Aby bolo jasné, Valdajský klub predstavuje iba jednu z ruských politických frakcií a tento pohľad nemusí presne odrážať Putinove kalkulácie, ktoré sa môžu meniť od prípadu k prípadu.
Valdajský klub je popredný ruský think-tank a elitná sieťová platforma, na jeho výročných stretnutiach sa zúčastňuje Putin. Prekvapujúci pohľad na „meniaci sa účel vojen“ obsahuje časť výročnej správy pod týmto názvom: „Dr. Chaos alebo: Ako prestať s obavami a milovať neporiadok“. Autormi sú Oleg Barabanov, Anton Bespalov, Timofej Bordačev, Fiodor Lukianov, Andrej Sušencov a Ivan Timofejev. Všetci menovaní patria medzi najvplyvnejších ruských politických činiteľov.
Na strane 25 píšu: „Rusko by neriskovalo svoju vlastnú sociálno-ekonomickú stabilitu za účelom rozhodujúceho víťazstva vo vojenskom konflikte. Jedinou výnimkou je priama agresia v plnom rozsahu, ale pravdepodobnosť takejto akcie proti jadrovej superveľmoci sa blíži k nule… Možno sa účel vojen zmenil. Súčasný cieľ už nemusí spočívať vo víťazstvách – keď jedna strana dosiahne všetky svoje ciele – lež skôr v udržiavaní rovnováhy potrebnej pre obdobie relatívne mierového vývoja.“
Horeuvedený prekvapujúci pohľad vedie k prehodnoteniu špeciálnej operácie, ktorá prebieha už viac ako 3,5 roka; v nemalej miere kvôli Putinovej zdržanlivosti, že neviedol US inšpirovanú podobnú kampaň „šoku a hrôzy“ (shock and awe) za cenu obetí na civilnom obyvateľstve ako Amíci v Iraku voči tým, ktorých považuje za bratský ukrajinský ľud. Vo svetle odhalení najvplyvnejších ruských politických činiteľov by však doplnkovým dôvodom mohla byť neochota jeho dôveryhodných politických poradcov riskovať „socioekonomickú stabilitu svojej krajiny za účelom rozhodujúceho víťazstva“.
Možno špekulovať, čo by sa mohlo stať, ak by Putin upustil od svojej zdržanlivosti a nariadil bombardovanie mostov cez Dneper, úplné zničenie všetkých hlavných ukrajinských elektrární a/alebo schválil zameranie na politické ciele, ako je parlament. Tak či onak významnosť Valdajského klubu spočíva v implicitnom hodnotení, že snaha o „rozhodné víťazstvo vo vojenskom konflikte“, podobnom tomu súčasnému, by mohla viesť k uvedeným rizikám, čím sa ďalej dáva do kontextu, prečo sa tak ešte nestalo a možno nikdy nestane.
Viac informácií sa nachádza na strane 26. Podľa autorov „súčasný systém nie je voči žiadnemu z hlavných hráčov prehnane nespravodlivý; inými slovami, nie je taký chybný, aby si vyžadoval revolučné riešenia. Svet zažil na svojej ceste k sebapoznaniu početné sociálne a politické otrasy, v rámci učenia ako riadiť prírodu a kontrolovať najničivejšie spoločensko-politické procesy. Tieto schopnosti teraz dosiahli pôsobivo vysokú úroveň.“
Ba čo viac, „zdá sa, že éra veľkolepých myšlienok, zastrešujúcich teórií, komplexných programov a veľkých očakávaní sa skončila… národné plány – aj tie najambicióznejšie – sú založené na existujúcich príležitostiach a realisticky dostupných prostriedkoch na ich presadenie; nevyžadujú si zásadnú reštrukturalizáciu globálneho poriadku.“ To naznačuje spokojnosť Ruska s multipolárnymi ziskami od roku 2022 a jeho neochotu riskovať ich zvrátenie prostredníctvom „rozhodujúceho víťazstva“, ktoré by mohlo predmetný nový poriadok destabilizovať.
Aby bolo jasné, Valdajský klub predstavuje iba jednu z ruských politických frakcií a tento pohľad nemusí presne odrážať Putinove kalkulácie, ktoré sa môžu meniť od prípadu k prípadu. Aj tak sa tým vysvetľuje skutočná ochota Ruska ku kompromisu s USA, ideálne za účelom reformy európskej bezpečnostnej architektúry, čo by bolo zásadným strategickým výsledkom tohto konfliktu. Trump si však myslí, že môže Rusko prinútiť k ústupkom, lenže tým riskuje rozpútanie chaosu, ktorému sa Putin svojou zdržanlivosťou snaží vyhnúť.
Text a foto: Andrew Korybko’s Newsletter Oct 03, 2025
Preložil Ladislav Hohoš.
Dôvetok
Zasadanie Valdajského klubu, na ktorom 2. októbra t. r. predniesol zásadný prejav prezident Putin, sa nieslo pod bannerom „Polycentrický svet. Návod na použitie.
Záverečná pasáž vystúpenia prezidenta Putina:
Multipolarita, polycentrizmus predstavuje realitu, ktorá nás bude dlhodobo sprevádzať. Od každého z nás závisí, ako rýchlo a efektívne dokážeme vytvoriť na tomto základe stabilný svetový poriadok. Uvedený model je v súčasnom svete možný iba ako výsledok spoločného úsilia. Práce, na ktorej sa zúčastňujú všetci. Opakujem, že časy, kedy malá skupinka najmocnejších veľmocí rozhodovala v mene celého ostatného sveta, ako budeme žiť, sa stratili nenávratne. Toto treba pripomenúť tým, čo pociťujú nostalgiu ku koloniálnej ére, kedy sa národy delili na rovných a rovnejších. Orwellov výrok je všeobecne známy. Nám, Rusku nikdy nebolo vlastné podobné rasistické chápanie problému a taký vzťah k iným národom, iným kultúram nám nikdy nebol vlastný a nikdy nebude. My sme za rozmanitosť, polyfóniu, symfóniu hodnôt. Svet … ako monotónny nevyhnutne vyzerá ošumelo.
Zdroj: https://www.kp.ru/daily/27724/5151429/
3 Odpovede
Od spustenia „špeciálnej operácie“ ma mátalo prečo je tak zbabraná. Teraz „Valdajský klub“ formuluje ďalšiu dilému: pokračuje babráctvo generálneho štábu (je potrebné vysvetliť zmenu cieľov „špeciálnej operácie“) alebo politici s „babráctvom“ kalkulovali a Rusko zúčastňuje na prebudovaní sveta na stabilizáciu kapitalizmu jeho uvedením do trvalého „vojnového stavu“ (obmedzenej demokracie, vydierania núdzou)?
Kto to ví, odpoví…
Myslím si, že je potrebné si vypočuť a analyzovať celý prejav + diskusiu J.E. prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Vladimíroviča Putina na stretnutí Valdajského klubu.
No a potom, po pozornom pozretí a vypočutí, komentovať.
Je to na: https://www.youtube.com/watch?v=yYrRJiW3lE0&t=8924s
Ja to hodnotím ako návrat do prvej polovice 80-tych rokov. Aj vtedy mala vypuknúť vojna proti ZSSR. Potom prišiel M.Gorbačov a jeho veľkorysá ponuka („nové myslenie“), umožnil zjednotenie Nemecka. Lenže Západ (=USA) túto ponuku neprijal, výkričníkom bolo bombardovanie Srbska a rozširovanie NATO na východ. Výsledok: sformovanie strategickej osi Peking-Moskva zo strachu pred USA. A Rusi: niektorí chceli už pred perestrojkou k Západu, neskôr dúfali na partnerstvo s Amíkmi, zistili svoj omyl a stali sa nacionalistami. Ideológ A.Dugin, jeho štvrtá politická teória.. Pravoslávie namiesto marxizmu-leninizmu atď. Trump môže horúcu vojnu odložiť na neskôr, namiesto toho pokračuje súťaž o prevahu v AI. Ak sa mu to nepodarí, nastane WWIII po US voľbách okolo roku 2030. Ak sa mu to podarí, objaví sa okolo roku 2050 idealista à la Gorbačov, mohol by to byť aj Číňan, pričom Západ veľkorysú ponuku tentoraz prijme. Uvidíme…