Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev pár dní po svojom návrate z dôležitej cesty do Číny vystúpil v pondelok 8. septembra 2025 so svojím každoročným posolstvom ľudu Kazachstanu na spoločnom zasadnutí oboch komôr parlamentu, teda Mažilisu (dolná komora) a Senátu (horná komora).
Tohtoročné posolstvo malo názov: «Жасанды интеллект дәуіріндегі Қазақстан: өзекті мәселелер және оны түбегейлі цифрлық өзгерістер арқылы шешу – Kazachstan v epoche umelej inteligencie: aktuálne úlohy a ich riešenia pomocou digitálnej transformácie».[1]
Pokračovanie v politickej reforme
Prezident K.-Ž. Tokajev v posolstve navrhol „kacírsku“ myšlienku. Akú? No predsa reformu parlamentarizmu v krajine. Konkrétne prechod od dvojkomorového parlamentu k jednokomorovému.[2]
Inak nič nové pod slnkom v Strednej Ázii. Kirgizsko sa zbavilo dvojkomorového parlamentu (ako zbytočnosť pre malú a unitárnu krajinu). Uzbekistan sa naopak posunul od jednokomorového do dvojkomorového parlamentného systému, ale miestni experti doteraz nevedia vysvetliť prečo a načo…
Prezident hovorí, že po verejnej diskusii o návrhu by sa v roku 2027 mohlo konať celonárodné referendum na danú tému a na zmeny v Ústave Kazachstanu.
Asi treba pripomenúť, že téma jednokomorového parlamentu nie je v Kazachstane a v kazachstanskej politickej diskusii žiadne nóvum. Po krvavom januári 2022[3] sa začalo o tom diskutovať hlbšie a hlbšie.
Podľa toho, čo navrhol prezident, nový Parlament Kazachstanu, sa bude voliť na základe straníckych zoznamov.
Teraz funguje v Kazachstane zmiešaný volebný systém, keď sa poslanci dolnej komory volia na základe straníckych zoznamov v jednomandátových okruhoch, pričom senátori Senátu Parlamentu Kazachstanu sa volia sčasti priamo, sčasti sú menovaní prezidentom.
Čo o. i. povedal v posolstve
Ale poďme späť k posolstvu kazašského prezidenta, ktorý o. i. v ňom konštatoval:
Po prvé – nehľadiac na zložitosti v globálnej konkurencii je potrebné zvýšiť aktivitu na to, aby do ekonomiky krajiny bol nasmerované veľké investície, a to nielen do spracovateľského priemyslu;
Po druhé – prišiel čas na nový impulz pre spracovateľský priemysel, ktorý pri tvorbe HDP krajiny tvorí podiel 12,4 %;
Po tretie – poľnohospodárstvo sa musí dostať na novú úroveň;
Po štvrté – je potrebné naďalej rozvíjať dopravno-logistickú sféru na rozšírenie tranzitného potenciálu koridoru „Sever-Juh“ a posilňovať úlohu v rámci globálneho projektu Jeden pás, jedna cesta. Kazachstan ako rozhodujúci element tranzitného dopravného mosta v rámci Eurázie;
Po piate – rozhodujúcim faktorom stabilného rozvoja krajiny je modernizácia bytových a komunálnych služieb a vodnej infraštruktúry;
Po šieste – rozhodujúcou silou digitálneho smerovania krajiny sa musia stať podnikatelia. Tu si treba uvedomiť, že podiel kazašského malého a stredného biznisu na HDP sa priblížil k hladine 40 %;
Po siedme – digitálna modernizácia ekonomiky znamená nový tlak na rozvoj ľudského kapitálu, pričom ide najmä o špecifickú úlohu vzdelania.
Nová politická reforma
Ak sa to K.-Ž. Tokajevovi podarí presadiť (asi určite), táto politická reforma sa stane logickým pokračovaním predchádzajúcich politických zmien. Hovoríme nielen o reforme prezidentských kompetencií, ale najmä o koncepte „načúvajúceho štátu“.
To, čo v posolstve navrhol prezident, bude zapísané do novej Národnej stratégie digitálneho rozvoja Kazachstanu. Aspoň je o tom presvedčený štátny poradca prezidenta Jerlan Karin. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že ide o vzdelaného a inteligentného človeka, ktorý ako povedal K.-Ž. Tokajev, je „… zástancom vyváženého prístupu…“
Demokratizácia, alebo príprava na tranzit moci?
Skúsme si predstaviť, že iniciatíva K.-Ž. Tokajeva nasmerovaná k jednokomorovému parlamentu je o .i. spojená s prípravou na odovzdania moci súčasného prezidenta.
Preto vraj potrebuje K.-Ž. Tokajev taký (jednokomorový) parlament, ktorý bude formovaný na základe návrhov politických strán. A tie je možné regulovať.
No a – ak už budeme špekulovať o personálnej zmene na vrchole kazašskej pyramídy moci, tak si skúsme zapamätať mená: Murat Nurtleu alebo Imangali Tasmagambetov.
Nič to však nemení na tom, že budúci kandidát(i) na post kazašského prezidenta bude(ú), musia byť minimálne tolerovaní globálnymi hráčmi, najmä hlavnými susedmi – Čínou a Ruskou federáciou a miestnou elitou (ostatkami žúzov), ktorá, resp. ktoré sa však momentálne len a len po kantare 2022 hľadajú[4].
No a tu nezabúdajme, že žiaden (ani ekonomický) vzťah nemôže fungovať bez morálneho étosu. Ani v Kazachstane! No a toto aristotelovské poznanie hovorí aj o tom, že podstatou kapitalizmu je len a len korupcia.
Kazachstan sa javí ako (veľmi) aristotelovská kapitalistická krajina. Napriek tomu sú povšimnutia hodné slová prezidenta K.-Ž. Tokajeva z jeho posolstva: „… je potrebné viesť otvorený dialóg s ľudom, len vtedy sa spoločným úsilím posunieme na ceste v budovaní spravodlivého a silného Kazachstanu…“
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Fotozdroj: www.akorda.kz
