Tieto voľby by mohli zásadne zabezpečiť vnútropolitický základ pre obnovu Vyšehradskej skupiny.
Populisticko-nacionalistický politik Andrej Babiš sa po víťazstve svojej strany v ostatných voľbách chystá vrátiť na premiérsky post. Chýba mu väčšina, ale očakáva sa, že vytvorí koalíciu s niektorými menšími stranami, ktoré zdieľajú jeho názor na svet. Ide o významný vývoj, keďže Česko bolo pod liberálno-globalistickou kontrolou, odkedy Babiš prehral voľby o znovuzvolenie v roku 2021. Hoci bývalý vysokopostavený predstaviteľ NATO Petr Pavel je stále prezidentom, premiér má väčšiu moc. Tu sú dôvody, prečo je jeho návrat taký dôležitý:
1. Česko by sa v sociálno-kultúrnych otázkach čoskoro mohlo posunúť doprava
Očakávaná koalícia s menšími podobne zmýšľajúcimi stranami, by Babiša mohla v sociokultúrnych otázkach posunúť bližšie k pravici kvôli ich tvrdším názorom. Jedna z mediálnych platforiem agentúry Reuters je týmto scenárom veľmi znepokojená a varovala, že „české hlasovanie ohrozuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia a práva LGBTQ+“. Podľa ich hodnotenia by sa mohol pokúsiť vypracovať vlastnú verziu maďarského zákona proti propagande LGBT a/alebo zakotviť do ústavy dve pohlavia, ako to práve urobilo susedné Slovensko.
2. Babiš tiež pravdepodobne bude vo vzťahu k Ukrajine uplatňovať pragmatickejšiu politiku
Éra maximálnej politicko-vojenskej podpory Česka Ukrajine by sa podľa Babišových povolebných komentárov mohla čoskoro skončiť. Vyhlásil, že Ukrajina nie je pripravená na vstup do EÚ a dôrazne navrhol aj zastavenie vojensko-technickej pomoci. Uvedené by podľa New York Times mohlo viesť k tomu, že Česko rozpustí ním vedenú západnú iniciatívu, zameranú na hľadanie munície pre Ukrajinu vo svete alebo presunie kontrolu nad iniciatívou na NATO; obidva varianty by mohli mať za následok prerušenie dodávok a teda oslabenie frontu.
3. „Orbánov model“ by takto mohol dokázať použiteľnosť pre región
Ak sa Babiš bude správať podľa očakávaní v domácej aj zahraničnej politike, dokázalo by to použiteľnosť tzv. Orbánovho modelu v strednej Európe. Keď sa slovenský premiér Robert Fico vrátil do úradu v októbri 2023, okamžite nasledoval príklad svojho maďarského kolegu, no niektorí pozorovatelia spochybnili, či ide skutočne o začiatok trendu. Všetky pochybnosti by sa rozptýlili, keby Babiš urobil to isté, čo by potvrdilo relevantnosť tohto modelu pre región.
4. Možno existujú dôvody na postupnú obnovu Vyšehradskej skupiny
K neformálnemu pozastaveniu Vyšehradskej skupiny troch krajín a Poľska došlo preto, lebo Varšave sa nepáčil Orbánov prístup k ukrajinskému konfliktu. Nový poľský konzervatívno-nacionalistický prezident Karol Nawrocki v lete povedal, že táto skupina bude mať prioritu, takže jeho spoločné domáce vízie s Orbánom a ich porovnateľný pragmatizmus v zahraničnej politike by mohli byť základňou pre uprednostnenie V-4. Poľská liberálno-globalistická vláda Orbána stále nenávidí, ale faktický dualizmus v zahraničnej politike by mohol ešte viesť k určitému pokroku v tomto smere.
5. Geopolitický význam strednej Európy naďalej rastie
Všeobecná pozornosť venovaná posledným českým voľbám a ich spomínané najpravdepodobnejšie dôsledky potvrdzujú, že geopolitický význam strednej Európy naďalej rastie. Toto je obzvlášť dôležité, pokiaľ ide o veľkolepé strategické plány Poľska na obnovenie jeho postavenia veľmoci prostredníctvom ním vedenej „Iniciatívy Trojmorie“, do ktorej patrí celá stredná Európa. Obnova Vyšehradskej skupiny po Babišovom návrate do úradu by umožnila sformovať jadro krajín za účelom ľahšieho dosiahnutia uvedených plánov.
V danom kontexte sú české voľby dôležité, pretože predstavujú šírenie „Orbánovho modelu“ ďalej v strednej Európe. To poskytuje domácu základňu pre postupnú obnovu Vyšehradskej skupiny, pokiaľ Nawrocki skutočne prejaví politickú vôľu. Rozdiely medzi členmi V-4 ohľadom Ruska by stále mohli byť prekážkou užšej spolupráce, lež ak ich poľský prezident pragmaticky odloží bokom v snahe o dosiahnutie veľkolepých strategických cieľov Poľska, potom by sa táto skupina čoskoro mohla vrátiť do popredia regionálnej politiky.
Text a foto: Andrew Korybko’s Newsletter Oct 06, 2025
Preložil Ladislav Hohoš
Dôvetok
Po prečítané mi napadajú myšlienky Milana Kunderu o autochtónnosti strednej Európy. Ostro vystupoval proti stalinskej sovietizácii, ktorá sa stala údelom jeho generácie, a preto bol vehementným obhajcom Pražskej jari 1968. Pritom však už vtedy kriticky vnímal dekadentné tendencie vo vtedajšom blahobytnom kapitalizme a dokonca vyjadroval nádej, že krajiny strednej Európy prežili historickú skúsenosť, ktorá by sa mohla stať zdrojom budúcej obrody prinajmenšom v rámci Európy.
