Keď nás médiá stroho informovali o smeráckych oslavách SNP vo Zvolene, nezabudli upozorniť, že nad davom zaviali zástavy bývalého Sovietskeho zväzu. No neprezradili, či medzi prezidentkinými hosťami v Štátnej opere a pri Pamätníku SNP boli aj „vzácne excelencie“ zo štátov, ktoré nás v Mníchove hodili Hitlerovi k nohám. Alebo zo štátu, v ktorom sa narodeniny Stepana Banderu oslavujú ako štátny sviatok. Ani nás nepotešili správičkou z kuloárov, že tak, ako sa „nemecký prezident v Poľsku ospravedlnil obetiam nemeckej agresie“ (svet.sme.sk, 1. 9. 2019), ospravedlní sa aj malému Slovensku.
Komunistom na čele spoločného štátu sme vyčítali, že premaľovali SNP podľa svojho Gusta. Dnešní samozvaní demokrati si z neho odliali poplašný zvon a búšili, že po voľbách môžeme prísť o slobodu. Posiveného svedka najväčšmi udivilo, že povrazu sa chytali nielen klesajúce strany a mainstreamové médiá, ale aj prezidentka a premiér. Nik zo zvonárov však verejnosti nevysvetlil, prečo Most SNP musel byť niekoľko rokov Novým mostom a prečo SNP muselo v parlamente bojovať o povýšenie na štátny sviatok. Podarilo sa to až na druhý pokus v roku 1992. Aspoň jeden vtedajší protiargument: „Bola to ich (bývalých komunistov – pozn. aut.) politická idea. Prehrali históriu, prehrali revolúciu a chceli sa očistiť. My sme to vnímali ako politickú stratégiu a nemohli sme ich podporiť.“ (sme.sk, 28. 8. 2004) Akoby nešlo o poctu hrdinom i náhodným obetiam.
Citnejšia k tým, ktorým sme kládli vence a kytice, nebola ani prezidentka. Nezačula ich otázku, ako sme po dvoch zažitých okupáciách mohli dovoliť, aby slovenskí chlapci zadupotali vo svete okupantskými bagančami… Aj to potvrdilo, že z odkazu padlých sa vytrháva iba to, čo sa hodí. Husákovcom či veľdemokratom. A nikomu neprekáža, že s niektorými vytrhnutými hodnotami sa doslova keťasí. „V týchto voľbách ide o JEDNO. O demokraciu. Preto vám teraz dáme Denník N za JEDNO euro.“ (dennikn.sk, 29. 8. 2023) Tak o akú dôstojnosť išlo prezidentke, keď zdôvodňovala komorný charakter spomienkových obradov? Prečo okolo nich teatrálne opísala kriedový kruh, keď bolo očividné, že hrozba neprichádza zvonka, ale zvnútra? V čase poletujúcich titulkov typu: „Do boja idú dve Slovenská“ (hnonline.sk, 30. 8. 2023) hodnejšie prezidentského úradu by bolo, keby prezidentka nepodľahla možným krikľúňom a vystúpila na pódium na banskobystrickom námestí. A ponad hlavy zhromaždených odkázala rozkohúteným straníckym lídrom: „Kto si bez viny, hoď kameňom!“ Zo srdca Povstania, ktoré pred 79 rokmi spojilo národ, by to zaznelo naliehavejšie, ako jej odkaz z Nemecka medzi gratuláciami k Cene cisára Otta: „Posledný mesiac pred voľbami by mal byť politickou súťažou, nie politickou vojnou.“ (TA3, 31. 8. 2023) Medzi nami, prečo iba ten posledný?
Posivený svedok zbieral informácie o neprezidentských, resp. nevládnych oslavách, a pamäťou sa mu nevdojak mihla bratislavská Sviečková manifestácia z roku 1988. Zatiaľ čo vtedajšia moc na potvrdenie svojej pravdy potrebovala príslušníkov verejnej bezpečnosti a pridružených novinárov, tá dnešná na názorové „trucpodniky“ vystačí s pridruženými novinármi. Vedia, čo majú robiť alebo nerobiť. Napríklad, v hlavných večerných správach neuviesť ani záber zo zvolenského námestia. Ako inak, v mene svojej verejnoprávnosti.
A SNP? Chvíľu medzi nami pobudlo, poslúžilo a vrátilo sa do archívnych regálov…
