Pax Sinica – krok za krokom

Napriek formálnej pohode v regióne je vcelku jasné – a tu sa môžeme stotožniť so stále silnejúcimi expertnými hlasmi – že Stredná Ázia sa môže stať v pomerne skorej dobe  zdrojom budúcich (ostrých) rozporov. Konkrétne medzi nastupujúcou mäkkou silou do Strednej Ázie, Čínou a historicky tradične (Ruské impérium, Sovietsky zväz a Ruská federácia) prítomným fenoménom.

Pozor na stereotypy

Existuje geopolitický stereotyp, podľa ktorého existuje delenie zodpovednosti za Strednú Áziu. Podľa neho sa má Čína v Strednej Ázii starať o ekonomiku a Ruská federácia o bezpečnosť. Lenže časy sa menia. Informácia o novej vojenskej základni Číny v Tadžikistane mení karty a zmena kariet sa môže niekedy zmeniť na regionálne nedorozumenie, potom na rozpor, potom na konflikt a potom… Alebo aj nie.

Ilustračná snímka: www.dzen.ru

Takže naše uvažovanie o téme Pax Sinica má svoju logiku, nakoľko sa zvyšuje vplyv Pekingu v postsovietskom priestore (a vo svete v širšom kontexte)a o smutnej Eurázii, ktorej európsku časť ovládli neomarxisti so svojou defenčnou agendou ani nebudeme hovoriť.

Otázkou je, či zmena paradigmy čínskeho vplyvu (ako inak bojovať proti neomarxistom?) zachráni svet, Európu, alebo len oddiali smutný koniec tých, ktorí neoliberálnemu klamu podľahli, vrátane Slovenska!

Ešte raz si pripomeňme, že zhruba pred dvomi rokmi Čína principiálne zmenila svoj ekonomický prístup, svoju ekonomickú stratégiu. V rámci nej bol aktivovaný nový ekonomický motor, ktorého základom je stratégia „duálnej cirkulácie“ a najmä téma rastu domácej spotreby a používanie tzv. mäkkej sily v rámci regionálnych vzťahov.

Mozgové centrá Číny a ich vzťah k Strednej Ázii

Analýze politických špecifík, štruktúre osobitých stredoázijských spoločností a formujúcim  sa ekonomickým procesom venujú – snáď s výnimkou Slovenska – pozornosť všetky sebavedomé a neunesené štáty. Týka sa to okrem západných analytických centier aj, a to predovšetkým, spomenutých dvoch hlavných regionálnych susedov Strednej Ázie: Ruska a Číny.

Konkrétnejšie v Číne pracuje 1 426 samostatných analytických centier, čo je druhý najväčší počet (po USA – 2 023) na svete.[1] Ich počet sa rôzni podľa analyzovaného zdroja, ale pomer medzi Čínou a USA ostáva plus/mínus zachovaný.

Takýto fascinujúci počet podobných organizácií umožňuje Pekingu rýchlo a najmä koncepčne reagovať na nové celosvetové trendy a prijímať tiež pomerne optimálne rozhodnutia týkajúce sa strategického smerovania čínskej vnútornej a zahraničnej politiky. Týka sa to aj prístupu voči Strednej Ázii v rámci globálneho programu historickej Veľkej hodvábnej cesty, v rámci jej novelizovaného programu pod názvom Jeden pás – jedna cesta.

Jeho podstatou – vo vzťahu k Strednej Ázii – je vybudovanie dopravno-logistickej siete trás z východnej časti Číny do Európy a na Blízky východ cez krajiny Strednej Ázie, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistantak, aby to bolo obojstranne výhodné a vznikla plnokrvná infraštruktúra.

V roku 1980 zriadená Čínska akadémia súčasných medzinárodných vzťahov (China Institutes of Contemporary International Relations – CICIR), ktorá je autorom mnohých nových a novelizovaných čínskych stratégií, navrhla aj nový formát summitu[2] Čína – Stredná Ázia,ktorý sa konal v máji tohto roku, o čom SLOVO, ako jedno z mála slovenských médií, objektívne a operatívne informovalo.[3]

V čom bolo to nóvum? V tom, že sa okrem „šestky“ (Čína + Stredná Ázia) dohodli na určitom multilaterálnom a regionálnom postupe, bola podpísaná aj množina bilaterálnych dohôd, ktoré garantujú čínske investície, realizáciu infraštrukturálnych projektov a pod.

Čína sa tak stala de facto garantom rozvoja a stability v Strednej Ázii. Inak po tom, ako Západ podrazil Moskvu cez Minské dohody, ani v Strednej Ázii už Západu nikto neverí. Ani slzám![4]

Peking si veľmi dobre uvedomuje, že naplniť ciele projektu Jeden pás – jedna cesta, nie je možné bez získania „kontroly“ nad ekonomickým potenciálom krajín Strednej Ázie, vrátane vojenského potenciálu (moci) cez tzv. analytické centrá a s ich pomocou meniť spoločenskú náladu.[5] Teda pri plnom a obojstranne vedomom použití mäkkej sily.

Príklad z Uzbekistanu

Zoberme si ako príklad Uzbekistan. Podľa oficiálnych údajov z Taškentu sa Čína v roku 2023 (presnejšie v prvom polroku 2023) s objemom 20,5 % (z celkového objemu investícií) stala investičným lídrom v krajine napriek tomu, že jej prezident neustále poškuľuje po Turecku (kde má rozsiahle majetky a aktíva… – len aby bolo jasné, v čom je prezidentova výrazná angažovanosť). Takže celkové zahraničné investičné bonusy do uzbeckej ekonomiky za obdobie 01-06/2023 mali hodnotu cca 5 mld. $. Inak povedané, ide o sumu cca 42,2 % všetkých investícií do ekonomiky Uzbekistanu (11,6 mld.$).

