk“ pre Ukrajinu, čo znamená mimoriadne citlivý problém pre Rusko. Z hľadiska Ruska bolo alarmujúce, že Trump následne povedal, že predpokladané nasadenie francúzskych a britských vojsk na Ukrajine „nepredstavuje problém pre Rusko“. Ešte horšie je, že Trump hovoril aj o pomoci „zo vzduchu“, podľa inej správy potvrdil, že desať krajín je ochotných vyslať vojsko.
Hoci to nebolo potvrdené, táto postupnosť udalostí naznačuje, že Trumpom predpokladaný koniec hry na Ukrajine je nasadenie vojsk NATO (dokonca možno nie pod značkou bloku), čo má obsahovať aj US-vynútenú (čiastočnú?) bezletovú zónu a/alebo prísľub US leteckej podpory v prípade útoku. Všetky tri opcie – NATO vojská na Ukrajine, bezletová zóna a faktické rozšírenie Článku 5 o vzájomných obranných záväzkoch vo vzťahu k tamojším spojeneckým vojskám (na rozdiel od Hegsethovho vyhlásenia z februára) – nerešpektujú ruské bezpečnostné záujmy.
Jednako je hypoteticky možné, že Putin by mohol súhlasiť aspoň s niečím z uvedeného, lenže iba výmenou za ďalekosiahle ukrajinské a/alebo západné ústupky niekde inde. Aby bolo jasné, ani Putin ani žiadni podriadení úradníci nikdy niečo podobného ani len nenaznačili. Podobným plánom namiesto toho vždy oponovali a hrozili možným použitím sily, aby tomu zabránili. Povedzme, že – ako sa hovorí – „diplomacia je umením možného“; tieto tri brífingy by mohli uviesť do kontextu hru „niečo za niečo“:
7. augusta: „Čo je zodpovedné za nadchádzajúci summit Putina a Trumpa?“
16. augusta: „Čo stojí v ceste Veľkému kompromisu ohľadom Ukrajiny“
21. augusta: „Aké západné bezpečnostné záruky by mohol Putin akceptovať?“
Stručne povedané, Trumpov cukor a bič by mohol presvedčiť Putina, že je lepšie tento scenár prijať, než mu oponovať. Tento scenár by sa však mohol prezentovať ako hotová vec za účelom nátlaku, aby Putin uvedené akceptoval ako súčasť mierovej dohody namiesto toho, že by riskoval eskaláciu počas aktívneho nepriateľstva. Napokon, US, GB a EÚ spoločne koordinujú „bezpečnostné záruky“, ktoré mienia čoskoro prezentovať Rusku, čo by mohlo obsahovať nebezpečné plány na priamu intervenciu v rámci konfliktu.
Trumpova rokovacia stratégia „eskalovať, aby deeskalovať“, ktorá sa najdramatickejšie prejavila americkým bombardovaním iránskych jadrových lokalít, je značne riskantný pokus vynútiť na druhých ústupky. Možno Trump povedal Putinovi, že USA čoskoro zavedú (čiastočnú?) bezletovú zónu nad Ukrajinou a poskytnú leteckú podporu spojeneckým vojskám NATO, ktoré tam čoskoro nasadí, pokiaľ budú vystavení útoku pri vykonávaní „nebojových“ povinností, ak Putin nebude súhlasiť s mierom podľa západných podmienok.
Podobné pojmy môžu obsahovať tri horeuvedené výsledky – vojská NATO na Ukrajine, bezletová zóna plus faktické rozšírenie Článku 5 na tamojšie spojenecké vojská – všetko v rozpore s bezpečnostnými záujmami Ruska. Podľa tohto scenára môže byť Putinovi nanútená dilema: buď bude riskovať tretiu svetovú vojnu obranou svojich záujmov prostredníctvom úderov proti týmto jednotkám a porušovaním bezletovej zóny alebo bude tento scenár akceptovať, aby zabránil tretej svetovej vojne a dúfať, že dôsledky budú zvládnuteľné.
Zdroj text a foto: Andrew Korybko’s Newsletter
Preložil Ladislav Hohoš
Dôvetok
Autor podáva realistické zhodnotenie vyhliadok na ukončenie vojny na Ukrajine. Podobne ako v roku 1962 hrozí alternatíva jadrovej vojny. Rusi majú svoje skúsenosti s bezletovou zónou v Líbyi, ktorú odsúhlasili a so zárukami dohody Minsk-2. V oboch prípadoch boli z ich hľadiska oklamaní a podobnú chybu znovu neurobia.
Prezident Trump dnes (22. augusta) po návšteve Kennedyho centra vo Washingtone predniesol v Oválnej pracovni Bieleho domu očakávané vyhlásenie. Hlavnou témou bolo konečné žrebovanie Majstrovstiev sveta vo futbale 2026, ktoré sa 5. decembra uskutoční v tomto centre, za predsedu správnej rady ktorého bol Trump práve zvolený. Prítomný bol prezident FIFA Gianni Infantino ako aj viceprezident J. D. Vance. Ako je známe, majstrovstvá sa budú konať v USA, Kanade a Mexiku.
Prezident Trump hovoril o svojej podpore majstrovstiev a FIFA. Podotýkam, že mal typickú červenú čiapku s nápisom „Trump was right about everything“ (Trump mal vo všetkom pravdu). Po obvyklých lichôtkach na jeho adresu od prítomných odpovedal na otázky novinárov. Len tak nenápadne sa zmienil aj o Ukrajine. Povedal asi toto: Mám viacero možností. Buď sankcie a tarify alebo sa jednoducho z tejto vojny stiahnuť. Zatiaľ uvažujem, uvidí sa do dvoch týždňov. Aj na opakovanú otázku, keď už tlačovku končil, odpovedal neurčito, že o dva týždne povie viac. Zachytil som správu na ČT24, že prezident Trump pohrozil sankciami a clami, ak do dvoch týždňov nedôjde k ukončeniu vojny. Súdny čitateľ citlivo vníma, že médiá prekrútili skutočnosť. Diplomatické vyjadrenia prezidenta nasvedčujú, že vyhrážkam a nátlaku sa chcel vyhnúť. Dokonca ukázal novinárom fotografiu, spoločnú snímku s prezidentom Putinom, pričom sa pozitívne vyjadroval o rokovaniach. Áno, medzi rečou potvrdil, že by privítal rokovanie medzi Putinom a Zelenským a že by sa prípadne rád tiež zapojil.
Takže uvidíme…
- * * *
Andrew Korybko (*1988) je americký politológ sídliaci v Moskve, novinár a pravidelný prispievateľ do niekoľkých online časopisov a člen odbornej rady Inštitútu strategických štúdií a predpovedí na Univerzite ľudového priateľstva Ruska. Špecializuje sa na vzťah medzi americkou stratégiou v Afro-Eurázii, čínsku globálnu víziu Jedno pásmo – jedna cesta, na hybridnú vojnu a globálny systémový prechod k multipolarite. Medzi ďalšie oblasti jeho záujmu patria taktika zmien režimov, farebné revolúcie a nekonvenčné vojny. Jeho kniha „Hybrid Wars: The Indirect Adaptive Approach To Regime Change“ (Hybridné vojnyy: nepriamy adaptívni prístup ku zmenám režimu, 2015) rozsiahlo analyzuje situáciu v Sýrii a na Ukrajine a tvrdí, že predstavujú nový model strategickej vojny vedenej USA. Okrem vlastného Substacku publikuje na viacerých analytických serveroch, ako Sputnik International, Global Research či Modern Diplomacy a aj na Disputblog.
