Väčšina Maďarov privykla považovať jeho úspechy za samozrejmosť a nebude si vážiť to, čo mali, kým o to neprídu.
Maďarská opozícia podporovaná EÚ a Ukrajinou práve získala v ostatných parlamentných voľbách dvojtretinovú väčšinu, čím ukončila 16-ročné pôsobenie Viktora Orbána vo funkcii. Jeho drvivá porážka nasledovala po skoršom zmrazení 17 miliárd eur pridelených finančných prostriedkov EÚ pod zámienkou právneho štátu, konšpiračných teórií Russiagate odvodených z odpočúvania Orbána i jeho ministra zahraničných vecí, tiež vydieraní resp. vyhrážkach ohľadom energetiky zo strany Ukrajiny. Liberálni globalisti ako Ursula von der Leyenová, Alex Soros a Donald Tusk podľa očakávania oslavovali.
Hoci vyššie uvedené faktory zohrali úlohu v obrátení verejnej mienky proti Orbánovi, niekoľko ďalších bolo pravdepodobne dôležitejších. Napríklad, že je starší politik, ktorý prirodzene nie je taký príťažlivý pre mládež ako jeho relatívne mladší rival Péter Magyar. A bol vo funkcii už 16 rokov, takže opozícia hrala na protivládne nálady a za týmto účelom ho obviňovala zo stagnujúcej ekonomiky, napriek tomu, že sa za daných okolností snažil zo všetkých síl. Množili sa aj obvinenia z korupcie.
Sociálno-politický systém, ktorý Orbán vybudoval, bude teraz demontovaný, pretože dvojtretinová väčšina opozícii umožňuje zmeniť ústavu. Nemožno vylúčiť ani hon na čarodejnice proti konzervatívnym nacionalistom, počnúc Orbánom a jeho ministrom zahraničných vecí v súvislosti s kauzou Russiagate. Jeho politika na podporu tradičných hodnôt by sa čoskoro mohla stať minulosťou. Hoci Magyar tvrdí, že je zástancom tvrdej imigračnej línie, mohol by zmeniť kurz, aby sa zapáčil EÚ, a takto zaplaviť Maďarsko.
Na ekonomickej úrovni by oddelenie od ruskej energie mohlo viesť k prudkému nárastu cien, hoci by Magyar mohol konať postupne, aby sa vyhol premárneniu dobrej vôle, ktorú má medzi voličmi. To isté platí pre jeho plány nahradiť forint, maďarskú národnú menu, eurom. Preto, hoci sa deje zmysluplná zmena, nemusí nastať okamžite. Konečným výsledkom tak či onak bude oslabenie maďarskej suverenity a možno aj jej úplná strata, čo zvráti Orbánove ťažko dosiahnuté úspechy.
Podobne neočakávame, že si Maďarsko udrží svoju reputáciu európskej konzervatívno-nacionalistickej bašty, namiesto toho sa bašta presunie k Poľsku, ktoré s Maďarskom priateľsky súperilo o predmetný titul, až kým jeho vlastní (pravdepodobne veľmi nedokonalí) konzervatívni nacionalisti neboli na jeseň 2023 „demokraticky zosadení“. Minulý rok však Poľsko tesne zvolilo konzervatívno-nacionalistického prezidenta a bývalá vládnuca strana, s ktorou je spojený, by sa mohla vrátiť k moci po ďalších parlamentných voľbách na jeseň 2027.
Poľský konzervativizmus sa od svojich známejších maďarských a nemeckých variantov líši tým, že je explicitne protiruský. Taktiež si predstavuje Európu v juniorskom partnerstve s USA namiesto skutočne suverénnej únie, schopnej oponovať USA, ak sa ich záujmy rozchádzajú. Z poľského hľadiska ide o nevyhnutnú cenu za zabezpečenie pokračujúcej podpory USA proti Rusku; teda „pragmaticky“ uznáva obmedzenia európskeho líderstva, ale mimo Poľska a pobaltských štátov je tento postoj samozrejme kontroverzný a nepopulárny.
Celkovo vzaté, EÚ, Ukrajina a liberálni globalisti na celom Západe budú dramatickým spôsobom povzbudení výsledkom „bitky o Maďarsko“, čo uľahčí prechod EÚ na faktický vojnový postoj. Orbán tomu stál v ceste, ale teraz bol „demokraticky zosadený“. Iní, napríklad podobne zmýšľajúce Česko a Slovensko, by sa mohli pokúsiť nahradiť úlohu Maďarska, ale sú považovaní za zraniteľnejších voči tlaku EÚ vrátane farebných revolúcií. Pochod EÚ do vojny s Ruskom by preto mohol byť nevyhnutný.
Text a ilustrácia:
https://korybko.substack.com/p/the-causes-and-consequences-of-orbans?publication_id=835783&post_id=194037111&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true Apr 13, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Poznámka prekladateľa
Výraz „nevyhnutný“ by som v súčasnej situácii nepoužíval, vládne náhodnosť vrátane čiernych labutí, dlhodobé trendy vždy majú viac opcií (variantných scenárov). A od viery na historickú nevyhnutnosť by sa mali oslobodiť aj presvedčení marxisti.