Rozloženie (podiel jednotlivých krajín) zahraničných priamych investícií do ekonomiky Uzbekistanu bolo v prvom polroku 2023 nasledujúce: Čína 20,5 %; Rusko 18,8 %; Saudská Arábia  8,5 %; Turecko  6,2 %; Cyprus  4,3 %; Nemecko 2,7 %; Švajčiarsko 2,5 %; Veľká Británia  2,0 %; USA   1,9 %; Taliansko  0,5 %.

Pripomeňme si, že podľa výsledkov za celý rok 2022 bola situácia v prvej päťke nasledujúca: Rusko  20,3 %; Čína 16,34 %; Turecko 10,1 %; USA  3,8 %; India 1,9 %.

Rusko teda prepustilo pozíciu Číne a Spojené štáty výrazne poklesli. Lenže dôležité je, že Turecko sa udržalo v prvej päťke, čo je pri rozširovaní obchodno-ekonomickej spolupráce Uzbekistanu s Azerbajdžanom výrazný faktor rozdávania nových kariet v Strednej Ázii a na južnom Kaukaze.

Krajiny v hĺbke Eurázie

Aby bolo jasné, Rusko dnes nemôže (a ani nevie ako) zabrániť Číne obhajovať svoje národnoštátne záujmy a realizovať bezpečnostný dáždnik nad celou Strednou Áziou.

Nebezpečenstvo konfliktu medzi Ruskom a Čínou o Strednú Áziu je v zásade dnes nemožné a zároveň možné. Pritom ale platí, že priateľské vzťahy medzi Čínou a Ruskom sú zatiaľ nedotknuteľné, navyše ak má Rusko v rámci Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) v Tadžikistane silnú vojenskú základňu s cca 7 000 vojakmi a kirgizské letisko Manas/Kant neďaleko Biškeku je leteckou základňou OZKB – čo je de facto ruské letectvo.

Navyše, pre krajiny Strednej Ázie, ktoré sú dislokované v hĺbke Eurázie a bez priameho východu k teplému moru, je nevýhodné, aby jeden vplyvný sused (Rusko) bol bezalternatívne vytesnený druhým (Čína).

Pri tomto uvažovaní sa oprieme o historické fakty. Strednú Áziu vnímali eurázijské elity vždy ako strategický región, ktorý sa o.i. nachádza práve medzi Čínou a Ruskom. Čiže osud Strednej Ázie bol historicky vždy limitovaný týmito dvomi veľmocami, čo sa v rámci konceptu Veľkej hry v minulosti snažilo narušiť Britské impérium a dnes USA. A nakoniec, samotná situácia v Strednej Ázii, s presahom na Centrálnu Áziu, vždy silne vplývala na výber niektorých ciest, stratégií a mechanizmov zaistenia národnej a regionálnej bezpečnosti Ruska a Číny.

Čo robiť?

Aj preto sa budú naďalej snažiť diverzifikovať svoje vzťahy s okolitým svetom, čo ale nič nemení na fakte, že Čína poskytne krajinám Strednej Ázie len v roku (mimo investícií do ekonomík) finančnú pomoc 500 mil.$ a 5 000 kvót pre študentov na bezplatné štúdium v Číne, aby mali s kým čínske mozgové centrá komunikovať.

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že krajiny regiónu Strednej Ázie sa stávajú, resp. sa stali strategickými partnermi Číny predovšetkým v nasledujúcich oblastiach:
1. Čína vníma tento región ako platformu obchodno-ekonomických koridorov, čo vytvára podmienky na to, aby Peking riešil svoje prípadné budúce ekonomické ťažkosti;
2. Stredná Ázia, dostanúc úvery a investície z Číny, je pripravená stať sa trvalým dodávateľom energetických zdrojov a surovín pre Peking;
3. Nehľadiac na to, že Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS) je v poslednom období pasívnejšia, samotná ŠOS však ostáva naďalej pre Čínu zásadným inštrumentom zaistenia bezpečnosti na jej západných hraniciach a faktorom rozširovania jej kultúrneho a intelektuálneho vplyvu.

Autor je vysokoškolský učiteľ


[1] Pozn.: Ruský inštitút strategických výskumov spracoval a vydal v Moskve (Российский институт стратегических исследований – РИСИ) akýsi zoznam (adresár) s názvom: Vedecké a analytické centrá Číny (Научные и аналитические ц
Plný zoznam pozri: Справочник: Научные и аналитические центры Китая-4 (rcit.su).
Na doplnenie pozri tiež: ScholarlyCommons :: Home (upenn.edu) a taktiež: Какие «мозговые центры» Китая изучают Центральную Азию? – Новости из Кыргызстана – АКИpress (akipress.org).
[2] Zdroj: www.cicir.ac.cn;
[3] Podrobnejšie pozri: Svet potrebuje rozvíjajúcu sa Strednú Áziu – Noveslovo;
[4] Podrobnejšiu analýzu pozri: Мозговые центры Центральной Азии – Сетевое аналитическое СМИ «РЕПОСТ» (repost.press);
[5] Константин Ремчуков: Китай и Россия вместе хотят обеспечить глобальный порядок… / МониториНГ / Независимая газета (ng.ru)

(Celkovo 440 pozretí, 4 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

One thought on “Pax Sinica – krok za krokom

  • 7. septembra 2023 at 7:27
    Permalink

    Dobré!. Nemáte niečo o tom, prečo Rusko stagnuje už desaťročia?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter