Ide o prelomový okamih novodobých dejín, ktorý radikálne zmenil chod histórie.
Najväčší teroristický útok v novodobých dejinách sa odohral pred štvrťstoročím, keď príslušníci al-Káidy uniesli niekoľko lietadiel a následne s nimi narazili do Svetového obchodného centra a Pentagónu. Každý si pamätá, kde sa nachádzal 11. septembra, keď sa dozvedel, čo sa stalo. Bez zveličovania táto udalosť zmenila svet a zároveň „urýchlila koniec americkej hegemónie“, ako presvedčivo argumentoval Fiodor Lukianov, riaditeľ pre výskum vo Valdajskom klube. Prinášame päť úvah k tomuto pochmúrnemu výročiu:
1. USA premárnili príležitosť na rovnocenné partnerstvo s Ruskom
Bývalý prezident Bill Clinton síce už odmietol Putinovu neformálnu žiadosť o vstup do NATO, čím utlmil vzájomné vzťahy, no ruský líder bol napriek tomu prvým, kto po udalostiach z 11. septembra zavolal Bushovi mladšiemu. Ponúkol zdieľanie spravodajských informácií, povolil prelety amerických nákladných lietadiel cez ruský vzdušný priestor na trase z Arktídy do Afganistanu a súhlasil s rozmiestnením amerických jednotiek v ruskej „sfére vplyvu“ v Strednej Ázii. Toto bola posledná príležitosť na rovnocenné partnerstvo s Ruskom, no USA mali iné plány.
2. Terorizmus odvtedy metastázoval a stal sa celosvetovým fenoménom
Dávno sú preč časy, keď sa terorizmus spájal s novodobými „jaskynnými ľuďmi“ ako niečo, čo nastane zriedkavo; dnes totiž terorizmus metastázoval a stal sa celosvetovo rozšíreným fenoménom. Hoci niektoré oblasti postihuje viac než iné, nejde už o nič nezvyčajné a niekedy dokonca nadobúda podobu snáh o vytvorenie teroristických štátov. Mnohí ľudia preto voči najnovším správam o tom otupeli a vnímajú terorizmus ako neoddeliteľnú súčasť modernej doby.
3. „Globálna vojna proti terorizmu“ geopoliticky pretvorila Afro-Euráziu
Kľúčový priestor na rozhraní troch kontinentov v oblasti západnej Ázie a severnej Afriky (ktorý po udalostiach z 11. septembra bežne označovali ako „širší Blízky východ“) prešiel geopolitickou transformáciou prostredníctvom americkej „globálnej vojny proti terorizmu“. Najhorší teroristický útok v novodobých dejinách využili niektorí americkí predstavitelia na vedenie vojenských operácií proti viacerým štátom v tomto regióne. Zároveň to odviedlo pozornosť USA od snahy o zadržiavanie Číny – tento zámer Bush mladší avizoval už pred 11. septembrom – čím Číne poskytol čas, aby napredovala a napokon spochybnila postavenie USA.
4. Kríza dôvery Američanov vo vlastnú vládu viedla k vzostupu Trumpa
Po 11. septembri začalo viac Američanov než kedykoľvek predtým pochybovať o tvrdeniach svojej vlády. Dôvodom bolo presvedčenie, že vláda z vyššie uvedených príčin dopustila, aby k tomuto teroristickému útoku došlo, ako aj klamstvá Bushovej administratívy o „zbraniach hromadného ničenia“ v Iraku v priebehu nasledujúcich 18 mesiacov. Táto kríza dôvery viedla k vzostupu Donalda Trumpa, ktorý ju majstrovsky využil na to, aby sa prezentoval ako kandidát stojaci proti establišmentu – človek, ktorý po zvolení „vysuší močiar“ a vráti vláde integritu.
5. Konšpiračné teórie a antisemitizmus sú populárnejšie než kedykoľvek predtým
Niektoré vládne sprisahania sú skutočné a aj medzi Židmi sa – tak ako v každej skupine – nájdu problematickí jedinci; no za štvrťstoročie od útokov z 11. septembra nadobudli konšpiračné teórie a antisemitizmus nebývalú popularitu. Fáma, že za útoky z 11. septembra bol zodpovedný Izrael, prerástla do obviňovania tejto krajiny prakticky zo všetkého, čo sa vo svete pokazí – od konfliktu na Ukrajine až po atentát na Charlieho Kirka** – pričom Židia ako celok sú dnes na sociálnych sieťach bežne terčom útokov. Zdá sa, že globálny inteligenčný kvocient prudko klesá.
Nedá sa s istotou povedať, ako by svet vyzeral, keby k útokom z 11. septembra nikdy nedošlo. Mnohí Američania s nostalgiou spomínajú na 90-te roky, čiastočne aj preto, ako radikálne sa všetko odvtedy zmenilo. To isté sa možno vzťahuje na ľudí z krajín, ktoré boli zničené v dôsledku „globálnej vojny proti terorizmu“. Na druhej strane viacerí môžu cynicky oceňovať úpadok americkej hegemónie v priebehu uplynulého štvrťstoročia, čo však neznamená, že oslavujú 11. september a tancujú na hroboch obetí.
* Tento citát je napísaný na stene v Múzeu 11. septembra (National September 11 Memorial Museum) v New Yorku, kde pripomína obete teroristických útokov.
** Známy pravicový aktivista bol postrelený na univerzite v Utahu, na následky atentátu zomrel 10. 9. 2025.
Text a ilustrácia:
https://korybko.substack.com/p/five-reflections-on-the-25th-anniversary?utm_source=post-email-title&publication_id=835783&post_id=215172094&utm_campaign=email-post-title&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true&utm_medium=email Sep 11, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
(Text neprešiel redakčnou úpravou)
Poznámka prekladateľa
Sú dejinné udalosti, ktoré pôsobia ako Lacanov signifikant.
Napríklad 40. výročie tragédie v Černobyle, ale aj pristátie pilota amatéra M. Rusta s malým lietadlom na Červenom námestí o rok neskôr v máji 1987. Dnes vieme vyhodnotiť, že to boli signály nezastaviteľného úpadku.
Podobne 25. výročie série koordinovaných teroristických útokov v USA 11. septembra 2001. Prezident Trump dnes v prejave k voličom podľa Fox News po prvý raz konflikt v Iráne charakterizoval ako vojnu, ktorá skončí hneď po novembrových voľbách. Výraz „vojna“ na konflikt, resp. bojové akcie proti Iránu doteraz nepoužil.
Uvidíme, aké ďalšie signifikanty stihne vytvoriť prezident Trump do konca svojho funkčného obdobia…
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008