Snemovňa reprezentantov USA schválila rezolúciu o ukončení vojenských akcií proti Iránu pomerom hlasov 214 ku 208. Rezolúcia teraz pôjde do Senátu. Dokonca i keby ju Senát podporil, Trump nie je povinný okamžite ukončiť nepriateľské akcie.
On má 60 dní, počas ktorých môže pokračovať vo vojenských akciách bez súhlasu Kongresu. Po uplynutí týchto 60 dní môže administratíva požiadať Kongres o schválenie pokračovania vo vojne (napokon, názor Kongresu by sa mohol za dva mesiace zmeniť).
Zdroj:
https://friendlystock.com/free-donald-trump-vector-clipart/,
obrázok 4
Trump by sa nakoniec mohol vydať v šľapajach svojich predchodcov, ktorí v prípade, že šesťdesiatdňová lehota uplynula a Kongres neschválil pokračovanie vojny, jednoducho vyhlásili prímerie a potom okamžite začali odznova, čím sa šesťdesiatdňové odpočítavanie obnovilo od nuly.
Mimochodom, toto veľa hovorí o vernosti zákonom u Američanov. Literu zákona možno vždy skresliť, ak sa nechceme držať jeho ducha.
Celkovo vzaté, z hľadiska vedenia vojenskej akcie proti Iránu nepredstavuje postoj Kongresu problém. Niečo iné je zaujímavé: Kongres sa pripravuje na strednodobé voľby, ktoré hrozia katastrofou pre republikánov práve kvôli Trumpovej politike. Ako vždy, jadrový elektorát zostáva verný svojej stranám, nech sa deje čokoľvek, ale nerozhodnutý stred, ako ukazujú prieskumy, sa aktívne presúva do demokratického tábora.
Prieskumy verejnej mienky možno považovať za nedôveryhodné, najmä preto, že sociológovia v širokej škále krajín a situácií opakovane preukázali svoju ochotu plniť rozkazy a upravovať výsledky tak, aby zodpovedali špecifikáciám klienta.
Mimochodom, na nedôveru vyzýva Trump, ktorý obviňuje svojich politických oponentov zo všetkých smrteľných hriechov, ale doteraz nedokázal ani zjavnú falzifikáciu prezidentských volieb v roku 2020. Predtým by mu ľudia – nielen jeho podporovatelia – verili na slovo, lež počas svojho prezidentovania Trump toľkokrát otvorene klamal, že každé jeho vyhlásenie treba overiť.
Jadrové voličstvo trumpofilov nič nebude overovať – pre nich je Donald lúčom svetla v temnom kráľovstve. Lenže sú tu skeptici, až tretina amerických voličov, tí totiž určujú výsledok akýchkoľvek volieb, určite sa pokúsia potvrdiť alebo rozptýliť vlastné pochybnosti.
Uznesenie Kongresu je pre nich najlepším dôkazom toho, že väčšina Američanov je proti Trumpovej vojne s Iránom. V inom čase by členovia Kongresu nerušili prezidenta v rozpútaní vojny, ale musia ísť do volieb, pričom vojna je nepopulárna, voliči nechcú, aby pokračovala, čo znamená, že sa téma vojny s Iránom stáva najdôležitejšou v predvolebnej kampani.
Volebná kampaň je už v plnom prúde – voľby sa ako vždy konajú prvý utorok po prvom pondelku v novembri. Zostávajú necelé tri a pol mesiaca. O šesťdesiat dní neskôr, dokiaľ Trump môže bojovať bez uznesenia Kongresu, sú voľby vzdialené necelý mesiac a pol.
A práve vtedy príde okamih pravdy. Trump a jeho podporovatelia dúfajú, že počas tohto obdobia sa im podarí rozdrviť Irán a nastúpiť do volieb ako víťazi. Kongresové uznesenie však ukazuje, že ani všetci republikáni tomu neveria. V skutočnosti tomu neverí podstatne viac republikánov než hlasovalo za dané uznesenie. Mnohí sa uchádzajú o zvolenie v okresoch, v ktorých dominuje Trumpovo jadrové voličstvo, nemajú teda záujem postaviť sa proti prezidentovi; ich miestni voliči to nepochopia, lebo sa im páči Trumpova ochota „ísť do toho“, a nie neskôr, lež hneď teraz.
Volebná rovnováha teda teraz nie je v prospech trumpistov a naďalej sa posúva smerom k umierneným, keďže však o moc súperia iba dve strany, nerozhodnutí (nie jadroví voliči) sa prikláňajú k demokratom, aby vyvážili Trumpovo šialenstvo.
Irán potrebuje vydržať iba dva mesiace, aby doviedol trumpistov a s nimi celú Republikánsku stranu k volebnej katastrofe. Vydržal oveľa dlhšie a zatiaľ nejaví žiadne známky únavy; dych dochádza skôr USA a ich spojencom.
Samozrejme, navonok potenciálna koalícia vyzerá hrozivo. Irán a jeho zástupcovia prakticky zastavili ropný biznis nielen u malých monarchií Perzského zálivu, ale aj u Saudskej Arábie. Po tom, čo Hútíovia oznámili blokádu prielivu Báb el-Mandeb**, Saudovia stratili poslednú námornú trasu na prepravu ropy k spotrebiteľom. Nikdy nemali žiadne pozemné trasy a ich vybudovanie cez občianskou vojnou zmietanú Sýriu a Libanon, ktorý je pod útokom Izraela, nebude v najbližších rokoch možné.
Irán útočí na Izrael, na americké základne v Jordánsku a na Kréte plus vyhrožuje Britom na Cypre, ak dovolia Američanom používať ich základne. Teoreticky by USA mohli podporovať všetky krajiny Arabského polostrova a Izrael tak či tak bojuje na ich strane. Grécko a Veľká Británia, dokonca aj pod hrozbou iránskych útokov, pravdepodobne neodmietnu poskytovať Američanom svoje základne.
Avšak táto koalícia, prakticky v rovnakom zložení, podporuje Američanov od prvého dňa bojových akcií. Prešlo šesť mesiacov niet žiadnych víťazstiev, problémov je však viac než dosť. USA musia mať v rukáve nejaký tromf, aby mohli počítať s náhlou zmenou situácie na bojisku, napríklad ochotu Turecka a Azerbajdžanu zaútočiť na iránsky tyl.
V zásade to nie je nemožné. Ankara sa snaží rokovať s Trumpom o obnovení projektu F-35 a o nákupe veľkej série týchto lietadiel, určených na nahradenie stíhačiek F-16, ktoré tvoria chrbticu tureckého letectva. Turecko je rivalom Iránu v boji o vedenie v regióne. Ankara nemá nič proti tomu, aby Irán čo najviac oslabil Izrael resp. USA by extrémne oslabili Irán; potom by Turecko, celé v bielom, vstúpilo do arény a zožalo úrodu.
Vzťahy Azerbajdžanu s Iránom nikdy neboli dobré (najmä preto, že približne dve tretiny území obývaných Azerbajdžancami sa nachádzajú v Iráne a ich teoretické pripojenie by pozdvihlo Baku na novú geopolitickú úroveň).
Je tu však háčik. Nie je to iba o tom, že Irán podporuje Rusko a Čína, ktorých reakcia na nevyprovokovaný útok – bodnutie do chrbta ich bojujúceho spojenca – je nepredvídateľná.
Hlavným problémom je, že krehká finančná a ekonomická stabilita Turecka spočíva na jeho pozícii ropného a plynárenského uzla pre Európu. Ankara túto lukratívnu pozíciu už dávno uchmatla hlúpej Ukrajine. Turecko však z Azerbajdžanu dostáva len približne 6 miliárd kubických metrov plynu. Cez Turecko putuje do Európy (predovšetkým do Talianska, Českej republiky a Bulharska) aj približne 10 miliónov ton azerbajdžanskej ropy (export ropy však rýchlo klesá – v minulom roku klesol o 15 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom).
