Žijeme dobu, kde neplatia rovnaké metre, kde výklad pravdy podloženej argumentami je skôr nebezpečný. Dôvodom je rastúca nevzdelanosť, nekompetentnosť, dokonca hlúposť, ktorá sa však smelo prezentuje ako tá „jediná pravda“. Aj to ma motivovalo napísať krátky komentár.
Ako šarlatánstvo vnímam akúkoľvek praktiku, ktorá voči pacientom či konzumentom nie je fér.
Šarlatáni používajú vyjadrenia, taktiky či techniky, ktoré schválne alebo z úprimnej viery v to vovedú človeka do omylu. Často zneužívajú ľudskú nevedomosť a nadej v zázrak v čase zúfalstva a bezvýchodiskovej situácie. Najhoršie je, keď neodhalia hranicu a pokračujú v „liečbe“ aj tam, kde treba zvoliť iný postup. Toto by som videl ako hranicu šarlatánstva.
K týmto ľuďom a metódam sa chorí utiekajú sčasti aj pre to, ako dehumanizujúco sa k ľuďom občas správa oficiálna štátna medicína. Šarlatáni takému vystrašenému človeku ponúknu prívetivosť a oporu, zaujímajú sa o jeho symptómy, o to, čo signalizuje jeho telo. Samozrejme, dobre vedia prečo.
Pritom liečitelia ani zďaleka nenesú za svoje konanie takú zodpovednosť ako zdravotníci. Ku všetkej úcte a bez urážky problém vidím v tom, že šarlatáni nemajú vždy úprimný záujem o kohokoľvek zdravie a často zneužívajú situáciu ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Verím, že aj medzi liečiteľom a liečiteľom môže byt veľký rozdiel a nehádzal by som všetkých do jedného vreca. Osobne vždy budem na strane erudície, odbornosti a medicínskej zdatnosti. K tomu bezvýnimočne patrí empatia, ľudskosť, vľúdnosť. Ak to absentuje, tak sa ľudia obracajú k šarlatánstvu. Slušná komunikácia s pacientom je často súčasťou liečby.
Veľký problém vidím tiež v tom, že systém je hrozný, zanedbaný, zdevastovaný v dôsledku mnohých vlád. Ale sú tu aj lekári a zdravotný personál pracujúci v náročných podmienkach, pred ktorými sa klaniam a veľmi si ich vážim.
Nezavrhujem alternatívnu medicínu a mám dobré skúsenosti s fytoterapiou. Možno, že by ochrane pacienta viac než emocionálna a neobjektívna kritika alternatívnej medicíny pomohlo, keby sa podarilo správnou právnou úpravou dať patričný priestor zodpovedným a kvalifikovaným liečiteľom spolu s jasnými pravidlami pre výkon ich činnosti. Pretože obchodovanie s ľudskými omylmi je mimoriadne výhodné a výnosné.
Myslím si, že medicína bez komplexného pohľadu na pacienta je iba zbožným prianím ziskuchtivých liečiteľov s komplexným pohľadom na svoju peňaženku. Bohužiaľ, zneužívanie nádeje na vyliečenie napríklad našej spoločnosti poznáme aj u niektorých politikov. Vyskytuje sa to v každej profesii, ale v medicíne to máva najzávažnejšie dôsledky.
Šarlatánstvo sa zďaleka neobmedzuje len na medicínu. Každodenne nás majú v rukách mediálni šarlatáni, ktorí nám sľubujú pravdivé a objektívne informácie, ale ich hlavným cieľom je, aby sme predplácali ich stránky a klikali na ich ne. Každý klik je aspoň cent. Alebo, čo je ešte horšie, sme v rukách politických šarlatánov, ktorí nevedia riadiť vôbec nič, nerozumejú ľuďom ani životu, ale sľubujú nám za hlasy modré z neba. Svoju úspešnosť pritom merajú počtom sledovateľov na statusoch v sociálnych sieťach.
Obávam sa, že to šarlatánstvo je do spoločnosti implantované zámerne. Udialo sa to jednoducho – stačilo vhodne podporovať „šarlatánske“ smery v kultúre. Keď sme my boli mladí, tak v umení prevládal realizmus; aj na Západe boli autormi realisti. To znamenalo, že autor musí dobre poznať život a ľudské povahy.
A potom prišlo „postmoderné“ vysmievanie znalostí a poriadku a namiesto realistov prišli autori „fantasy“. Tí už nemusia v princípe rozumieť ničomu, len svojmu virtuálnemu svetu, ktorý má vlastné pravidlá a nemusia tam platiť ani fyzikálne a biologické zákony. Predstieranie života – to je pravé šarlatánstvo.
Mám obavu, že šarlatáni boli, sú a budú. Technológie umožňujú aby mali väčší dosah. Vždy využívali dostupné nástroje a asi aj mieru „vzdelania“. Otázka znie ako sa k tomu postavia ľudia.
Nedajme sa šarlatánom! Aj tu je však cesta – začať od seba. Mať pokoru, priznať si chyby a celý život sa učiť. Verím tomu, že ak sami šarlatánmi nebudete, nenaletíte žiadnemu.
