Lavrov do svojich odpovedí skutočne vniesol niekoľko predvídateľných polemík – čo je jeho štýl, ako vie každý, kto ho sleduje – to však nie sú legitímne dôvody na nezverejnenie jeho rozhovoru.
Popredné talianske noviny Corriere della Sera odmietli uverejniť v plnom znení exkluzívny písomný rozhovor so Sergejom Lavrovom, ktorý im ruské ministerstvo zahraničných vecí ponúklo so zámerom vyjasniť ruské pozície. S ministrom chceli spolupracovať, pokým od neho nedostali odpovede. Ruské ministerstvo zahraničných vecí následne ich rozhodnutie odsúdilo ako „zjavný prípad cenzúry“. Nasleduje podstatné z rozhovoru, aby si čitatelia mohli urobiť vlastný názor.
Lavrov začal tým, že porozprával, ako sa Trump v Anchorage dohodol s Putinom, že Ukrajina by mala byť vylúčená z NATO a že by mala byť uznaná nová realita. Ukrajina, EÚ a Spojené kráľovstvo sa prezidenta okamžite pokúsili manipulovať počas ich stretnutia v Bielom dome. Financial Times potom zohrali doplnkovú úlohu po ďalšom telefonáte Trumpa a Putina v októbri, keď špekulovali, že Lavrovov následný telefonát s Rubiom zničil ich plány na summit v Budapešti. Putin je však stále pripravený stretnúť sa tam s Trumpom.
Lavrov ďalej uviedol, že špeciálna vojenská operácia nie je o území, ale o záchrane životov ruskej menšiny a o zabezpečení bezpečnosti jeho krajiny. Zdržanlivosť, ktorú Rusko doteraz prejavilo, má za účel záchranu životov civilistov a vojakov. Potvrdil tiež ciele Ruska v rámci špeciálnej vojenskej operácie. Minister obhajoval nosenie mikiny s nápisom ZSSR počas summitu v Anchorage, čo podľa neho neznamená túžbu znovu vytvoriť Sovietsky zväz a bolo iba prejavom vlastenectva.
Lavrov ďalej povedal, že Európania chcú donekonečna zotrvávať v ukrajinskom konflikte, pretože „nemajú iný spôsob, ako odviesť pozornosť svojich voličov od prudko sa zhoršujúcich domácich sociálno-ekonomických problémov… otvorene pripravujú Európu na novú veľkú vojnu proti Rusku a snažia sa presvedčiť Washington, aby odmietol čestné a spravodlivé urovnanie.“ Potom spomenul ruský návrh spred roku 2022 na reformu európskej bezpečnostnej architektúry, ktorý NATO a EÚ odmietli.
Keď sa ho pýtali na ruskú „izoláciu“, vymenoval širokú škálu ruských partnerov na globálnom Juhu a niektoré z podujatí na vysokej úrovni, na ktorých sa zúčastnili jeho kolegovia diplomati. Lavrov pritom odmietol náznak reportéra, že Rusko je v spojenectve s Čínou a je od nej závislé. Objasnil, že koordinujú svoje postoje ku kľúčovým otázkam a oba štáty sa navzájom považujú za rovnocenné. Lavrov potom zakončil slovami, že rusko-talianske zblíženie je možné len vtedy, ak Rím zanechá svoju nepriateľskú politiku.
Lavrov do svojich odpovedí skutočne vniesol niekoľko predvídateľných polemík – čo je jeho štýl, ako vie každý, kto ho sleduje – to však nie sú legitímne dôvody na nezverejnenie jeho rozhovoru. Corriere della Sera má právo zadržať zverejnenie čohokoľvek podľa želania alebo zverejniť iba upravenú verziu, ale ich rozhodnutie nezverejniť tento rozhovor v plnom rozsahu zaváňa cenzúrou, vykonanou pod zámienkou ich redakčných štandardov. Pravdepodobne nechceli, aby ľudia čítali Lavrovove polemiky proti Ukrajine a Západu.