Transkaspická trasa síce naberá na obrátkach, ale stále sa zameriava predovšetkým na prepravu kontajnerov a nie energonosičov. Turecko dostáva väčšinu svojej energie z Ruska a Iránu, vrátane tranzitu cez Rusko a Irán. Zastavenie týchto dodávok by Ankaru takmer okamžite uvrhlo do vážnej finančnej a hospodárskej krízy.
Medzitým Erdoganovo zotrvanie pri moci je aj bez uvedeného krehké: starne, ekonomická situácia sa zhoršuje, opozícia silnie a jeho stúpenci začínajú uvažovať o pochmúrnej budúcnosti. Sociálna destabilizácia by mohla tureckého lídra stáť tri desaťročia tvrdej práce v snahe aby sa Turecko opäť stalo veľkým. Erdogan je nepredvídateľný a môže riskovať, ale jeho šance na výhru v tejto riskantnej operácii sú malé.
Treba tiež pripomenúť, že Pakistan je spojencom Číny, bez ktorej by sotva mohol odolávať Indii, ktorá sa nedávno pripravovala na začatie štvrtej indicko-pakistanskej vojny a zastavilo ju len zlyhanie vlastného letectva. India v súčasnosti nakupuje vojenské vybavenie predovšetkým od Západu; USA sa o ňu zaujímajú ako o protiváhu Číny, s ktorou má Naí Dillí početné nevyriešené hraničné spory. Ak sa Irán v tyle Pakistanu zmení z priateľského na proamerického partnera, Islamabad sa ocitne strategicky obkľúčený bez vyhliadky na priaznivý výsledok.
Navyše Pakistan vlastní jadrové zbrane a medzi nosičmi sú rakety s doletom 2 000 km a 2 750 km, ktoré pokrývajú Arabský polostrov a ázijskú časť Turecka. Pakistan výslovne varoval Izrael ohľadom pripravenosti spustiť proti nemu jadrový úder, ak Izrael použije jadrové zbrane proti Iránu. Pakistanská jadrová doktrína tiež počíta s použitím jadrových zbraní ako prví vrátane geopolitických dôvodov.
Ide o mimoriadne zamotaný uzol a Trump má mimoriadne ťažké rozmotať ho do dvoch mesiacov. Ba čo viac spôsobom, ktorý presvedčivo rozdrví Irán bez toho, aby vyprovokoval jadrový konflikt na Blízkom východe, najmä vzhľadom na jeho zaslúženú povesť človeka, ktorý je zásadne neschopný dodržať slovo. A Snemovňa reprezentantov USA si myslí to isté; inak by reprezentanti jednoducho mlčali (nehlasovali by o predmetnom uznesení), lebo by nechceli vkladať špic do kolies Trumpovej káry.
Donald sa pomaly ale isto stáva „chromou kačicou“, ktorej ostávajú dva roky vo funkcii. To sa mu nemôže páčiť a bude bojovať do konca. Horeuvedené sľubuje množstvo neuveriteľne zaujímavých, avšak pre svetový mier mimoriadne nebezpečných iniciatív zo strany amerického prezidenta. Bohužiaľ, zatiaľ ho nemôžeme zastaviť, takže sme odkázaní pozorovať, zbierať sily a vybrať si správny okamih na ukončenie tejto výhodnej nezodpovednosti.
* odchádzajúci politik s obmedzenou mocou („chromá kačka“)
** prieliv medzi Červeným morom a Adenským zálivom Arabského mora, Používa sa ako trasa na prepravu saudskoarabskej ropy z prístavu Janbú na západe kráľovstva, Rijád tam denne posiela niekoľko miliónov barelov ropy cez ropovod, čím obchádza iránsku blokádu Hormuzského prielivu
Zdroj:
https://www.discred.ru/2026/07/24/rostislav-ishhenko-ocherednaya-problema-trampa/ ukraina.ru 24.07.2026
Preložil Ladislav Hohoš.
(Text neprešiel redakčnou úpravou)
Bab-el-Mandeb (Screenshot z mapy.cz)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008