V každom prípade, všetko, čoho sa dopustili, bolo neúmyselným orientovaním viac pozornosti na tie isté polemiky, ktoré pravdepodobne chceli cenzurovať po tom, čo ruské ministerstvo zahraničných vecí upriamilo pozornosť na tento škandál. Corriere della Sera sa považuje za jedny z najuznávanejších európskych novín*, takže to vydáva veľmi zlé svedectvo tak o denníku ako o celom novinárskom priemysle na kontinente. Bystrých pozorovateľov to neprekvapuje, ale mohlo by to urobiť dojem na bežných ľudí, ktorí naivne predpokladali, že tam cenzúra neexistuje.
* V orig. a newspaper of record popredné národné noviny s veľkým nákladom, ktoré majú reputáciu a sú mienkotvorné.
Text a foto: https://korybko.substack.com/ Nov 15, 2025
Preložil Ladislav Hohoš.
Dôvetok
Prezident Obama pri nástupe do funkcie v roku 2009 začal nový reset vzťahov medzi USA a Ruskom. Keď odhliadneme od nesprávneho prekladu do ruštiny na líci, tlačidlo symbolicky stisli ministri Clintonová a Lavrov v marci v Ženeve. Lenže pokus o zlepšenie vzťahov sa z rôznych dôvodov nevydaril. Definitívne došlo k zásadnému zhoršeniu od roku 2014 (anexia Krymu). Tesne pred ukončením výkonu funkcie v januári 2017 Obama vypovedal 35 ruských diplomatov.
Prezident Trump vo svojom prvom funkčnom období spochybňoval naratív spravodajských služieb o zasahovaní ruskej vlády do amerických prezidentských volieb. Vyšetrovanie trvalo dva roky a neprinieslo jednoznačné dôkazy. Dnes vieme, že až na nejakých súkromných hackerov ruské spravodajské služby žiadne takéto aktivity nevyvíjali. Aj v komentároch na stanici CNN sa ozvali hlasy, že vlastne táto konšpirácia mala úspešne zabrániť Trumpovi v normalizácii vzťahov s Putinom. Nadviazanie štandardných vzťahov nastalo až v Trumpovom druhom funkčnom období.
Prvé kroky obratu v US zahraničnej politike sa začali za prezidenta Obamu. Už vtedy bolo vo Washingtone jasné, že nebezpečným konkurentom sa stala Čína, začal sa obrat smerom od Európy k Ázii. Analytici dospeli k záveru, že Rusko je oslabené a ak prestáva poslúchať, tak ho budeme jednoducho ignorovať. Ako je známe, pokus prezidenta Putina o prezentovanie ruských záujmov na bezpečnostnej konferencii v Mníchove (2007) západní lídri nebrali vážne. Dnes vieme, že kalkulácia na slabosť Ruska napriek reálnej asymetrii medzi jeho vojenskou a hospodárskou silou bola chybná. RF sa nepodarilo zatlačiť do izolácie, naopak vznikli organizácie ako ŠOS a BRICS, prostredníctvom ktorých sa štáty snažia čeliť západným snahám o hegemóniu a teda sú v určitom zmysle protiamerické (ako deklaroval Trump).
Incident, na ktorom sa podieľa redakcia talianskeho denníka, je súčasťou hybridného konfliktu v rovine propagandy. Aj objektívnejšie západné zdroje aktuálne vyvrátili tvrdenie Financial Times, že summit v Budapešti bol zrušený. V skutočnosti bolo ďalšie stretnutie Trump-Putin iba odložené, čo zaznelo aj z Bieleho domu. Prvé reakcie na summit v Anchorage s povestným červeným kobercom boli zo strany warmongers (vojnychtivých) negatívne až po stav zhrozenia. Neskôr začali systematicky pracovať proti politickým realistom v US administratíve, aby ďalší summit znemožnili. Samozrejme aj za cenu dezinformácií.
Takže sme sa pravdepodobne vzhľadom na zásadný konflikt záujmov v rámci US elity plus militantnej politiky GB + EÚ ocitli na rázcestí. Viaceré vyjadrenia naznačujú, už nielen zo západných zdrojov, ale aj z ruských (Boľšaja igra na Pervom), že vojna sa možno blíži o dva až päť rokov, teda možno ešte za prezidenta Trumpa alebo po budúcich prezidentských voľbách. Ostáva nám len dúfať, že vyhrajú politickí realisti a horúca vojna sa odloží, bude však pokračovať tvrdá súťaž v rámci AI.
